Slovensko sa od cieľa vyrovnaného rozpočtu v tomto roku čoraz viac vzďaľuje. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá vo svojom aktuálnom augustovom rozpočtovom semafore odhadla riziká tohtoročného rozpočtu v objeme až 1,138 mld. eur. To by znamenalo, že namiesto nulového schodku by deficit verejných financií bez prijatia dodatočných opatrení dosiahol 1,19 % hrubého domáceho produktu.

Zdroj: SITA

Viac na: https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/rozpoctova-rada-rizika-v-rozpocte-rastu-hrozi-deficit-presahujuci-1-hdp/

Podľa najnovšieho odhadu nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa prognóza deficitu verejných financií na tento rok zvýšila na vyše 1,1 mld. eura. Minulý mesiac boli odhady rozpočtovej diery o vyše 160 mil. eur nižšie. Tieto čísla naznačujú, že plán vlády mať v tomto roku vyrovnaný rozpočet nie je reálny.

RRZ pravidelne pripomína, že diera v rozpočte vznikla pre jeho nekvalitné spracovanie a klamanie v nedaňových príjmoch, ako aj pre nezodpovedné míňanie súčasnej vlády. Na klamlivo zostavený rozpočet sme upozorňovali už v parlamente pri jeho schvaľovaní. Zároveň chcem zdôrazniť, že spomalenie ekonomického rastu má vplyv len na 0,1 mld. eur z diery odhadovanej na vyše 1,1 mld. eur, čo je menej ako desatina.

V poslednom období sa prognózovaná diera vo verejných financiách zvyšuje v priemere o 100 mil. eur mesačne. Napríklad typické prejedanie v štátnom rozpočte - platby štátu na tovary a služby -vzrástli v prvom polroku medziročne až o 30%! Pri takomto tempe destabilizovania verejných financií, vrátane rozpočtovo nekrytých budúcoročných balíčkov za pol miliardy, sa deficit rozpočtu môže čoskoro priblížiť až k 2 miliardám eur.

Vláda Smeru opäť zanecháva prázdnu špajzu, krajina nie je pripravená na horšie časy. Nová vláda nebude mať finančné rezervy na ochranu svojich občanov pred dôsledkami spomalenia ekonomiky či krízy. Ohradzujeme sa proti prístupu - po nás potopa. Znovu vyzývame ministra financií, aby v čo najkratšom čase predstavil opatrenia, ktoré vrátia Slovensko späť z gréckej cesty a znížia riziko, že sa dostaneme na trestnú lavicu v EÚ, ako aj riziko pokút, ktoré by zaplatili občania SR pre nedisciplinované hospodárenie vlády.

Pripomíname že susedné Česko malo rozpočet v pluse už pred 3 rokmi. A Nemecko zarobí tento rok na záporných úrokoch z dlhu šesť miliárd eur. Nemci aj napriek poklesu ekonomiky v minulom štvrťroku zaznamenali v prvom 1. polroku prebytok verejných financií 2,7 % HDP. Krajina dokázala profitovať zo stabilného trhu práce.

Na Slovensku vláda Smeru nadpríjmy z daní a odvodov prejedla a zanecháva za sebou vyjedenú špajzu. Preto vyzývame vládu na zastavenie grécky cesty. Občania SR si to nezaslúžia.

Slovenská ekonomika už začala spomaľovať. Podľa analytikov tomu nasvedčujú najnovšie zverejnené údaje Štatistického úradu. Hrubý domáci produkt rástol medziročne v 2. štvrťroku 1,9-percentným tempom a prudko spomalil z 3,7 percenta zo začiatku tohto roka. Vyplýva to z rýchleho odhadu Štatistického úradu. Analytici tiež pravdepodobne zhoršia svoje odhady rastu pre tento rok.

V medzikvartálnom porovnaní sa hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska po sezónnom očistení zvýšil o 0,4 percenta v porovnaní s nárastom o 0,7 percenta v prvom kvartáli. Vývoj slovenskej ekonomiky zaostal rovnako za očakávaním analytikov.

Zdroj: Sme

Čítajte viac: https://ekonomika.sme.sk/c/22189475/rast-slovenskej-ekonomiky-v-druhom-stvrtroku-sa-spomalil.html#ixzz5x3HWJqP6

Najnovšie čísla z ekonomiky hovoria, že super dobré časy sa končia. Slovensko rastie pomalším tempom. Koniec nadštandardne dobrých časov dáva dobrý dôvod na vystavenie vysvedčenia, ako vláda Smeru využila toto obdobie, vrátane miliardových nadpríjmov v posledných rokoch.

Vláda niekoľko rokov odkladala svoj hlavný cieľ, ktorým bol vyrovnaný rozpočet, a to aj napriek tomu, že fúkal veľmi priaznivý vietor a napríklad susedná Česká republika dosiahla prebytky v rozpočte už pred tromi rokmi. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aktuálne miliardová diera v rozpočte naznačuje, že tento cieľ ani po rokoch zbytočného odkladania nebude splnený. Preto opakovane vyzývame ministra financií na predloženie opatrení, ktoré zabránia v rozvrate verejných financií a pokutám za zlé hospodárenie zo strany Európskej komisie. Namiesto zvyšovania daní by mal minister financií predstaviť zefektívnenie výdavkov v súlade s návrhmi útvaru Hodnota za peniaze. Plnenie týchto odporúčaní je zatiaľ katastrofálne.

Pokles rastu nie je podľa Hegera prekvapivý, nakoľko dochádza k ochladeniu globálneho rastu. Spomalenie ekonomického rastu sme mohli pozorovať aj vo väčšine ďalších európskych ekonomík, zvyčajne však nie až tak výrazne ako v prípade slovenskej ekonomiky. Jedným z dôvodov je, že vláda opakovane zlyháva pri čerpaní eurofondov, vrátane výstavby diaľnic. Vidno je to vidieť aj pri posledných číslach stavebníctva, ktoré v júni zaznamenalo takmer 4% medziročný prepad. A pritom prepad nie je väčší len vďaka hypotekárnemu boomu a výstavbe bývania. Samotné práce na inžinierskych stavbách poklesli o vyše 16%. Preto odkazujeme tejto vláde, že treba skončiť 4-ročné dovolenkové obdobie, kedy prejedala nadpríjmy a premrhala dobré časy, a treba konečne začať pracovať.

Slovensko sa prepadlo v kvalite podnikateľského prostredia, nové súkromné investície chýbajú, vláda ekonomiku naďalej drží len pri manuálnej výrobe náchylnej na vonkajší dopyt a ponúkajúcej nízke mzdy, situácia vo vzdelávaní sa stále zhoršuje. Preto treba zásadnejšie zmeniť smerovanie Slovenska v najbližších voľbách.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhuje minimálnu mzdu pre rok 2020 vo výške 580 eur. V hodinovom vyjadrení pôjde o sumu 3,333 eura.

Podľa ministerstva ide o kompromisné riešenie, keďže Konfederácia odborových zväzov SR požadovala zvýšenie na 635 eur a zástupcovia zamestnávateľov na 552,20 eura mesačne. Informovalo o tom v stredu ministerstvo v tlačovej správe.

„Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter zaslal tripartitným sociálnym partnerom návrh ministerstva na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020. Urobil tak po tom, čo sa sociálni partneri na jej výške nedohodli. Návrh prerokujú 19. augusta 2019 na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR,“ spresnil rezort.

Pri určovaní sumy minimálnej mzdy bolo pre ministerstvo rozhodujúce, aby zabezpečilo zamestnancovi a jeho rodine dôstojnú životnú úroveň. Výška čistej minimálnej mzdy by v súlade s Európskou sociálnou chartou mala dosahovať aspoň 60 % z čistej priemernej mesačnej mzdy, najmenej však 50 %. V súčasnosti je tento podiel na úrovni 52,44 %.

„Prihliadali sme aj na makroekonomické ukazovatele, osobitne na nízku mieru nezamestnanosti a pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily v niektorých profesiách. Navrhovaná suma minimálnej mzdy zároveň reaguje na už dohodnutý trend rastu taríf zamestnancov v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme,“ uvádza ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Vzorec je najlepšie riešenie,“ tvrdí šéf Smeru. Vzorec by podľa neho stanovoval len najnižšie možné zvýšenie minimálnej mzdy, pričom zamestnávatelia a odborári by sa mohli dohodnúť aj na vyššej sume minimálnych hrubých zárobkov.

Zdroj: SITA

Viac na: https://www.webnoviny.sk/minimalna-mzda-by-mohla-stupnut-na-580-eur-ministerstvo-oznacilo-svoj-navrh-za-kompromis/

Ľudia na Slovensku si zaslúžia zarábať oveľa viac ako len minimálnu mzdu. My už dlhodobo navrhujeme, aby ľudia s platom okolo minimálnej mzdy neplatili žiadne dane.

Som presvedčený, že výška minimálnej mzdy by nemala byť predmetom politického marketingu. Treba začať diskutovať o minimálnej mzde odborne a zodpovedne. Z minimálnej mzdy sa totiž počítajú aj odvody živnostníkov, ktoré kvôli jej rastu každoročne stúpajú.

Štát má živnostníkom pomáhať, a nie im zvyšovať odvody.

Oznámenie prepúšťania v košickom U.S. Steele prišlo náhle a tak trochu nefér – pred víkendom. Napriek tomu o tomto zámere, ktorý ráta s prepustením 2 500 zamestnancov v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, mnohí prinajmenšom tušili aj skôr. Ak by totiž išlo o inú akciovku s klesajúcim ziskom, bol by takýto scenár prirodzený. V spoločnosti U.S. Steel situáciu zrejme dokážu ustáť, nemali by sa však spoliehať len na politikov.

Zdroj: Trend

Viac na: https://www.etrend.sk/firmy/prepustanie-v-u-s-steel-je-aj-o-chybach-pomoc-statu-by-nemala-byt-samozrejmostou.html

Priemysel na Slovensku silno pociťuje rast cien energií, výdavkov a zhoršovanie podnikateľského prostredia. Vláda už roky o zlepšeniach iba rozpráva. V skutočnosti však pre oceliarne, automobilky, strojárske a elektrotechnické podniky, ktoré živia Slovensko, robí iba nevyhnutné minimum. To je veľmi nezodpovedné.

Vláda nevyužila úrodné roky, aby Slovensko pripravila na horšie časy. Tie prichádzajú, ako vidíme aj na príklade US Steel. Práve v takýchto časoch mali byť ceny energií už oslobodené od politických prirážok, ktoré smerujú do súkromných vreciek. Aj podnikateľské prostredie malo byť očistené od neúnosného množstva regulácií, ktoré podnikanie predražujú a odrádzajú od neho.

Podporu však dostávajú iba vyvolení. Na jednej strane sa vládny Smer zápalisto zasadzuje za pomoc firme Duslo, ktorá patrí do koncernu Agrofert údajného sponzora Smeru Andreja Babiša. Ministerstvo hospodárstva cez poslanca Smeru Maroša Kondróta presadzuje novelu zákona, ktorá má Duslu zabezpečiť zľavu z ceny elektriny.

Na druhej strane však firmy ako US Steel, Železiarne Podbrezová, Kovohuty Krompachy, či automobilky platia oveľa vyššie ceny elektriny, ako ich konkurenti v okolitých krajinách. To však ministra Petra Žigu netrápi a vláda teraz dostáva účet za svoju dlhú nečinnosť. Opäť na to najviac doplatí východné Slovensko, kde je nezamestnanosť najvyššia a ľudia si budú musieť hľadať prácu na západnom Slovensku alebo v zahraničí.

Vláda by nemala problémy US Steel riešiť dotáciami na udržanie pracovných miest, ako to urobila napríklad v prípade Samsungu. Fabrika je jedným z kľúčových podnikov v Košiciach, kde zamestnáva takmer 12-tisíc ľudí a celkovo nepriamo vytvára zhruba 50-tisíc pracovných miest. Namiesto dotácií by jej však pomohla podpora na nové investície vo forme daňových úľav, vďaka ktorým by sa stala viac konkurencieschopná.

Vyzývame vládu, aby v prvom rade výrazne zlepšila podnikateľské prostredie na Slovensku pre veľké, ale aj malé firmy. Sú to tí, čo živia Slovensko, dávajú ľuďom prácu, vytvárajú pridanú hodnotu a inovácie. Od ich úspešnosti závisí budúca úspešnosť Slovenska. Ekonomika musí byt priateľská pre veľké i malé firmy a živnostníkov, iba tak sa bude zdravo rozvíjať.

Keď sa OĽANO dostane do novej vlády, zasadí sa podľa jeho slov za radikálne praktické kroky, ktoré firmám zjednodušia život, podporia nové investície a pomôžu zlepšiť postavenie na trhu. Patria k nim odbúranie byrokracie, odstránenie zbytočných politických prirážok k cene elektriny, zjednodušenie daňových pravidiel a ďalšie. Práve to totiž prinesie rast ekonomiky, viac pracovných miest a vyššie platy. Inak prichádzajúca kríza tvrdo dopadne na slovenské firmy, čo môže vyústiť do zníženia produkcie, prepúšťania a zatvárania podnikov.

Za predpokladu, že vláda neprijme dodatočné opatrenia, môže deficit dosiahnuť 955 mil. eur
(0,99 % HDP). Vyplýva to z júnovej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Riziká pre saldo vyplývajú najmä z nadhodnotených nedaňových príjmov a vyššieho rastu výdavkov v niektorých oblastiach. Zhoršenie ekonomického vývoja, ktoré predpokladajú najnovšie prognózy, má zanedbateľný vplyv na výšku rizík.

Celková výška rizík pre rozpočtované saldo VS vzrástla, oproti májovej prognóze prišlo k zhoršeniu odhadu o 56 mil. eur. K rastu deficitu prispeli najmä faktory vyplývajúce zo spresnenia údajov pre rok 2018 (výpadok dividend a zníženie daňových príjmov), ktoré sú len z časti kompenzované spomalením čerpania niektorých výdavkov oproti predchádzajúcim odhadom.

„Najvyššie riziko očakávame pri nedaňových príjmoch, kde odhadujeme výpadok výnosu oproti
rozpočtu o 405 mil. eur. Tieto riziká boli vo veľkej miere identifikované RRZ už v čase schvaľovania
rozpočtu, pričom viaceré sa každoročne opakujú (napríklad príjem z dividend, výnos z predaja
emisných povoleniek alebo príjem z predaja majetku kapitol štátneho rozpočtu),“ uvádza sa v stanovisku rozpočtovej rady.

Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Viac na: https://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/400/

Úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) by mohla na kúpu pozemku získať aj obec, samosprávny kraj alebo nezisková organizácia. Navrhuje to poslanec Milan Mojš (Smer-SD) k novele zákona o ŠFRB, o ktorej rokuje parlament v druhom čítaní.

Podmienkou získania úveru však musí byť poskytovanie služieb na zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového domu.

Zdroj: TASR

Viac na: https://www.teraz.sk/najnovsie/uver-zo-statneho-fondu-rozvoja-byvan/402835-clanok.html

Pol roka pred parlamentnými voľbami chce koalícia spustiť ďalší ľúbivý program za peniaze zo štátneho rozpočtu. Kto si bude chcieť kúpiť nové auto s alternatívnym pohonom, dostane dotáciu až do 35 percent jeho ceny. Podobný program s názvom šrotovné zaviedla po vypuknutí ekonomickej krízy aj prvá vláda Roberta Fica a stretol sa s obrovským záujmom obyvateľov.

Koaličná vláda pod vedením Petra Pellegriniho je pripravená prispieť ľuďom na kúpu nového auta po druhýkrát. Vláda chce takto rozdať päť miliónov eur. Odhaduje, že podporí nákup tisícky nových vozidiel. O dotáciu sa môžu uchádzať fyzické aj právnické osoby, podnikatelia aj nepodnikatelia, obce aj župy.

Navrhovaná výška štátneho príspevku je 25 percent z obstarávacej ceny nového vozidla. Ak však kupujúci súčasne vyradí z evidencie svoje viac ako pätnásť rokov staré vozidlo so spaľovacím motorom, môže získať až 35 percent z ceny nového auta.

Zdroj: Trend

Viac na: https://www.etrend.sk/ekonomika/chysta-sa-srotovne-2-0-vlada-chce-dotovat-tretinu-z-ceny-novych-e-aut.html

Ministerstvo hospodárstva vyčlenilo podporu používania vozidiel s pohonom na alternatívne palivá 5 miliónov eur, čo v priemere bude stačiť na 500 až 1 000 vozidiel. Prideľovať tieto dotácie má právnická osoba v rámci rezortu. Podľa hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) ide o riešenie pre 500 firiem, ktoré takúto dotáciu ani nepotrebujú.

„V tomto opatrení vidíme veľké riziko, že dotácie budú prideľované „spriazneným“ firmám. Ľudia, ktorí jazdia na 15-ročných a starších autách si väčšinou nemôžu dovoliť zakúpiť elektromobily, ktorých cena začína na zhruba 20-tisíc eurách,“ uviedol tieňový minister financií a hospodárstva za OĽANO Eduard Heger.

Podľa Hegera takúto dotáciu využijú najmä ľudia, ktorí ju v skutočnosti nepotrebujú. „Môžu na to zneužiť staré autá, ktoré si kúpia za pár stoviek eur a získajú za ne dotáciu aj viac ako 10-tisíc eur. Môže dochádzať k špekuláciám a celý nástroj sa tak vlastne zneužije,“upozornil E. Heger.

Automobilovému priemyslu takéto riešenie tiež nepomôže, keďže ide o dotáciu na maximálne 1 000 vozidiel, teda 1% ročného predaja na Slovensku. „Dotácie na podporu alternatívnych palív by mali ísť v prvom rade do výmeny starých autobusov, je zjavné, že znečisťujú životné prostredie výrazne viac,“ doplnil Eduard Heger.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) je najdôležitejší zdrojo príjmu štátneho rozpočtu a druhým najdôležitejším zdrojom príjmu rozpočtu verejnej správy. Systém fungovania DPH je pomerne náchylný na daňové úniky, čo DPH v kombinácii s vysokým objemom domácich a medzinárodných transakcií radí medzi najrizikovejšie dane. Prezentovaná metodika stavia na prvom odhade daňovej medzery v SR na DPH, ktorá bola spracovaná v roku 2012. Následne bola metodika mierne revidovaná a v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom v roku 2014 pribudol do portfólia odhadov daňových medzier aj detailnejší odhad sektorovej medzery. Cieľom tohto materiálu je popísať aktuálne platnú metodiku odhadu celkovej a sektorovej medzery na DPH v SR.

Zdroj: Ministerstvo financií

Viac na: https://www.finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/manualy/23-danova-medzera-dph.html

Ladislava Bašternáka napokon za jeho daňové podvody dobehla spravodlivosť. Štát však stovky podobných podvodníkov na DPH nevie zastaviť. Nová analýza daňovej medzery, ktorú vydal Inštitút finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií ukazuje, že podvody na DPH pokračujú a straty pre Slovensko sa zvyšujú.

S daňovými únikmi má problémy celá Európska únia, Slovensko je však v efektivite výberu DPH na chvoste, zdôrazňuje tieňový minister financií a hospodárstva OĽANO Eduard Heger. Úniky na daniach sú na Slovensku dvakrát vyššie ako je priemer EÚ. Horšie je už na tom iba Taliansko, Španielsko a Rumunsko.

Dokonca aj v porovnaní s našimi susedmi sme na tom výrazne horšie. Už ich ani nedobiehame, pretože sa prestala znižovať medzera medzi tým, čo by sa na daniach mohli vybrať a čo sa reálne vyberie.

Medzi rokmi 2015 a 2017 sa výpadok znižoval z 2,4 na 2,1 mld. eur, vlani však opäť stúpol o 200 miliónov eur a štátu uniklo 2,3 mld. eur. Za sumu, o ktorú úniky narástli by sa dala postaviť nová špičková nemocnica. Za vyše dve miliardy by sa dal vybudovať celý obchvat Bratislavy, ktorý teraz stavia súkromná firma a štát ho potom bude splácať 30 rokov.

Roky vláda tvrdí, že na dôležité veci nie sú peniaze, neopravujú sa cesty, nedokončujú diaľnice, zdravotníctvo a školstvo sú v biednom stave. Ale potom vidíme, že boj Smeru s daňovými únikmi je vlastne len mediálna bublina. Chvália sa niečím, čo je v podstate hanba.

Okolité krajiny podľa neho oveľa výraznejšie znížili úniky v porovnaní s nami a prináša im to do štátnej kasy miliardy eur, ktoré môžu slúžiť ľuďom. Ukázali sme čísla, ktoré jasne ukazujú, že štát prichádza o obrovské peniaze a ani to nevyzerá tak, že by v tom chcel niečo zmeniť. Je to veľké zlyhanie tejto vlády.

OĽANO preto navrhuje niekoľko riešení, ktoré by v tom mohli pomôcť. Po vstupe do vlády ich ako hnutie bude presadzovať, aby sa zastavili daňové podvody.

1. Zamerať kontroly na živé prípady -kapacity kontrolórov sa často mrhajú na „mŕtve firmy“, staré prípady, kde boli vratky dávno vyplatené, firmy sú zlikvidované, prevedené na biele kone a podobne. Treba riešiť aktuálne podvody, nie zaoberať sa starými prípadmi.
2. Posilniť kapacity a zlepšiť procesy na úseku kontroly – úsek ma málo aktívnych kontrolórov, ktorí nestíhajú analyzovať dáta z kontrolného výkazu DPH, navyše je systém prebyrokratizovaný, málo flexibilný a tým nefunkčný
3. Zaviesť mechanizmus reverse charge, kde sa prakticky celkom zamedzia kolotočové (karuselové) vratky DPH –príkladom je Česko, ktoré to chce zaviesť od rodu 2020, potom sa podvody z Česka presunú na Slovensko, čím sa môžu ešte zvýšiť. Vyžiadali sme si údaje z Finančnej správy, koľko máme karuselových podvodov, odpovedali, že nevedia. Takéto podvody sa robia najmä s pohonnými hmotami, surovinami, potravinami, ale v posledných rokoch najmä službami.
4. Zásadný a nekompromisný prístup štátu -aj na prípade Bašternáka sme videli viacero zlyhaní štátu aj Finančnej správy. Vyšetrovanie veľkých podvodníkov sa nemôžu rozbehnúť až vtedy, keď na to tlačia médiá a opozícia.

Je logické, že keď toto nie je prioritou, objem ukradnutých peňazí neklesá, ale sa zvyšuje. OĽaNO iniciovať, aby prezidentka finančnej správy Lenka Wittenbergerová na najbližšom rokovaní finančného výboru informovala, aký je dôvod nárastu medzery na DPH a ako chcú daniari s podvodmi bojovať. OĽANO inak iniciuje poslanecký prieskum na Finančnej správe.

Chceme požiadať predsedu Finančného výboru NR SR Roberta Puciho, aby na najbližšom výbore Finančná správa mohla vysvetliť zvrat vo výbere DPH.

Kým celkový verejný dlh a deficit krajín eurozóny podľa Európskeho štatistického úradu klesol, v dvoch najzadlženejších krajinách, v Grécku a Taliansku, pomer dlhu k HDP v roku 2018 narástol.

Deficit verejných financií a verejný dlh eurozóny aj celej Európskej únie (EÚ) sa v roku 2018 v relatívnom vyjadrení znížili. Informoval o tom v utorok európsky štatistický úrad Eurostat.

Slovensko pritom vykázalo historicky najnižší rozpočtový schodok. Verejná správa podľa správy Eurostatu ukončila rok s deficitom 0,7 percenta HDP. Doposiaľ najmenší rozdiel medzi príjmami a výdajmi Slovensko zaznamenalo v roku 2017 – 0,78 percenta.

Dobrou správou je aj zníženie verejného dlhu na 48,94 percenta. Dlh verejnej správy v pomere k HDP tak zostáva mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Nižší dlh a deficit, ako sa očakávalo, podľa ministerstva financií Slovensko dosiahlo vďaka lepším daňovým a odvodovým príjmom.

Európsky štatistický úrad ale vyjadril výhrady ku kvalite údajov vykazovaných Slovenskom v súvislosti so zaznamenaním niektorých výdavkov vynaložených vládou, ktoré by mohli v roku 2018 zvýšiť deficit o 0,3 percenta HDP. Eurostat túto záležitosť prešetrí v spolupráci so slovenským Štatistickým úradom.

Zdroj: Euroactiv

Viac na: https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/eurostat-slovensku-oznamil-historicky-nizky-deficit-ale-aj-vyhrady-ku-kvalite-dat/

Včera vydal Eurostat (štatistický úrad EÚ) jarnú notifikáciu deficitov jednotlivých krajín EÚ. Voči Slovensku vzniesol Eurostat výhrady ku kvalite dát vo vzťahu v výdavkom. Ak by sa potvrdilo, že ich Slovensko neuviedlo správne, mohli by spôsobiť o 0,3 % HDP vyšší deficit, ako doteraz Ministerstvo financií SR a slovenský štatistický úrad uvádzali. Štát tak minul viac ako plánoval, Eurostat ide preto tieto neuvedené výdavky preskúmať.

Je to hanba pre Slovensko. Týmto sa dostalo do podozrenia zo skresľovania údajov pre výpočet deficitu za minulý rok, keď sa mu vo výpočtoch „stratilo“ asi 270 miliónov eur. Takúto vizitku si vyslúžilo ako jediné zo všetkých krajín EÚ. Ak by sa potvrdilo, že o túto sumu sa zvýšia výdavky rozpočtu, deficit by skončil nie na hodnote 0,7%, ale až 1% HDP. To je 20%-ný nárast oproti predchádzajúcemu roku a opätovné nesplnenie cieľa.

Strane Smer by sa tak nepodarilo splniť rozpočtový cieľ v 4 z posledných 6 štátnych rozpočtov. Hanbu ešte znásobuje fakt, že väčšina krajín EÚ hospodárila, na rozdiel od Slovenska, prebytkovo alebo vyrovnane. Vyšší deficit je jasným dôkazom, že vlády Smeru-SD nevedia zodpovedne spravovať krajinu, nesprávajú sa ako dobrý hospodár. Takýmto spôsobom sa pred niekoľkými rokmi začala grécka cesta k bankrotu krajiny, ktorý drasticky znížil životnú úroveň ľudi.

Ak by sa potvrdilo skreslenie dát zo strany Štatistického úradu SR, bude nevyhnutné vyvodiť osobnú zodpovednosť. Nie je to prvýkrát, čo Eurostat spochybnil údaje Štatistického úradu SR, čo vytvára podozrenie, že to nie je náhodné. Je preto nevyhnutné prešetriť, či sa takéto chyby nedejú zámerne z dôvodu umelého vylepšovania dát pod tlakom ministerstva financií.

Podozrenia z legalizovania neidentifikovateľných príjmov cez štátnu lotériovú spoločnosť Tipos, ktoré boli včera zverejnené na portáli aktuality.sk sú vážnym spochybnením jej fungovania. Medzera v informačnom systéme Tiposu umožňovala anonymné vklady peňazí, ktoré sa neskôr bez použitia na stávkovanie mohli rozposielať na ľubovoľné účty.

Tento prípad ukazuje, že zrejme došlo k zlyhaniu ochrany pred praním nezdanených, ale aj špinavých peňazí z korupcie na lokálnych úrovniach v našej krajine. Štát sa tak podľa neho mohol nepriamo podieľať na legalizácii príjmov z trestnej činnosti tým, že si štátna firma neustrážila svoj hrací systém.

Mohlo sa jednať o menšie sumy. Hoci Tipos priznal takúto chybu v systéme v minulosti, polícia nedávno prípad odmietla vyšetriť. Dôvod však verejnosti zatiaľ nie je známy.

Je dôležité, aby zasiahli orgány činné v trestnom konaní, vyjasnili, čo sa stalo a následne príslušné inštitúcie, vrátane Tiposu, vyvodili dôsledky.

Zdroj: Postoj

Viac na: https://www.postoj.sk/42394/prezident-prijal-demisiu-kazimira-rezort-docasne-povedie-pellegrini

Odchádzajúci minister financií Peter Kažimír dnes rekapituloval svoje pôsobenie vo funkcii. Ľuďom však ukázal iba pekné čísla. Faktom však je, že počas jeho pôsobenia na ministerstve financií sa dlh na jedného obyvateľa zvýšil z 3200 eur na cca 8500 eur. Túto sekeru raz budú musieť zaplatiť naše deti.

Okrem toho zaviedol niekoľko nových daní – napríklad z poistenia a v tichosti zvyšoval tie existujúce – nezvyšoval daňový odpočet, čím fakticky zvyšoval daň z príjmu fyzických osôb. Za jeho pôsobenia stúpli zdravotné aj sociálne odvody. Nezabránil ani zavedeniu ústavného stropu dôchodkového veku, ktorý môže výrazne zadĺžiť našu krajinu.

Peter Kažimír pôsobil vo vládach, ktoré boli poznačené obrovskými korupčnými kauzami a škandálmi, pri ktorých vždy pôsobil ako „mŕtvy chrobák“. Spomeňme len posledné eurofondové škandály na ministerstve školstva, colné podvody na Finančnej správe čí prípady Bašternák, Kočner a podobne.

Peter Kažimír je už siedmy minister z 13-tich, ktorý opustil vládu od posledných parlamentných volieb. Aj preto si myslím, že vláda svoju stabilitu prezentuje iba navonok, no v skutočnosti všetky odchody a príchody nových ľudí negatívne ovplyvňujú ministerstvá.

Niektorí ľudia aj dnes môžu dostať úver so stopercentným úrokom. Stane sa tak, ak uveria rečiam zamestnancov nebankových spoločností a peniaze si požičajú na živnosť. Pri takto poskytnutom úvere štát nijako nereguluje nielen výšku úrokov, ale aj poplatkov. Pre dravé nebankové spoločnosti tak stále existuje možnosť, ako ľudí ošklbať o stovky až tisícky eur.

„Dajte nám do zmluvy IČO a my vám poskytneme oveľa výhodnejšiu pôžičku. Na takéto plané sľuby sa nebankové spoločnosti snažia nalákať mnohých ľudí pracujúcich na živnosť,“ povedal Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO. Ten dlhé roky zastupuje ľudí v sporoch s nebankovými spoločnosťami. Pôžička živnostníkovi je podľa zákona braná ako úver medzi dvoma podnikateľskými subjektmi a nevzťahuje sa naň súčasná ochrana spotrebiteľa. „V takýchto prípadoch sa opäť stretávame s úrokmi presahujúcimi sto percent. Živnostníci si pritom požičiavajú na bežnú spotrebu a poskytnutý úver nijako nesúvisí s ich podnikaním. Našťastie v mnohých prípadoch sa súdy zastanú ľudí a zrušia úžernícke úroky,“ dodal Dutko. Veľké ťažkosti tiež spôsobuje, že združenia založené na ochranu spotrebiteľov nemôžu poskytnú právnu pomoc, ak bol úver poskytnutý na živnosť.

Zdroj: Pravda, 26. marec 2019

Viac na: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506713-nebankovky-opat-skusaju-osklbat-ludi/

Pred štyrmi rokmi sa na Slovensku podarilo zastaviť úžeru – okrádanie občanov pôžičkovými firmami – nebankovými spoločnosťami, ktorým ľudia platili často aj vyše stopercentné úroky.

Nebankové spoločnosti musia mať od roku 2015 licenciu Národnej banky Slovenska a výška ich úroku je obmedzená na dvojnásobok priemernej odplaty v bankách. Napriek tomu sa na Slovensku opäť objavili špekulanti, ktorí našli medzeru v zákone. Dôverčivým ľuďom, ktorí si potrebujú požičať odporučia vybaviť si živnosť. Takýmito praktikami trpia živnostníci, ale aj obyčajní ľudia, ktorí sa nimi stanú iba kvôli pôžičke.

Ak im spoločnosť požičia, môže si naúčtovať prakticky neobmedzený úrok, a zákon sa na to pozerá ako na úver firmy firme. Živnostník však nie je klasická firma, pretože ručí celým svojím majetkom. V prípade vymáhania dlhu môže prísť dom, v ktorom býva jeho rodina,“ vysvetlil Heger a pokračoval: „Pritom si často požičal niekoľko sto eur na napríklad novú pračku, mobil alebo televízor. Pôžičkové spoločnosti ho presvedčia, aby si požičal „na IČO“, lebo to bude jednoduchšie a výhodnejšie, nemusí dokladovať ani príjmy. Zamlčia však, že potom stráca ochranu, ktorú zákon poskytuje spotrebiteľom.

Takéto firmy nemajú licenciu NBS a nepodliehajú prakticky žiadnej kontrole finančných orgánov. Jedna z nich napríklad ponúka pôžičku 2000 eur so splatnosťou 18 mesiacov a mesačnou splátkou 183 eur mesačne. Celkovo teda živnostník vrátane poplatkov zaplatí 3350 eur. V banke by občan rovnakú pôžičku preplatil len o 265 eur. Za rok a pol tak živnostník príde o vyše tisíc eur.

Je dôležité takému okrádaniu živnostníkov zabrániť. Podnikatelia, ktorí sú fyzickými osobami (živnostníci, slobodné, povolania, iné SZČO) by mali mať podľa neho podobnú ochranu, ako bežní občania. Vyzývam preto budúceho ministra financií o dôsledné riešenie tejto problematiky, o zavedenie regulácie úverov podľa Obchodného zákonníka, ak je ich prijímateľom SZČO. Výška úveru by sa mala obmedziť na maximálne dvojnásobok priemernej odplaty v bankách za predchádzajúci rok rovnako ako v prípade spotrebiteľov. Aktuálne je to okolo 20% a pri pôžičkách do 100 eur 30% ročne. Živnostníci by sa mali zároveň dôkladne informovať o podmienkach a prepočítať si celkové predraženie úveru, kým podpíšu zmluvu.

Je potrebné venovať sa najmä hlavne prevencii, ktorá sa dá dosiahnuť len vzdelávaním. Dlhodobo máme na Slovensku problém s finančnou gramotnosťou. Na Slovensku máme viac ako 3 milióny exekúcii, časť z nich je spôsobená práve zlými rozhodnutiami, pretože ľudia majú problém orientovať sa v komplikovaných pravidlách finančných inštitúcií a neuvážene sa zadlžujú.

Finančná gramotnosť je na veľmi zlej úrovni a poukázala na testovanie žiakov základných a stredných škôl na Finančnú gramotnosť, ktoré organizovala Štátna školská inšpekcia. Výsledky boli znepokojujúce. Až 50% žiakov na základných školách nedosiahlo také kompetencie, ktoré by preukazovali osvojenie si minimálnych požiadaviek na funkčnú finančnú gramotnosť. Na stredných školách to bolo ešte horšie, priemerná úspešnosť žiakov bola len 47%.

Zistenia testovania korešpondujú s problémami, na ktoré poukázalo OĽANO. V poradí druhú najnižšiu úspešnosť dosiahli žiaci stredných škôl v téme Úver a dlh, kde sa mali naučiť práve požičiavanie za priaznivých podmienok a zvládanie dlhu. Napriek alarmujúcim výsledkom sa situácia nezlepšila, aj najnovšia správa školskej inšpekcie, ktorú sme nedávno prerokovávali na výbore pre vzdelávanie, konštatuje veľké a pretrvávajúce problémy vo vyučovaní finančnej gramotnosti.

Keďže finančná gramotnosť je v školstve považovaná za prierezovú tému, v praxi to znamená, že môže byť zaradená do ktoréhokoľvek predmetu. Pre školu je to možnosť, nie povinnosť. Z toho dôvodu finančná gramotnosť často do vyučovania zaradená nie je.

Navrhujeme, aby ministerstvo školstva prehodnotilo osnovy a začlenilo základy finančnej gramotnosti povinne do výučby. Nadmerné alebo nevýhodné zadlžovanie ničí životy ľudí na Slovensku a preto urobíme všetko preto, aby bolo aj z dlhodobého hľadiska takýchto prípadov čo najmenej.

Predseda Smeru-SD Robert Fico navrhne predsedníctvu strany za nového ministra financií Ladislava Kamenického. Oznámil to počas spoločného vyhlásenia s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) v Košiciach.

Zdroj: Trend

Viac na: https://www.etrend.sk/ekonomika/novym-ministrom-by-mal-byt-ladislav-kamenicky.html

Ak pán Kamenický ešte prejde vnútornými procesmi strany Smer-SD, tak ako nový minister financií nebude mať ľahkú úlohu, lebo bude ministrom len niekoľko mesiacov a bude pre neho ako dlhoročného člena Smeru ťažké udržať si vo funkcii nevyhnutný odstup od straníckych a populistických chúťok prejesť rozpočet.

Očakávam, že jeho najvyššou prioritou bude silná podpora práce Útvaru hodnoty za peniaze a dôsledné presadzovanie ich opatrení do rozpočtu. Tiež je dôležité, aby mal odvahu udržať fiškálnu rovnováhu, dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet a nepodľahnúť populistickým požiadavkám vládnych strán, ktoré môžu zadlžiť Slovensko do budúcnosti. Očakávam, že sa zaviaže nemeniť fiškálne ciele, prisľúbené jeho predchodcom Petrom Kažimírom.

Medzi jeho priority by malo podľa neho určite patriť zlepšovanie výberu daní a zastaviť ich únik najmä k podvodníkom na DPH. Pozorne budeme sledovať kroky nového ministra a vyjadrovať sa k jeho odborným rozhodnutiam.

Pripomíname verejnosti, že Peter Kažimír je už siedmy minister z 13tich, ktorý opustil vládu od posledných parlamentných volieb. Aj preto si myslíme, že vláda svoju stabilitu prezentuje iba navonok, no v skutočnosti všetky odchody a príchody nových ľudí negatívne ovplyvňujú procesy na jednotlivých ministerstvách.

Predseda Národnej rady (NR) SR a SNS Andrej Danko pripraví návrh zákona na zrušenie osobitného odvodu. Uviedol to v utorok na tlačovej konferencii.

„V nasledujúcich minútach pripravím návrh zákona na zrušenie odvodu. Urobím to preto, aby som sa mohol od zajtra smiať nad tým, či ceny budú klesať,“ vyhlásil A. Danko s tým, že o tomto kroku ešte nevie ani premiér, ani koaliční partneri.

SR má podľa neho na tento problém k dispozícii 50 miliónov eur v rezerve, ktoré farmári a potravinári dostanú. „Za Gabriely Matečnej (SNS) pôjde do potravinárstva 80 miliónov eur. Od zajtra, verím, budú ceny potravín klesať,“ dodal s tým, že veľkým reťazcom by už nič nemalo robiť problém.

Zdroj: Trend

Viac na: https://www.etrend.sk/ekonomika/osobitny-odvod-nebude-danko-ide-zrusit-vlastny-zakon.html

Európska komisia pozastavila účinnosť zákona o osobitnom odvode pre reťazce. OĽANO na tento scenár od začiatku upozorňovalo. Neschopnosť a nekompetentnosť nominantov SNS vyvoláva právnu neistotu.

Riadenie rezortov SNS, konkrétne ministerstva pôdohospodárstva, podobá na úplný chaos. Ministerstvo najprv prijme zákon, ktorý bezprecedentným spôsobom zdraží potraviny pre občanov. Teraz tento zákon ide preskúmať Európska komisia, či nie je v rozpore s právom Európskej únie, hoci my sme na oba problémy upozorňovali už od začiatku. Táto situácia spôsobená neschopnosťou nominantov SNS vyvoláva právnu neistotu. Ministerka Matečná teraz síce apeluje na reťazce, aby potraviny zlacneli, no vôbec nie je isté, či v konečnom dôsledku nebudú musieť odvod nakoniec doplatiť. „Dnes totiž hovoríme len o predbežnom opatrení a nie o stiahnutí zákona. Táto neistota a konanie v Európskej komisii sa môže naťahovať dlhé mesiac.

Matečná by namiesto nadávania na Európsku úniu mala radšej škodlivý zákon sama stiahnuť. „Ľudia by mali lacnejšie potraviny a vyhli by sme sa dlhým sporom, ako aj možnému súdu s Európskou komisiou, ktorý Slovensko bude stáť nemalé zdroje.

Ministerka sa podľa Remišovej chválila rôznymi opatreniami, ktorými údajne pomáha farmárom. Na Slovensku sú však stále stovky farmárov, ktorým sa vyhrážajú, oberajú ich o pozemky, bijú ich na ich vlastných pozemkoch. Len minulý týždeň protestovali farmári proti politike SNS, a žiadajú riešenia tých najpálčivejších problémoch. Problémom farmárov nie je Európska únia, ale dotácie, ktoré ministerstvo prideľuje na betónové plochy a iné nespravodlivosti v tomto sektore.

Matečnej, ktorá okrem iného povedala, že potravinovú sebestačnosť Slovenska zničili predchádzajúce vlády „svojimi katastrofálnymi rozhodnutiami“. Pani Matečná má v tomto pravdu. Dvanásť rokov na Slovensku vládne strana Smer, sedem rokov spoločne so SNS. Ak niekto zničil potravinovú sebestačnosť, boli to práve tieto strany, ktoré ničia to najcennejšie čo Slovensko má – pôdu.

Ministerka Matečná dobre vedela, že tento zákon bude v rozpore s európskou legislatívou. „My v OĽANO sme hovorili, že toto zvýšenie cien príde a potvrdilo to aj Ministerstvo financií koncom roka. Je zlým zvykom niektorých politikov, že svoju neschopnosť zvaľujú na Európsku úniu. Žiaľ, potom sa čudujeme, prečo mnohí ľudia nedôverujú európskym inštitúciám.

Podľa pani ministerky Matečnej Európska komisia poškodila Slovensko len preto, lebo zablokovala nástroj SNS, ktorým sa zvýšili ceny potravín. Slovensko v skutočnosti poškodzuje politika Slovenskej národnej strany, ktorá vyťahuje z peňaženiek ľudí stále viac peňazí. Je síce pravda, že v našich obchodoch je málo slovenských výrobkov, avšak nová daň tento problém nevyrieši. Dôvodom je slabá konkurencieschopnosť slovenských výrobkov, zhoršuje sa podnikateľské prostredie, zavádzajú sa nové dane na poistenie, zdražuje elektrina, narastajú regulácie a byrokracia, a tiež máme nefunkčný systém eurodotácií.

OĽANO dlhodobo ponúka jasný program a riešenia týchto problémov, medzi ktoré patrí zjednodušenie podnikania pre malé a stredné firmy cez radikálne reformy, transparentný systém dotácií do pôdohospodárstva či znižovanie byrokracie.

Ženy majú ísť do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa. Parlament schválil vo štvrtok 91 hlasmi návrh ústavného zákona z dielne koaličného Smeru-SD. Ústavný zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. júla tohto roka.

Za prijatie hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, SNS, celý klub ĽSNS, traja poslanci Mosta-Híd, a to Elemér Jakab, Peter Vörös, Ladislav Balódi, hnutie Sme rodina a päť nezaradených poslancov Alena Bašistová, Peter Marček, Juraj Kolesár, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek. Definitívne hlasovanie o zmene Ústavy SR bolo v parlamente niekoľkokrát odložené. Na prijatie zmien totiž bola potrebná trojpätinová väčšina 90 hlasov poslancov a tie Smer-SD nemal od začiatku isté. Návrh kritizovali viacerí odborníci, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, názory neboli jednotné ani v koalícii.

Zdroj: Nový čas

Viac na: https://www.cas.sk/clanok/819861/poslanci-schvalili-zastropovanie-dochodkov-kedy-pojdu-slovaci-do-penzie/

Zastropovanie veku odchodu do dôchodku pocítia ľudia na výrazne nižších dôchodkoch. Poslanci koalície a ďalší, ktorí sa k ním pridali, schválením tohto zákona deklarovali, že ľudia, ktorí odpracujú len 15 rokov si zaslúžia ísť do dôchodku v rovnakom veku, ako tí, ktorí odpracovali 40 rokov.

OĽANO ešte minulý rok upozorňovalo na výrazný dopad tohto opatrenia na verejné financie, ktorý dalo vypočítať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. OĽANO sa zachovalo veľmi zodpovedne. Dali sme prepočítať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť dopady návrhu Smeru, a tiež náš alternatívny návrh, vďaka ktorému by mohol človek po 40-tich odpracovaných rokoch požiadať o predčasný odchod do dôchodku. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť skonštatovala, že náš návrh je výrazne zodpovednejší a 10-krát lacnejší z pohľadu dopadu na verejné financie. Takisto má výrazne väčšiu podporu verejnosti.

Presadením tohto zákona odkázal ľuďom, ktorí už odpracovali 40 rokov, že budú musieť ešte minimálne ďalšie dva roky pracovať. Odkázal im tiež, že budú poberať dôchodky rádovo menšie o 50 -150 eur. Čiže sa môže ľahko stať, že ste mali poberať dôchodok 500 eur, ale budete poberať len 400 eur, lebo peniaze na to jednoducho nebudú. Ľudia v skutočnosti na tento zákon doplatia. Problémom sú zodratí ľudia, ktorí sa budú musieť ešte ďalšie dva roky drať a dôchodky budú výrazne nižšie, čo vypočítala aj rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ministerstvo hospodárstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Správu o stave podnikateľského prostredia. Správa mapuje rôzne aspekty aktuálneho stavu podnikateľského prostredia v SR. Popisuje hlavné ukazovatele vývoja podnikateľského prostredia, vrátane analýzy štruktúry podnikateľského prostredia, vývoj HDP, trh práce a vzdelávanie, s údajmi dostupnými k 31. decembru 2018. Správa hodnotí kvalitu podnikateľského prostredia za rok 2018.

Správa poskytuje aj informácie o medzinárodnom hodnotení slovenského podnikateľského prostredia v rámci rebríčkov Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra a ďalších prieskumov. Jednou z podkapitol je aj informácia o hodnotení podnikateľského prostredia podľa regiónov Slovenska,či podkapitola hodnotiaca inovačný potenciál Slovenska.

Zdroj: MH SR, www.slov-lex.sk

Viac na: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2019/183

Podnikateľské prostredie potrebuje zásadné a razantné odbúranie byrokracie, aby štát neprenášal svoje povinnosti na občana a podnikateľa. Ministerstvo hospodárstva SR vo svojej aktuálnej Správe o stave podnikateľského prostredia konštatuje, že pre úspech podnikateľského zámeru je podstatné stabilné legislatívne prostredie.

Ide o starý problém, ktorého riešenie opakovane predkladá do parlamentu. Riešením je jednotná účinnosť noviel dôležitých zákonov. Od začiatku volebného obdobia navrhujeme, aby zákony s dopadom na podnikateľské prostredie nadobúdali účinnosť len dvakrát do roka. Vládne strany to už niekoľkokrát odmietli, hoci mohli za to zahlasovať. Vyzývame ich, aby už prestali prešľapovať na mieste a toto opatrenie schválili.

Náš návrh je jednoduchým opatrením, ktoré podnikateľom výrazne uľahčí život. Ak nevedia zahlasovať za náš návrh, nech to predložia sami,

Ministerstvo o potrebe zjednotenia vie, napriek tomu to nedokáže politicky presadiť. Každoročne narazí aj na problém zbytočnej byrokracie, ktorej podnikatelia čelia. Napriek tomu antibyrokratické balíčky obsahujú len kozmetické zmeny.

Štát má podľa slúžiť občanovi, nie naopak, ako je to na Slovensku. Oberá ho to o čas a energiu, ktorú by mohol venovať svojej práci a rodine. Byrokracia brzdí ekonomický rast a kvalitu života ľudí.

Vážnym a dlhotrvajúcim problémom je aj nefunkčný a byrokratický stavebný zákon. Vláda je bezradná a nemohúca, a pre nový stavebný zákon nemá víziu. Potrebujeme kvalitný stavebný zákon, ten súčasný je totiž z roku 1976. V ňom je zbytočná byrokracia a neprimerane dlhé lehoty čakania na povolenia, ktoré povzbudzujú korupciu. Zlý stavebný zákon predražuje výstavbu kvôli korupcii na úradoch až o desatinu. Občanov to stojí tisíce eur navyše za bývanie.

OĽANO navrhuje aj ďalšie opatrenia na odbúranie byrokracie:

• Jedenkrát a dosť (ak podnikateľ odovzdá úradom určitý doklad, tie ho nemajú právo od neho opäť pýtať, ale musia si ho vytiahnuť z jeho zložky v štátom vedenom úložisku)
• Zoženieme si, čo potrebujeme (verejné inštitúcie nesmú od podnikateľa žiadať dokumenty, ktoré vydávajú iné verejné alebo súkromné inštitúcie, ale musia si ich vyžiadať samy)
• Vybavíme formality ľuďom, ktorých zaplatíš (úrad práce sa postará o vybavenie formalít pri zamestnaní človeka, ktorého vedie vo svojej evidencii, podnikateľovi stačí nahlásiť, že ho zamestnal).

Riešenia hnutia OĽANO prinesú výrazné zníženie nákladov na zamestnávanie, zníženie času a energie, potrebných na byrokratické úkony, odstránenie prekážok zamestnávania. To nepriamo prinesie nárast zamestnanosti, zvýšenie miezd a povzbudenie ekonomického rastu na Slovensku.

Bude navrhovať, aby sa skôr znížili dane pracujúcim ľuďom, nie firmám.

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) príde na koaličnú radu s vlastnými návrhmi na úpravu daňového zaťaženia. Bude sa zároveň snažiť zmeniť názor koaličného partnera na niektoré z avizovaných opatrení. Uviedol to v pondelok v Paríži po digitálnom summite Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

O niektorých navrhovaných opatreniach z dielne SNS sa podľa predsedu vlády diskutovať dá. Ide napríklad o zrušenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov alebo zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na tlačené noviny.

Ďalšie z avizovaných opatrení však vníma ako problematické. „Nie som si úplne istý, a minulosť nám to ukázala, že ak rozšírime počet potravinových produktov, na ktoré bude platiť 10-percentná DPH, že to automaticky bude znamenať aj zníženie cien,“ obáva sa Pellegrini.

Väčšinou to podľa neho dopadne tak, že najväčšie podniky, ktoré na Slovensku potraviny predávajú, skonzumujú časť úľavy a občan z toho nakoniec nebude mať nič.

Upozornil tiež, že takmer 60 % firiem, ktoré platia hlavnú časť dane z príjmu právnických osôb v SR, je vlastnených zahraničnými spoločnosťami. „Ak im výrazne znížime dane, umožníme im, aby mali väčšie zisky a aby viac peňazí vyviezli zo Slovenska do svojich materských spoločností,“ podotkol.

Pellegrini teda príde na koaličnú radu s vlastnými návrhmi. Bude navrhovať, aby sa skôr znížili dane pracujúcim ľuďom, nie firmám. „Tam si myslím, že je tá cesta a ja budem nabádať koaličných kolegov, aby sme skúsili urobiť možno skôr takýto mix opatrení a budem sa snažiť možno zmeniť názor koaličného partnera,“ dodal premiér.

Zdroj: TASR

Viac na: https://www.teraz.sk/spravy/p-pellegrini-pride-na-koalicnu-radu/383078-clanok.html

Pri diskusii o znižovaní daní musíme diskutovať aj o znížení daňovo-odvodového zaťaženia pre pracujúcich. Hnutie OĽANO na túto skutočnosť poukázalo už minulý piatok po vyjadrení predsedu SNS Andreja Danka, ktorý chce zníženie daní pre firmy. Vidíme, že premiér Pellegrini zareagoval na náš príspevok do diskusie a stotožnil sa s naším návrhom. Budeme pozorne sledovať, s akým konkrétnym riešením príde na vládu. Cestu k tomu, aby ľuďom zostalo v peňaženkách viac peňazí vidí OĽANO aj vo zvýšení nezdaniteľného základu dane.

Koaličná strana SNS plánuje na najbližšiu schôdzu parlamentu predložiť päť noviel zákonov, ktoré majú byť v prospech občanov. Chce navrhnúť zníženie viacerých daní či zaviesť povinnosť uvádzať pôvod mäsa aj v reštauračných a stravovacích zariadeniach.

Rezort financií Dankove opatrenia kritizuje s tým, že ohrozujú vyrovnané hospodárenie. „Na prvý pohľad by prijatie takýchto návrhov znamenalo opustenie cieľa vyrovnaného hospodárenia, čo je jeden z bodov Programového vyhlásenia vlády. Takéto návrhy musia byť predmetom koaličnej dohody,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa rezortu Alexandra Gogová.

V daňovej oblasti chce SNS znížiť daň z príjmu právnických osôb na 15 percent s účinnosťou od 1. januára 2020. Strana uviedla, že v Programovom vyhlásení vlády bolo uvedené, že táto daň z bude znížená každý rok o jedno percento.

Zdroj: HN

Viac na: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1899546-danko-necakane-ohlasil-revolucne-zmeny-vo-velkom-chce-znizovat-dane-a-pridat-dochodcom

Slovensko sa aj v minulom roku opäť o niečo posunulo v plnení špecifických odporúčaní Európskej komisie (EK). Tá v aktuálne vydanej národnej správe o Slovensku hovorí o čiastočnom progrese v plnení fiškálnych odporúčaní najmä zvyšovaním efektivity v zdravotníctve, pokrok vidí Brusel aj na trhu práce, čiastočne aj v oblasti školstva. Iba minimálny progres vníma v oblasti verejných služieb.

„Urobil sa iba minimálny pokrok k zvýšeniu efektívnosti súdneho systému a obavy ohľadom nezávislosti súdnictva pretrvávajú,“ konštatuje komisia v národnej správe o Slovensku. Vo fiškálnej oblasti Brusel vníma postupné zlepšovanie rozpočtovej pozície Slovenska, upozorňuje však na pretrvávajúce dlhodobé výzvy. Hovorí pritom najmä o raste výdavkových tlakov vplyvom starnutia obyvateľstva, ktoré budú postupne zvyšovať náklady v zdravotníctve a dôchodkovom systéme. Rezervy vidí aj v daňovom systéme, najmä v slabom zapojení majetkových a environmentálnych daní.

Zdroj: topky.sk

Viac na: https://www.topky.sk/cl/10/1775715/Sprava-Europskej-komisie-o-Slovensku-Toto-su-najvacsie-nedostatky-nasej-krajiny

Európska komisia v najnovšej správe o stave Slovenska potvrdzuje to, čo tvrdíme už dlhodobo - že rozloženie daní medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva na Slovensku je zlé a nevyvážené.

Vláda zdaňuje najmä pracujúcich a vyhýba sa daniam z luxusu. Oligarchovia, ktorí najviac profitujú zo štátnych peňazí, si užívajú nízke dane, no obyčajným pracujúcim ľuďom siaha štát stále hlbšie do vrecka. Takto napĺňa štátny rozpočet. Opäť sa jasne ukazuje, že táto vláda vodu káže a víno pije a len predstiera, že je sociálna.

Európska komisia poukazuje na to, že zdanenie pracujúcich na Slovensku tvorí 53,9 % celkového zdanenia, pričom európsky priemer je 49,7 %. Z toho zreteľne vidno, že slovenskú ekonomiku a štátny rozpočet ťahajú hlavne pracujúci ľudia. To je jeden z dôvodov, prečo Slovensko už niekoľko rokov stagnuje a nedobieha priemer životnej úrovne Európskej únie. V roku 2017 sme mali životnú úroveň na 76 percentách priemeru únie, teda rovnako ako v roku 2012. To sa však nedá povedať o našich susedoch, pretože Česká republika oveľa viac využíva benefity Európskej únie na rýchle dobiehanie. Kým v roku 2012 boli Česi na 82 % priemeru životnej úrovne únie, dnes sú na 89 %.

Zo Slovenska, ktoré bolo kedysi označované za európskeho tigra, sa tak stáva krajina, ktorá výrazne začína zaostávať a hrozí jej, že sa začne prepadávať stále hlbšie. Európska komisia potvrdila aj naše slová o nízkej kvalite verejnej správy a slabý pokrok v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Vláda nerobí potrebné zmeny v ekonomike, len kúri a svieti. Podľa nás je nevyhnutné ihneď začať so zmenami daňového mixu a s potrebnými opatreniami na zlepšenie stále sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia. Len tak môže Slovensko opäť začať dobiehať životnú úroveň EÚ.

Namiesto bezzubých balíčkov z dielne ministerstva hospodárstva je potrebné znížiť priame dane, ako na to poukazuje aj Európska komisia, a treba začať zdaňovať luxus. To pomôže poctivým slovenským podnikateľom, ktorí platia dane, nadýchnuť sa a investovať do svojho rozvoja, aby obstáli v silnej európskej konkurencii. Taktiež je potrebné minimalizovať vládne zásahy do podnikania v podobe rôznych daňových výnimiek alebo dotácií, ktoré poškodzujú podnikateľské prostredie. No a nevyhnutne je potrebné znížiť bremeno byrokracie, pod ktorým trpia všetci poctiví podnikatelia na Slovensku.

Zdroj: Pravda

Viac na: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/501182-treti-antibyrokraticky-balicek-obsahuje-36-opatreni/

Tretí antibyrokratický balíček nezlepší podnikateľské prostredie tak, aby sa Slovensko posunulo medzi najatraktívnejšie a najprosperujúcejšie krajiny. Balíček, ktorý Ministerstvo hospodárstva predstavilo, totiž neobsahuje podstatné opatrenia, ktoré by podnikateľom skutočne aj pomohli a rozviazali im ruky.

Vládny návrh rieši len drobné, kozmetické úpravy, ktoré mali byť urobené už dávno. Roky upozorňujeme na to, že je to nezmyselné, zbytočné, otravné a šikanujúce. Odpoveď vlády bola vždy „nedá sa, nemôžeme, nejde to“. Zrazu sa to dá, keď sa chce. Ale chváliť sa tým, že sme zrušili pokuty za chýbajúce vešiaky a pevné telefóny na hotelových izbách?

Podnikateľské prostredie potrebuje zásadné a razantné odbúranie byrokracie, aby štát neprenášal svoje povinnosti na občana a podnikateľa. Štát má slúžiť občanovi a nie naopak, ako je to u nás, že občan musí všade nosiť potvrdenia, stojí v radoch a vybavuje povolenia. Oberá ho to o čas a energiu, ktorú by mohol venovať svojej práci a rodine. Byrokracia brzdí ekonomický rast a kvalitu života ľudí.

Ministerstvu sa doteraz nepodarilo presadiť ani väčšinu opatrení z 1. a 2. balíčka, ale už predstavuje tretí s podobne drobnými zmenami a dlhými termínmi. Práve pre tento váhavý a málo odvážny prístup ministra hospodárstva Petra Žigu pri odbúravaní byrokracie Slovensko klesá v relevantných indexoch a prieskumoch podnikateľského prostredia.

V rebríčku konkurencieschopnosti WEF klesla SR na 41. miesto, pred nami je Poľsko aj Česká republika. Ukazovateľ Doing Business pre Slovensko sa znižuje od roku 2015, Slovensko je už na 42. mieste na svete.

Dlhodobú nespokojnosť so zamrznutým stavom ukazujú podnikatelia už dlhé roky v prieskume Index podnikateľského prostredia PAS, kde je byrokracia jednou z najvážnejších prekážok podnikania. V takejto situácii sa ministerstvo zmôže na odbúranie pokút za počet vešiakov a chýbajúce pevné linky v hoteli.

Po vstupe do vlády navrhujeme razantnú zmenu pohľadu na úlohu štátu – papiere majú vybavovať štátni úradníci pre občana, nie občan pre štát.

Kľúčové je zjednodušenie daňového výkazníctva, odbúranie veľkej väčšiny nahlasovacích povinností pre živnostníkov a mikrofirmy, zlepšenie prehľadnosti a stability legislatívy a prenesenie dokladovacích povinností na úrady, aby z podnikateľa nerobili poštára.

OĽANO, okrem iného, plánuje tieto opatrenia:

• Jedenkrát a dosť (ak podnikateľ odovzdá úradom doklad, tie ho nemajú právo od neho opäť pýtať, ale musia si ho vytiahnuť z jeho zložky v štátom vedenom úložisku)
• Raz do roka (zákony s vplyvom na podnikanie sa nesmú meniť častejšie, ako raz ročne, vždy s účinnosťou k 1.1.)
• Štát si sám zoženieme si, čo potrebuje (verejné inštitúcie nesmú od podnikateľa žiadať dokumenty, ktoré vydávajú iné verejné alebo súkromné inštitúcie, ale si ich musia vyžiadať samy)
• Štát za firmy vybaví formality zamestnancov (úrad práce sa postará o vybavenie formalít pri zamestnaní človeka, ktorého vedie vo svojej evidencii, podnikateľovi stačí nahlásiť, že ho zamestnal).

Opatrenia OĽANO prinesú výrazné zníženie nákladov na zamestnávanie, ušetrenie času a energie potrebných na byrokratické úkony, odstránenie prekážok zamestnávania. Nepriamo to prinesie nárast zamestnanosti, zvýšenie miezd a povzbudenie ekonomického rastu na Slovensku.

Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa spomaľuje. Niekoľko týždňov trvajúce špekulácie oficiálne potvrdilo aj ministerstvo financií. Ide o prvé zhoršenie prognózy od roku 2013. Zatiaľ sa vraj ale nedeje nič vážne a domácnosti by zmenu ekonomického vývoja nemali pocítiť.

„Na základe dnešného vnímania vecí odhadujeme, že vrchol ekonomického cyklu sme na Slovensku mali v roku 2018,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Najnovší odhad podľa neho ovplyvnili najmä externé vplyvy, okrem iného revízia rastu HDP Nemecka na jedno percento či obavy z protekcionizmu a obchodných vojen.

Ďalšími rizikami sú podľa Kažimíra aj spôsob odchodu Británie z EÚ či vývoj ekonomík niektorých krajín EÚ. Kažimír nepredpokladá, že by táto prognóza a vývoj ekonomiky mali zásadný vplyv na predpokladaný vyrovnaný štátny rozpočet.

Zdroj: TA3, 4. február 2019

https://www.ta3.com/clanok/1147433/vrchol-mame-za-sebou-kazimir-informoval-o-raste-ekonomiky.html

Minister financií Peter Kažimír sa včera vyjadril, že 7 úrodných rokov končí. Nemecko ohlásilo pokles rastu HDP v tomto roku z 1,8 % na 1 %, čo sa na Slovensku výrazne prejaví spomalením rastu HDP.

Niektoré firmy na Slovensku ohlásili zastavenie prijímania nových ľudí, prípadne znižovanie stavov. Nechceme šíriť žiadnu paniku, no my si myslíme, že Slovensko nie je pripravené.

Dlh pred krízou v roku 2008 bol 19,5 mld. eur (28,5 % HDP) a teraz v roku 2018 pred prichádzajúcou recesiou je dlh 44 mld. eur (50,3 % HDP). Je to 10% nad hornou hranicou bezpečného dlhu pre malú a závislú ekonomiku akou slovenská ekonomika je.

Slovenská ekonomika dosiahla podľa Kažimíra svoj vrchol a ani sme si to nevšimli. Dobré časy sa pomaly končia a Slovensko nie je do ďalších rokov pripravené. Dlh štátu v prepočte na jedného občana sa od roku 2010 zvýšil z približne 3600 eur na neuveriteľných 8000 eur. Dlh, ktorý po sebe zanechávajú tri Ficove vlády vrátane Pellegriniho je takmer dvojnásobný. Dobrý hospodár si pripravuje zásoby na horšie časy, no vláda sa zachovala ako zlý hospodár, ktorý zásoby nerobil.

Namiesto vytvárania zásob a plánov na ozdravenie kľúčových rezortov, aby Slovensko prežilo spomalenie ekonomiky úspešne a v zdraví, vláda dáva prednosť sociálnym balíčkom a novým daniam. Slovensko potrebuje čím skôr vládu, ktorá dá ľuďom skutočné hodnoty, nie iba omrvinky v podobe sociálnych balíčkov. Vládu, ktorá zlepší najmä školstvo, zdravotníctvo a podnikateľské prostredie. Lebo iba tie sú zárukou, že v horších ekonomických časoch budeme mať dostatok spokojných občanov, živnostníkov a kvalifikovaných ľudí pre špičkové firmy.

Slovensko potrebuje zásadné zmeny, medzi ktoré patrí ozdravenie školstva, ozdravenie podnikateľského prostredia, zníženie regulačnej a byrokratickej záťaže, rozvoj nových moderných odvetví, digitálnej ekonomiky či rozvoj odvetvia výskumu a vývoja. Vláde však chýba záujem a odvaha urobiť radikálne zlepšenia, nielen kozmetické, ktoré sa dobre predávajú v médiách. Namiesto ozdravovania kľúčových sektorov už tri roky prináša marketingové výstrelky akože pre ľudí, ktoré však v praxi dobre nefungujú. Na druhej strane im vláda zdražuje život novými daňami, poplatkami a nedoťahovaním infraštruktúry.

Apelujem na vládu, aby si v predvolebnom roku nerobila iba kampaň a bezbreho nemíňala, ale aby stihla dobehnúť to, čo za ostatné tri roky neurobila. Ešte stále je čas zlepšiť školstvo, či pomôcť podnikateľom.

Pán minister včera povedal, že je tu dôvod na maximálnu zodpovednosť tvorcov vládnych politík a vyššiu mieru konsenzu aktérov – odborov a zamestnávateľov. Pred nami je však predvolebný rok a ako dobre vieme, toto zvykne byť obdobie, kedy vlády nezvyknú prinášať skutočné riešenia.

Môžeme očakávať, že nová vláda začne naplno fungovať až na jeseň roku 2020, čo je o rok a pol. Toto je však v tomto kľúčovom a prelomovom období veľmi dlhá doba a preto chceme vyzvať vládu, aby tento rok pracovala naplno v prospech občanov Slovenska, a hlavne nezanedbala prípravu na prechod na obdobie slabšieho ekonomického rastu, ktorému nielen Slovensko, ale celá EÚ bude čeliť. Žiadame otvorenú diskusiu a jasné, dôsledné opatrenia, ktoré pomôžu vyvážiť ekonomické spomalenie.

Zákazníci môžu zaplatiť platobnou kartou na všetkých poštových pobočkách, okrem piatich v limitovanom režime prevádzky. Slovenská pošta má vo svojej sieti v súčasnosti 1 576 pobočiek, vrátane pôšt Partner, ktoré prevádzkujú zmluvní partneri, najmä obecné úrady. Doteraz bolo možné uhrádzať platby bezhotovostne iba kartami Poštovej banky, resp. Poštovou kartou.

“Od februára je už možné platiť prakticky na každej pobočke za čokoľvek a bez akéhokoľvek poplatku platobnou kartou Visa alebo Mastercard,” informoval v pondelok na brífingu generálny riaditeľ Slovenskej pošty Peter Helexa.

“Platba kartou je úplne bežnou záležitosťou, chceme zvýšiť zákaznícku spokojnosť a komfort na pobočkách Slovenskej pošty. Zároveň máme ambíciu týmto krokom pritiahnuť na pobočky viacej doručovanie balíkov, aby zákazníci mohli platiť za svoje dobierky platobnou kartou,” uviedol Helexa s tým, že to ušetrí časť nákladov na spracovanie hotovosti na pobočkách.

Zdroj: spravy.goodboog

Viac na: https://spravy.goodboog.com/na-pobockach-slovenskej-posty-je-uz-mozne-pouzivat-platobne-karty/

Vítam oznámenie Slovenskej pošty o zavedení možnosti bezplatnej platby kartou na jej pobočkách.

Občania tak konečne môžu uhrádzať poukážky a účty svojou bankovou kartou bez toho, aby im banka potom naúčtovala nehorázne poplatky ako doteraz. Podľa informácií pošty je platba kartou na pošte od februára bez poplatku a nie je obmedzená minimálnou čiastkou, na čo OĽANO Slovenskú poštu vyzývalo hneď po výraznom zvýšení poplatku SIPO.

Teší ma, že Slovenská pošta sa po dlhých mesiacoch rokovaní aj na náš podnet konečne dohodla s kartovými spoločnosťami v prospech občanov. S veľkou slávou teraz pošta zaviedla niečo, čo je už dlhé roky úplne bežné v každej malej samoobsluhe, na čerpacej stanici či v reštaurácii. Jej zaostávanie za technologickým vývojom sa tak aspoň o niečo znížilo.

Škoda, že sa tak stalo až po našom upozornení, že štátny podnik Slovenská pošta dlhé roky vyberá horibilné poplatky od ekonomicky najslabších občanov – seniorov, či ľudí s nízkymi príjmami z chudobných regiónov a núti ich stáť v radoch pred priehradkami. Je nám ľúto, že vedenie ministerstva dopravy roky prehliadalo túto prax štátneho podniku, kde namiesto bežných platobných terminálov používali kvázi bankomaty, za čo banky svojim klientom pri platbe kartou vyrubovali často niekoľkoeurové poplatky.

Som presvedčený, že dobrý správca štátu sa má správať celkom inak a zastať sa zdieraných a slabých, nie štátnych manažérov.

Cieľom schváleného zákona o hazardných hrách je sprísniť prevádzkovanie hazardných hier na Slovensku a nastaviť reguláciu hazardných hier tak, aby čo najlepšie reagovala na súčasné trendy.

Zákon prináša ďalšie sprísnenie podmienok pre hazard vo viacerých oblastiach. Podľa nového zákona dôjde k obmedzeniu prevádzkových hodín herní, ktoré by mali byť po novom medzi 03:00 a 10:00 hod. zatvorené. Zákon definuje kvízomaty ako zakázanú hru, preto sa presunú z miest, kam nepatria, do prísne regulovaných herní. Má sa tiež zaviesť nová sankcia pre osoby, ktoré napomáhajú prevádzkovaniu hazardných hier. Napríklad krčmári, ktorí budú mať vo svojej prevádzke výherné prístroje, či kvízomaty budú môcť po novom prísť o živnostenské oprávnenie.

Novým zákonom sa zvyšuje minimálny povolený počet prístrojov v jednej prevádzke z 12 na 15 kusov. Tým opäť klesne dostupnosť hazardných hier podobne, ako tomu bolo na prelome rokov 2017 a 2018.

Od začiatku tohto roka bol úspešne spustený register vylúčených osôb. Nový zákon pritom rozširuje existujúce kategórie osôb so zákazom hrania hazardných hier o osoby, ktorým účasť na hazardných hrách zakázal súd, ale aj tí, ktorí musia platiť výživné na deti.

Oproti súčasnosti sa posilňujú aj kompetencie samospráv v oblasti regulácie hazardu. Obce budú môcť po novom na dvanásť dní v roku zakázať niektoré druhy hazardných hier a tiež rozhodnúť o tom, že herne budú od škôl, školských zariadení, či liečební vzdialené minimálne 200 metrov.

MF SR vníma snahu niektorých starostov a primátorov o vyššiu flexibilitu pri možnosti zrušenia hazardu v mestách a obciach. Preto MF SR podáva pomocnú ruku pri tvorbe monotematickej novely zákona, ktorá zruší s odloženou účinnosťou potrebu petície na prijatie VZN na obmedzenie hazardu na území mesta, resp. obce. Rôznosť právnych názorov bude vyžadovať vykonanie testu ústavnosti.

Zákon zároveň koncentruje dozor nad hazardom pod jednu strechu Úradu pre dohľad nad hazardnými hrami. Táto špecializovaná dozorná inštitúcia bude mať všetky kompetencie pre reguláciu hazardných hier (okrem legislatívnej). Tým sa tiež v porovnaní so súčasnosťou zníži celkový počet ľudí, ktorí sa venujú kontrole a regulácii hazardných hier.

Zdroj: MF SR

OĽANO vyzýva koaličných aj opozičných poslancov, aby prezidentom vrátený zákon o hazarde po opätovnom prerokovaní neschválili. Poslanci za OĽANO dlhodobo tvrdia, že vládou schválený zákon o hazardných hrách má nedostatky, ktoré idú proti občanom, rodinám, a tiež proti obciam a mestám.

OĽANO od začiatku považuje vládou schválený zákon o hazarde za nedostatočný, navyše podľa nich ide proti občanom rodinám, a tiež proti obciam a mestám.

Ochrana detí, rodiny a verejného zdravia je dôležitá pri každom zákone, o to viac pri zákone o hazarde. Pri hazarde musíme mať na pamäti, že isté peniaze v rozpočte vláda chcieť nemôže. Sú to peniaze od ľudí, ktoré sú obeťou tohto systému. Hovorili sme to počas diskusie v parlamente minulý rok, hovoríme to aj teraz. Nepripravenosť tohto zákona potvrdzuje aj veto prezidenta Andreja Kisku.

Je potrebné jasne oddeliť tých ľudí, ktorí hrajú pre zábavu, a tých, ktorí sú obeťou hazardu. Zákon o hazarde musí chrániť rodiny, deti a verejné zdravie. Skupina, ktorá je obeťou tohto systému je tá kľúčová. Práve túto skupinu musí zákon ochraňovať. Výťažok daní z ľudského nešťastia do rozpočtu nepatrí, o takéto peniaze nemôže mať žiadna vláda záujem.

Heger upozornil na fakt, že počet patologických hráčov na Slovensku je v skutočnosti oveľa vyšší, než uvádzajú štatistiky, pretože množstvo ľudí sa ku gamblerstvu neprizná. Vieme, že tento počet je oveľa vyšší, preto k tomu musíme pristupovať zodpovedne. Vyzývame preto poslancov, aby neprelomili veto prezidenta, aby bol tento zákon prepracovaný na ministerstve financií a dokončený tak, aby chránil práve tú skupinu, ktorá je obeťou tohto systému.

Na včerajšom zasadnutí finančného výboru sme mohli vidieť, že aj koaliční poslanci si začínajú uvedomovať nedostatky tohto zákona, pretože na výbore neprelomili veto prezidenta a nepodporili tento zákon.

BRATISLAVA. Platby za elektrinu, plyn, vodu či káblovú televíziu v pobočkách pošty vyjdú drahšie.

Slovenská pošta zvýšila takzvaný poplatok za spracovanie úhrady dokladu SIPO, teda inkasné platby.

Pôvodne človek, ktorý prišiel do pobočky pošty s inkasom, zaplatil sedemnásť centov, po novom je to viac ako päťnásobok, teda 90 centov.

Pošta zvýšila poplatok, lebo bol podľa nej dlhodobo podhodnotený a neodzrkadľoval základnú úroveň nákladov.

Inak povedané, poplatok pošta dlho nemenila, pričom jej náklady na spracovanie inkaso platieb rástli.

Pošta tvrdí, že hoci poplatok zvýšila, stále je cena za spracovanie inkaso platby nižšia ako napríklad v bankách a zároveň sa vyrovnala poplatku Českej pošty.

S akými konkrétne poplatkami v bankách pošta svoj poplatok porovnávala, nie je jasné.

Banky hotovostné inkasné platby neposkytujú, iba bezhotovostné, ktoré spravidla stoja do dvadsať centov: napríklad Slovenská sporiteľňa si pýta za spracovanie platby na inkaso 0,18 eura, rovnako aj Tatra banka.

„Na pošte nie je žiadny poplatok za bezhotovostnú platbu SIPO,“ vysvetľuje hovorkyňa pošty Eva Rovenská.

Zdroj: SME
Link https://ekonomika.sme.sk/c/22023984/posta-ziada-za-inkaso-patnasobne-viac.html#ixzz5dXSK3a1D

Okrem rastu cien tepla, elektriny a plynu v novom roku občanov SR zaskočilo výrazné zvýšenie poplatku za platbu SIPO na 0,90 eur. OĽANO upozorňuje na výrazné predraženie platby, najmä ak občan platí cez SIPO malú sumu.

Napríklad koncesionárske poplatky RTVS vo výške 4,64 € mesačne sa predražia o viac ako 20 percent. Rozumieme, že náklady na manuálne platenie v hotovosti rastú, pretože sa zvyšujú aj platy poštových pracovníkov. Až dve tretiny platiteľov SIPO ho však podľa údajov pošty platia v hotovosti. Preto treba podľa neho k takýmto zmenám pristúpiť veľmi citlivo a štátny podnik by nemal hodiť občana do studenej vody. Sociálna vláda sa nemôže správať takýmto necitlivým spôsobom.

Vyzvali sme Slovenskú poštu, aby urobila viaceré opatrenia, medzi ktoré patrí dočasné zníženie poplatkov na polovicu, kým nevybaví platobným terminálom všetky pošty na Slovensku, umožnenie bezplatnej úhradu šekov cez platobný terminál kartami všetkých bánk vrátane zahraničných, zabezpečenie spoľahlivého fungovania funkcie eSIPO či načítavania kódov SIPO cez mobil. Pošta má podľa hnutia takisto prísť so širokou kampaňou, ktorou vyzve ľudí na využívanie Poštovej karty alebo založenie účtu a využívanie bezhotovostných úhrad SIPO, či ďalších šekov priamo z účtu cez trvalé príkazy či inkaso z účtu.

Vyzývame aj ministerstvo dopravy, aby každú zmenu poplatkov vo svojom rezorte, ktoré môžu zasiahnuť slabšie sociálne skupiny občanov – najmä seniorov, dopredu zvážili, zdôvodnili a ohlásili. Každú takúto kampaň by mali sprevádzať širokou kampaňou na zvýšenie finančnej gramotnosti, kde občanov jednoducho a zrozumiteľne poučia, ako sa môžu poplatkom vyhnúť a kde môžu ušetriť. Ministerstvo by malo tiež zastaviť dlhoročné zvýhodňovanie Poštovej banky a vytláčanie konkurencie v monopolnom prostredí Slovenskej pošty a zvážiť personálne zmeny vo vedení Slovenskej pošty najmä z dôvodu previazania s finančnými skupinami a slabej starostlivosti o zákazníkov.

Schodok štátneho rozpočtu dosiahol ku koncu decembra 2018 úroveň 1, 182 mld. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu na rok 2018 zlepšenie o 791 mil. eur, resp. 40,1 %.

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 1,3669 mld. eur (+9,8 %). Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní vyššie, a to o 1,329 mld. eur (+8,7 %). Uvedené znamenalo medziročné zníženie schodku štátneho rozpočtu o 37,9 mil. eur (-3,1 %).

Medziročný nárast daňových príjmov predstavoval 813,8 mil. eur (+7,3 %). Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 497,2 mil. eur, pri dani z príjmov právnických osôb vo výške 197,5 mil. eur, pri spotrebných daniach vo výške 71,5 mil. eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 30,8 mil. eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 17,6 mil. eur, pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti a pri dani z príjmov fyzických osôb, obe vo výške 3,7 mil. eur. Negatívny vývoj bol zaznamenaný pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, iných daniach, vrátane sankcií, vo výške 8,2 mil. eur.

Pozitívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému nárastu o 747,2 mil. eur (+52,5 %).

Príjmy štátneho rozpočtu z dividend boli medziročne nižšie o 160,2 mil. eur (-26,7 %).

V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu došlo k medziročnému poklesu o 33,9 mil. eur (-4,0 %). Medziročný nárast bol zaznamenaný pri iných nedaňových príjmov vo výške 6,3 mil. eur, pri kapitálových príjmoch vo výške 0,5 mil. eur. K poklesu došlo u administratívnych poplatkoch vo výške 12,5 mil. eur. Úrokové príjmy zaznamenali medziročný pokles o 20,6 mil. eur. Príjmy z prenájmu boli naopak vyššie o 3,0 mil. eur. V súlade s novelou zákona o rozpočtových pravidlách došlo k zmene zaznamenania grantov, ktoré sa od 1.1.2026 prijímajú a realizujú priamo zo samostatných účtov. Týmto dochádza k medziročnému zníženiu príjmov z grantov a transferov o 10,6 mil. eur.

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný pokles o 32,0 mil. eur (-2,7 %). V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ (EÚ fondy) došlo k medziročnému nárastu o 649,8 mil. eur (+45,4 %), s čím súvisí aj nárast čerpania zdrojov spolufinancovania o 114,3 mil. eur (+56,5 %). Platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný nárast o 97,2 mil. eur (+15,3 %). Transfer Sociálnej poisťovni zaznamenal medziročný pokles o 308,9 mil. eur (-74,4 %). Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu medziročne vzrástlo o 808,6 mil. eur (+7,1 %).

Zdroj: MF SR

Link: https://finance.gov.sk/sk/media/tlacove-spravy/vysledky-roku-2018-boli-lepsie-nez-planovalo.html

Minister financií Peter Kažimír tvrdí, že sme pripravení na budúcnosť a že sme v roku 2018 hospodárili lepšie. Nie je to však pravda.

Súčasná vláda našu krajinu na budúcnosť nepripravila, pretože zanedbala školstvo, zdravotníctvo, justíciu, rodinnú politiku a podnikateľské prostredie, a neurobila v týchto oblastiach žiadne zmeny, ktoré by zvýšili konkurencieschopnosť našej krajiny.

Nepresné a predbežné je aj ďalšie tvrdenie ministra – to, že máme nižší deficit. Vláda minula iba menej peňazí v hotovostnom vyjadrení. Konečný deficit bude známy až potom, čo nám ho potvrdí Európska komisia na jeseň tohto roka.

O lepšom hospodárení nemôže byť v prípade súčasnej vlády ani reč. Nehospodári lepšie, lebo štruktúra výdavkov nie je nasmerovaná do zvýšenia kvality služieb štátu a vo viacerých rezortoch dochádza k veľkému plytvaniu.

Poukazuje na to aj Implementačná jednotka Úradu vlády SR a Útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Vláda minula minulý rok menej hlavne kvôli nižšiemu transferu do Sociálnej poisťovne, čo je opäť zásluha pracujúcich ľudí. Rezorty pod vedením nominantov vládnej koalície nevedia dobre spravovať peniaze, ktoré majú k dispozícií na to, aby prinášali kvalitnejšie služby v prospech občanov.

Súčasná vláda ukazuje, že nevie riadiť štát v prospech občanov, ale iba v prospech oligarchov.

Táto vláda sa sústredí hlavne na vyťahovanie peňazí z vreciek pracujúcich ľudí – každým rokom viac. Vyťahuje peniaze nenápadným, ale citeľným spôsobom. Minister Kažimír si vytvoril paralelný daňový svet, kde od svojho pôsobenia v role ministra zoberie ľuďom každý mesiac z priemernej mzdy o 30 eur viac, čo predstavuje zvýšenie daňového klinu z 34% na 37%. Za rok je to 360 eur.

Najväčším dôkazom toho, že táto vláda nie je sociálna je fakt, že práve táto vláda začala vyberať viac daní aj od ľudí poberajúcich minimálnu mzdu.

Plénum Národnej rady (NR) SR v stredu schválilo rozpočet na rok 2019. Ide o prvý vyrovnaný rozpočet v histórii Slovenska.

Za návrh rozpočtu na budúci rok hlasovalo 79 poslancov zo 142 prítomných, zvyšných 63 bolo proti. Takzvaný zákon roka predložilo parlamentu ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra (Smer-SD).

Pôvodne návrh rozpočtu schválený vládou počítal s deficitom verejných financií na budúci rok na úrovni 0,10 % hrubého domáceho produktu (HDP). Prijatím pozmeňujúceho návrhu z finančného výboru sa však upravil schodok rozpočtu tak, aby sa dosiahlo v roku 2019 vyrovnané hospodárenie.

Zdroj: TA SR

http://www.teraz.sk/ekonomika/parlament-schvalil-vyrovnany-rozpocet/365365-clanok.html

Schválený rozpočet na rok 2019 nezabezpečuje kvalitné služby, pretože štruktúra výdavkov je zlá.

Poukazujú na to aj analýzy Útvaru hodnoty za peniaze. Lenže ministerstvá sú neposlušné, nezapracovávajú odporúčania týchto odborníkov. Tí jasne hovoria, že efektivitou vo výdavkoch by sa dali dosiahnuť úspory, ktoré by bolo možné použiť buď v prospech kvalitných služieb pre ľudí alebo v prospech prípravy krajiny na budúcnosť v podobe zníženia dlhov. V období, kedy Slovensko zažíva najlepšie ekonomické časy, je tento rozpočet znakom veľkého zlyhania súčasnej vlády.

Cena tepla pre mnohé slovenské domácnosti v budúcom roku vzrastie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž aktualizoval korekčný koeficient na hodnotu 1,28. Tento parameter vstupuje do výpočtu koncových cien tepla.

„Mení sa tak koeficient Kp = 1,07 zverejnený dňa 19.07.2018, ktorý reflektoval cenu zemného plynu na burzách v júli 2018,“ informoval ÚRSO.

Úrad tvrdí, že takto dal dodávateľom tepla možnosť nakúpiť plyn s reálnou cenou a vytvoril tak podmienky na zabezpečenie plynulej a bezpečnej dodávky tepla počas celého roku 2019.

Cena zemného plynu, ktorú obchodníci na trhu ponúkajú dodávateľom tepla, sa odvíja od cien plynu na burze burze EEX (European Energy Exchange).

„Ceny plynu na burze EEX od 19.07. 2018 do dnešného dňa výrazne stúpli a nie je predpoklad, že sa tento trend v dohľadnej dobe zmení,“ uviedol ÚRSO.

Zdroj: energie-portal.sk, 4. 10. 2018

https://www.energie-portal.sk/Dokument/teplo-bude-v-roku-2019-drahsie-ako-to-vysvetluje-urso-104628.aspx

Už štyri roky sú ľudia v dôsledku jedného lobistického ustanovenia de facto v nevoľníckom postavení voči miestnym teplárňam, a to bez reálnej možnosti sa z tohto nevoľníctva vymaniť, napríklad zriadením vlastnej kotolne, a tým pádom zabezpečením efektívnejšieho a lacnejšieho zdroja tepla.

Keďže vládna koalícia nedbá na budovanie zdravého podnikateľského prostredia, iniciujeme spolu so SaS podanie na ústavný súd na preskúmanie ústavnosti tohto stavu. Dnes sú vďaka tomuto ustanoveniu v zákone zvýhodňovaní aj takí dodávatelia tepla, ktorých centrálne zdroje tepla sú vlastnou vinou technicky zastarané, neefektívne a tým pádom aj drahé. A dopláca na to občan, zákazník, ktorý nemôže prejsť na efektívnejší a lacnejší zdroj tepla. Keď raz majiteľ bytu niečo vlastní, tak by mal mať možnosť rozhodnúť aj o tom, kto a ako ho bude vykurovať, alebo či si to nezabezpečí sám.

Iba konkurenčné prostredie je dostatočným tlakom na cenu aj kvalitu. Centrálne zásobovanie teplom by malo ostať ako primárne riešenie dodávok tepla a teplej vody, ale teplári musia sami a na trhovom princípe presvedčiť ľudí o tom, že je to pre nich to najvhodnejšie a najefektívnejšie. Zlepšenie konkurenčného prostredia by malo zároveň aj pozitívny dopad na ceny.

Viac na: https://www.topky.sk/cl/100535/1744117/Navrhovany-rozpocet-dokaze-rezort-obrany-vyuzit-efektivne-mysli-si-minister-Gajdos

Plánovaný nárast návrhu rozpočtu na obranu o vyše pol miliardy eur je nesystémový. Obranu a bezpečnosť našej krajiny považujem za mimoriadne dôležitú oblasť, ktorú si najmä v období reálneho vojnového konfliktu v susednej krajine, nemôžeme dovoliť podceňovať a prehliadať.

Dnes sa ukazuje, že len pred rokom vládou schválený a SNS oslavovaný Dlhodobý plán rozvoja obrany do roku 2030 by sme mohli roztrhať na franforce. Modernizácia neprebieha podľa tohto plánu z časového ani finančného hľadiska, ba ani obranný rozpočet nie je v súlade s plánom. Tento fakt dokazuje neschopnosť vedenia rezortu obrany a odbornú vyprahnutosť SNS.

Je dôležité, aby sme modernizovali starú nefunkčnú techniku. Zároveň je však neprípustné, že sa to robí netransparentne. Netransparentné nákupy spochybňuje aj samotné NATO. SNS takto kvôli svojim straníckym záujmom postupne ničí dôveru verejnosti v obranu, čo je mimoriadne nebezpečné.

Je dôležité, aby sme si uvedomovali realitu, ktorá je dnes v rezorte. Spojenci nám v oficiálnych dokumentoch vyčítajú zlý manažment obrany, skúsení špičkoví odborníci odchádzajú, naplnenosť pozícií v ozbrojených silách je okolo 60 percent, mizne nám munícia zo skladov, vojaci nemajú adekvátnu výstroj a zabezpečenie, majú nízke platy.

Podporujeme vyšší obranný rozpočet, ale zároveň chceme, aby vojaci, ale aj občania a tento štát dostali za tie investované peniaze do obrany adekvátny výsledok. To sa žiaľ nedeje a skúsenosť nasvedčuje, že sa pod vládou SNS diať ani nebude.

Zdroj: cas.sk

Čítajte viac: https://www.cas.sk/clanok/751440/vlada-schvalila-navrh-rozpoctu-deficit-ma-v-buducom-roku-klesnut/

Vládou schválený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 poukazuje na to, že vláda opäť nevyužila a nevyužíva historicky najvyššie príjmy, zanecháva ekonomiku s nekvalitnými službami a nepripravenú na budúcnosť.

V schválenom rozpočte sú tri zásadné problémy. Prvým je, že vládna koalícia podľa nej zanedbáva investície do rozvoja Slovenska a do rozvoja ľudí. Príkladom je školstvo, do vzdelania našich detí dávame stále výrazne menej, ako iné vyspelé krajiny. Do školstva idú štyri percentá HDP, kým napríklad v ostatných krajinách V4 dávajú na školstvo výrazne viac – 4,8% percent HDP. Podobne je na tom rozpočet na opravy ciest I. triedy, ktoré sú často v havarijnom stave a z pohľadu hodnoty za peniaze sú investície do týchto ciest veľmi efektívne. Rozpočet na údržbu ciest I. triedy sa nielenže nezvyšuje, ale oproti skutočným výdavkom za tento rok dokonca klesá. Výdavky na vzdelávanie či podporu rodiny rastú v návrhu rozpočtu iba veľmi mierne, ale rozpočet ministerstva obrany stúpa o viac ako 580 miliónov eur, čo je viac ako 50%, Ide hlavne o výdavky na netransparentné nákupy zbraní.

Druhým problém rozpočtu je krátkozrakosť. Súčasný rýchly rast svetovej ekonomiky sa podľa odborníkov najbližšie roky spomalí a môže prísť ďalšia hospodárska kríza. Vládna koalícia však stále odkladá dôležité reformy, napríklad v upadajúcom zdravotníctve. Takéto reformy si hlavne na začiatku vyžadujú veľké finančné prostriedky a nedajú sa robiť počas krízy. Koalícia tak postupne premrháva obdobie rastu ekonomiky s vyššími príjmami štátu a najväčšie problémy v zdravotníctve a školstve nás budú trápiť ešte dlhé rok.

Tretím problémom rozpočtu je fakt, že vládna koalícia vyberá od ľudí stále viac daní, no kvalita služieb pre ľudí sa nezlepšuje. Budúci rok stúpne výber daní o stovky miliónov eur. Časť sa možno ľuďom vráti v podobe nejakých jednorazových balíčkov, ale veľkú časť míňa vládna koalícia na vlastnú prevádzku. Do informatizácie štát v minulosti investoval miliardu eur a ďalšiu miliardu investuje v tomto období. Verejná správa za taký objem peňazí by mala byť efektívna, plne elektronizovaná a bez byrokracie. No napriek tomu schválený rozpočet predpokladá platy pre tisícky nových úradníkov. Podobne je to podľa nej aj pri potravinách, ktorých ceny za posledné dva roky prudko stúpali. Od štátu by sme čakali, že sa bude snažiť rast cien potravín spomaľovať. Ale robí pravý opak, zavádza v podstate nové dane na potraviny, pretože plánovaný odvod obchodných prevádzok sa týka v prvom rade potravín, čím vyvolá ďalšie zvyšovanie cien.

Systém práce vládnej koalície je vybrať od ľudí na daniach stále viac a viac peňazí a potom časť z nich rozdeľovať cez rôzne marketingové opatrenia. Ľudia platia štátu stále viac, ale služby štátu sa nezlepšujú a v kľúčových oblastiach sa dokonca zhoršujú. Toto nie je rozpočet hrdej krajiny, ktorá si váži a investuje do toho najcennejšieho čo má – do svojich občanov.

Vláda svoje rastúce príjmy nepretavuje ani do adekvátnej podpory rodiny. Na podporu rodín ide len o 2 % viac, priama podpora detí stúpne dokonca o menej ako 2 %. Dnes však mladé rodiny s viacerými deťmi sú tou najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby v spoločnosti.

O neefektivite výdavkov vlády jasne hovoria správy Implementačnej jednotky Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Hoci sa vláda formálne hlási k opatreniam Útvaru hodnoty za peniaze, jednotlivé rezorty (s výnimkou zdravotníctva) sa zmenám bránia a nespolupracujú.

Dôkazom o zle nasmerovaných výdavkoch je aj rezort obrany. Príkladom je avizovaný nákup stíhačiek. NATO od nás vyžaduje mechanizovanú brigádu, avšak vláda ide nakupovať stíhačky, ktoré v požiadavkách na výzbroj mechanizovanej brigády nenájdete.

Zlá rozpočtová politika vlády sa ukazujem aj na stagnácii životnej úrovne Slovenska vo vzťahu k priemeru EÚ. Slovensko už od roku 2013 stagnuje na úrovni 77 %, pričom náš sused – Česká republika sa za rovnaké obdobie dostala z 84% na 89%.

Zdroj: Finančná správa

Link: https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_300-milionov-nezmysel-ts

Ak majú podnikatelia pocit, že pohyby na ich bankových účtoch sú ich súkromnou vecou a bankovým tajomstvom, ku ktorému sa hocikto nedostane, nemusí to tak celkom byť. Ministerstvo financií chce pre seba aj pre Finančné riaditeľstvo zabezpečiť pravidelný prísun informácií o všetkých operáciách na účtoch právnických osôb a podnikateľov. Chce ich analyzovať.

Pri nízkej dôveryhodnosti súčasnej slovenskej vlády neexistuje dôvod na to, aby ministerstvo financií a finančná správa museli pravidelne dostávať údaje o pohyboch na všetkých účtoch. Slovenská vláda má medzi občanmi takú nízku dôveru, že od nich nemôže očakávať, že jej ochotne zveria takéto citlivé informácie o svojom podnikaní.

Nepriama novela zákona o bankách z dielne ministerstva financií narazila na silnú nevôľu podnikateľov. Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO ukázal, že s takouto zmenou zákona nesúhlasí až 95% z takmer 200 účastníkov. Skoro tri štvrtiny opýtaných tento návrh dokonca kategoricky odmietajú.

Všetky registračné pokladnice už budú musieť byť na budúci rok napojené online na Finančnú správu, ktorá pre to pripravuje projekt eKasa. Návrh zákona by mal ísť do medzirezortného pripomienkového konania.

Daniari tvrdia, že nový systém prinesie výhody nielen podnikateľom, ale aj kupujúcim. O každom nákupe či obchodnej transakcii cez pokladnicu bude mať Finančná správa informáciu okamžite, nakoľko každý vydaný doklad bude zaevidovaný na centrálnom úložisku eKasa.

Podmienkou je internetové pripojenie, prostredníctvom ktorého sa informácie budú odosielať na centrálne úložisko Finančnej správy. Už od roku 2015 pritom platí, že pokladnice musia byť pripojiteľné na internet. Novinkou bude tiež to, že na vydávanie bločkov môže slúžiť nielen pokladnica, ale napríklad aj mobil či tablet.

V prvej etape v termíne do apríla 2019 chcú daniari k eKase pripojiť hotely, reštaurácie, kaviarne a čerpacie stanice. A v júli by takto mal fungovať maloobchod, služby a ostatné sektory.

Zdroj: Trend, 8. 6. 2018

Viac na: https://www.etrend.sk/podnikanie/registracna-pokladnica-uz-bude-ekasa.html

Hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) upozorňuje na značné medzery v zavedení systému online pokladní eKasa, ktorý predstavila Finančná správa. Tieto chyby môžu viesť k ešte väčšiemu množstvu daňových únikov.

Počas tlačovej besedy prezidenta Finančnej správy zaznelo, že doteraz realizované podvody súviseli s modifikáciou fiskálneho modulu. Takéto vyjadrenie môže povedať len človek, ktorý nie je znalý problematiky. Fiskálny modul je zaplombovaný, prístup k nemu má zamestnanec finančnej správy a servisný technik. Pamäť fiskálneho modulu je súčasťou elektronickej registračnej pokladne, čiže kasy. Táto pamäť je nezmazateľná. Za podvody na kasách môžu podvodné programy a nedostatočná zákonná povinnosť, ktorá slabo definuje, čo sa do fiskálneho modulu ukladá. Riešenie, ktoré prináša OĽANO je jednoduchšie, dostupnejšie a teda aj efektívnejšie ako zavedenie e-kasy.

Finančná správa chce zavrhnúť dlhodobo budovaný systém kontroly a zaviesť pochybný systém s veľkými bezpečnostnými dierami. Totiž, na otázku, aký je rozdiel medzi systémom zavedeným v CZ a Slovenskou e-kasou, nevedel pán Imrecze dostatočne odpovedať. Stačí sa pozrieť na benchmark, porovnanie systémov, ktoré existujú. Pochybné riešenie finančnej správy je totožné s českým modelom. Preto upozorňujeme, že tento fakt môže ľahko viesť k výpadku na výbere daní v desiatkach miliónov, nie k jeho zlepšeniu, ako deklaruje Finančná správa SR. Navyše si za zavedenie nespoľahlivého systému zaplatíme takmer dvadsať miliónov euro.

Slabinou online pokladne v systéme eKasa je v prvom rade to, že dátové úložisko sa bude nachádzať na serveri finančnej správy a prístup k nemu bude iba prostredníctvom internetu. V prípade odpojenia od internetu tak môže podnikateľ vytvárať predbežné účtenky, ktoré sa v danom momente do fiskálneho modulu neukladajú, čo dáva obchodníkovi možnosť ich následne zo svojho zariadenia vymazať. Zákazník tak zaplatí DPH, avšak štátu sa nemusí dostať. Slabinou systému sú výpadky internetu, ktoré sú bežné, najmä vo vidieckych lokalitách. Výpadky dajú obchodníkom možnosť predávať bez bločkov.

Systém eKasa je nedotiahnutý a má technické a bezpečnostné medzery. Navyše máme indície, že jeho zavedenie slúži len na posunutie takmer dvadsať-miliónovej zákazky spriatelenej firme, ktorá bez výberového konania dodala už v minulosti systém virtuálnej pokladne. Namiesto boja proti daňovým podvodom prinesie systém eKasa skôr väčší priestor pre úniky. Okrem toho prinesie podnikateľom ďalšie náklady na úpravu pokladníc, ktoré si v minulosti museli kúpiť.

Hnutie OĽANO nepodporí deravý a zle pripravený systém eKasa. Už na najbližšej septembrovej schôdzi ponúkame bezpečnejšie a lacnejšie riešenie, ktoré systém vylepší a pomôže bojovať proti daňovým únikom a podvodom. Toto riešenie spočíva v zachovaní fiskálneho modulu v kase. Ten by mal po prijatí nášho návrhu zaznamenať všetko, čo kasa vytlačí, nie len uzávierky. Táto kasa po pripojení na internet môže všetko odosielať finančnej správe. Pri režime offline však zostane naďalej zabezpečená. Okrem toho prijatím našej novely sa zníži korupcia a odbúra byrokracia pre podnikateľov.

Návrh, ktorý predkladáme, predstavuje zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov. Chceme vypustiť povinnosť mať na predajnom mieste umiestnený komunikačný kábel k elektronickej registračnej pokladnici. Týmto káblom už finančná správa disponuje. Náš návrh tiež vypúšťa povinnosť v obchodoch sprístupniť vzor pokladničného dokladu. A poslednou navrhovanou zmenou je zmena zákona, ktorá umožní podnikateľovi zmeniť adresu prevádzky bez potreby zmeny pamäte a servisného zásahu. Takto by sa výrazne zjednodušila manipulácia s registračnou pokladnicou pri presťahovaní prevádzky.

Hlavným dôvodom, prečo firmy meškajú s vyplácaním faktúr alebo ich neuhradia vôbec, je to, že im dlhujú vlastní zákazníci a obchodní partneri. Uviedla to vyše polovica oslovených spoločností, ktoré sa zúčastnili celoeurópskeho prieskumu European Payment Practices 2017. Ten už niekoľko rokov robí spoločnosť EOS KSI, ktorá sa venuje manažmentu pohľadávok.

Ďalším dôvodom meškania platieb je to, že sa firmy dostali do insolvencie a svoje záväzky už nedokážu plniť. Tretina oslovených spoločností si však myslí, že za neplatením faktúr je to, že im zákazníci jednoducho zaplatiť nechcú a peniaze zadržiavajú zámerne.

Výsledky na Slovensku sú podobné. Zhodne po 57 % spoločností si myslí, že neplatenie faktúr súvisí s chýbajúcimi peniazmi od zákazníkov alebo s tým, že firma dostala službu alebo produkt spolu s faktúrou a neskôr ju neuhradila. Tretina slovenských firiem vidí za zlou finančnou disciplínou zámer nezaplatiť a niečo viac ako pätina chyby pri fakturácii.

Zdroj: teraz.sk

Viac na: https://www.teraz.sk/ekonomika/castym-dovodom-neplatenia-faktur-je/344074-clanok.html

Polovica faktúr, ktoré sa na Slovensku nezaplatia načas, súvisí podľa prieskumov analytickej spoločnosti s finančnými problémami dlžníkov. Dôvodom sú špekulanti, ktorí odoberú tovar, ale nezaplatia zaň. Tvária sa, že nemajú peniaze, pretože ich radšej prelievajú do prepojených firiem a faktúry svojich dodávateľov odsúvajú. Stále sľubujú, že už zaplatia, chlácholia dodávateľov, až kým firmu nevytunelujú a nepošlú do krachu.

Podnikatelia na Slovensku trpia neplatičstvom a zlou platobnou disciplínou. Často sa nemôžu dočkať peňazí za tovary alebo služby, ktoré dodali a vyfakturovali. Iní odberatelia by im radi zaplatili, nemajú však z čoho. Aj im dlhujú obchodní partneri, ktorým zasa dlhujú ďalší.

Nákaza druhotnej platobnej neschopnosti sa šíri slovenskou ekonomikou a brzdí ju, bráni firmám investovať, vytvárať pracovné miesta, prinášať na trh nové výrobky, expandovať na zahraničné trhy. Chýbajú im na to peniaze, ktoré sú uviaznuté u odberateľov.

Práve naša novela zákona by tomu vedela zabrániť. Fungovalo by to, ak by zákon jasne stanovil, že firma pri platení nesmie uprednostňovať niektorých dodávateľov. Faktúry by sa tak museli platiť do radu podľa dátumu splatnosti. Špekulanti si tak napríklad nebudú môcť kúpiť drahé auto za peniaze, ktoré by mali zaplatiť svojim dodávateľom. Vo firme nebudú smieť byť žiadne protekčné faktúry.

Podľa nášho návrhu nesmie firma uprednostniť platby jednej faktúry pred druhou, teda ani v prípade poradenských, právnych alebo administratívnych služieb, či nájmov. Ak má finančné problémy, spravodlivo to pocítia všetci jej dodávatelia. Samozrejme, že to sa netýka výplat zamestnancov, ktoré majú prednosť.

Ďalším z opatrení na posilnenie právnej istoty a zvýšenie informovanosti v obchodných vzťahoch je povinnosť pre podnikateľov informovať registrovaný súd, pokiaľ sú zapísaní v obchodnom registri. Taktiež povinnosť informovať živnostenský úrad, pokiaľ podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, o počte dní, v ktorých sú v omeškaní s platbami za faktúry alebo iné peňažné záväzky, a to k poslednému dňu kalendárneho mesiaca.

Táto novela môže zabrániť odlievaniu peňazí z firiem, ktoré ekonomicky neprosperujú, prípadne takých, ktoré chcú majitelia zlikvidovať. Cieľom je zabrániť poškodzovaniu a okrádaniu veriteľov, ktorí svoj tovar alebo služby dodali, nedostali však za ne zaplatené. To je nespravodlivé a štát by mal urobiť všetko pre to, aby sa takýchto prípadov stávalo čo najmenej.

Pre naše hnutie je veľmi dôležité, aby zákony prinášali do slovenskej ekonomiky spravodlivosť a férovosť, aby špekulanti mali čo najmenší priestor na zneužívanie zákonov. Ide nám o to, aby sa na Slovensku oplatilo podnikať a žiť.

Šéf parlamentu Andrej Danko chce, aby boli rekreačné poukazy povinné pre firmy s 50 a viac zamestnancami.

Rekreačné poukazy budú povinné v prvej etape pre firmy s 50 a viac zamestnancami. Informoval o tom na brífingu po rokovaní s Klubom 500 a ďalšími zamestnávateľmi Andrej Danko, predseda Národnej rady (NR) SR a SNS, ktorá príslušnú legislatívu ohľadom poukazov predkladá na rokovanie parlamentu. Rekreačné poukazy, ktoré majú podporiť cestovný ruch na Slovensku, by mali začať fungovať od januára 2019.

„Do počtu zamestnancov 49 táto povinnosť v prvej etape nebude povinná, to znamená povinnosť zamestnávateľa prispieť zamestnancovi. Samozrejme, chcem, aby aj 300.000 živnostníkov malo možnosť tento inštitút použiť a aby to neobišlo ani zamestnancov štátnej správy, armády a polície,“ povedal predseda NR SR. Rekreačné poukazy podľa jeho odhadu využije asi 60 % z celkového počtu 2,5 milióna zamestnancov.

Predseda parlamentu zároveň zdôraznil, že téma rekreačných poukazov je podmienkou fungovania SNS vo vládnej koalícii. „Je to výsledok koaličnej dohody, koaličným partnerom za to ďakujem,“ poznamenal.

Danko pripomenul, že rekreačné šeky by mali podľa neho fungovať na podobnom princípe, ako už dlhoročne fungujú stravné poukážky. Rekreačné šeky by mali byť v sume 500 eur, na ktorej by sa zamestnávateľ podieľal sumou 275 eur. Na strane zamestnávateľa a aj zamestnanca by boli tieto peniaze oslobodené od dane z príjmu a odvodového zaťaženia.

Myšlienkou rekreačných poukazov je podľa Danka, aby sa na Slovensku vytvorilo v cestovnom ruchu to, čo dokázali v Rakúsku. „Rekreačné poukazy by boli využiteľné len v rámci Slovenska,“ vysvetlil predseda SNS. Rekreačné poukazy by podľa jeho slov mali pomôcť zvýšiť podiel cestovného ruchu na hrubom domácom produkte (HDP) Slovenska.

Zdroj: aktuality.sk

Viac na: https://www.aktuality.sk/clanok/618247/andrej-danko-rekreacne-poukazy-budu-povinne/

Plán zaviesť turistické poukážky je lacným politickým marketing, ktorý však v konečnom dôsledku zaplatia firmy a občania.

Rekreačné poukazy sa používajú aj v iných krajinách podobne, ako stravné lístky. Spôsob ich využívania, ktorý ohlásila Slovenská národná strana je však na úkor zamestnávateľov. Mali by zaplatiť väčšinu z 500-eurovej hodnoty poukazu, pričom si však túto sumu nemôžu uplatniť ako nákladovú položku, teda ju ešte budú musieť aj zdaniť.

OĽaNO preto počas prerokovania v parlamente navrhne, aby takýto výdavok bol daňovo uznateľný v plnom rozsahu.

Návrh totiž hovorí o tom, že rekreačné poukazy budú povinné pre „veľké firmy“, ktoré majú nad 50 zamestnancov. Je neprijateľné, aby takto štát súkromným firmám nariaďoval, aké benefity majú svojim zamestnancom poskytnúť.

Ide pritom o malé a stredné podniky. Treba upozorniť, že za „veľký podnik“ sa na Slovensku považuje ten, čo má viac ako 250 zamestnancov, medzi 50 a 250 ide len o „strednú firmu“. OĽaNO počas prerokovania v parlamente navrhne, aby takéto poukážky boli nepovinné, prípadne boli povinné iba pre veľké podniky.

Nekoncepčné návrhy SNS môžu viesť k ďalšiemu zaťaženiu podnikateľov nezmyselnými reguláciami, k špekulovaniu a kšeftovaniu s rekreačnými poukazmi, či k zvýhodňovaniu určitých podnikateľov oproti iným.

Výsledkom môže byť nie podpora slovenských podnikateľov, ale únik podpory do zahraničia. Podobne sa to stalo v prípade dotácií na lyžiarske zájazdy, ktoré sa využívajú na pobyty v Rakúsku.

Najúčinnejšou podporou rozvoja cestovného ruchu na Slovensku by bolo budovanie kvalitných dopravných spojení do podhorských regiónov, rekonštrukcia rozbitých prístupových ciest do mnohých turistických lokalít alebo budovanie cyklociest, ktoré by prilákali domácich a zahraničných turistov. To vláda dlhodobo zanedbáva a zhoršuje tak konkurencieschopnosť Slovenska v medzinárodnej súťaži o turistov.

Podnikateľom v cestovnom ruchu by pomohlo aj odbúranie byrokracie a zbytočných regulácií, zníženie daní a odvodov pre ľudí s nižšími platmi, či zjednodušenie pravidiel pre podnikanie v horských regiónoch. Namiesto toho, aby si štát splnil domáce úlohy, radšej prichádza s podporou, ktorú zaplatia zamestnávatelia a zamestnanci z vlastného vrecka a štát im k nej ani ničím neprispeje. To pokladáme za lacný a neférový trik.

Ak ste živnostník, štát môže mať už čoskoro prístup k informáciám o tom, kde a za koľko ste si kúpili vybavenie do kancelárie či koľko platíte za plyn. V pripomienkovom konaní je totiž zákon, ktorý ukladá bankám povinnosť zasielať raz ročne informácie o pohyboch na účtoch podnikateľov.

Mnohí živnostníci, ktorých sa zákon dotýka tiež, však majú zriadený iba jeden účet tak na podnikateľskú činnosť, ako aj osobné výdavky.

Dôvodom tejto novinky má byť boj proti daňovým únikom, ako však upozorňuje predseda Slovenskej asociácie malých a stredných podnikateľov Vladimír Sirotka, v konečnom dôsledku môže spôsobiť, že ľudia nebudú chcieť podnikať.

„Podnikateľ by sa cítil obnažený a môžu vznikať veľké psychologické zábrany podnikať, lebo štát by vlastne videl aj do týchto, povedal by som, kuchynských operácií,“ vysvetlil.

Najmä malí podnikatelia a živnostníci majú totiž podľa neho iba bežný účet, na ktorom im prichádzajú príjmy z podnikania a zároveň ho využívajú na osobnú spotrebu.

„To znamená aj nájom, školné či dovolenky. Ale nie je potrebné, aby daný úradník videl, na aké veci používa prostriedky na osobnú spotrebu,“ skonštatoval.

Proti však nie sú iba malí podnikatelia, ale v princípe všetky firmy, ako aj samotné banky, ktoré majú údaje odovzdávať. Ide totiž o prelomenie bankového tajomstva, pričom zákon nešpecifikuje presné požiadavky, mechanizmy kontroly či to, ako bude Finančná správa preukazovať účel.

Zdroj: Hospodárske noviny

Viac na: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1789501-dan-za-sukromie-pri-zivnosti-1-5-miliardy

Zmena zákona o bankách (ide o nepriamu novelu cez zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu) môže ohroziť bezpečnosť citlivých údajov občanov.

V návrhu je riziková časť, ktorá oprávňuje ministerstvo financií a Finančnú správu žiadať od bánk pravidelné zasielanie údajov o pohyboch na účtoch všetkých firiem, živnostníkov, iných samostatne zárobkových osôb či nadácií, neziskových organizácií a občianskych združení.

Hrozí, že tieto údaje sa budú zneužívať, či už na špehovanie alebo šikanovanie občanov a nepohodlných podnikateľov, ako sme toho boli v minulosti svedkami.

Nemyslím si, že takýmto opatrením sa zefektívni výber DPH, ako to tvrdí ministerstvo financií, a Slovensko by sa mohlo dostať na priemer EÚ. Zefektívniť výber DPH a odstrániť úniky na DPH je úplne kľúčové, ale k tomu má už dnes Finančná správa údajov dosť.

Ministerstvo má k dispozícií tzv. kontrolný výkaz, daňové priznania či prístup k celému učtovníctu, vrátane bankových účtov, po vyžiadaní. Z kontrolného výkazu si Finančná správa môže spárovať transakcie medzi firmami a zistiť, či vratky DPH sú oprávnené, či faktúry sedia s faktúrami u partnerskej firmy a podobne. Podozrivé operácie potom Finančná správa preveruje.

Sú aj ďalšie možnosti. Každá firma alebo živnostník, ale aj neziskovka, má už teraz vo svojom účtovníctve aj výpisy z účtu. Pri daňovej kontrole si môže Finančná správa tieto výpisy skontrolovať.

Ak by ich daňovník náhodou „stratil“, môže si ich vyžiadať od banky, ktorá musí archivovať kópie. Takže Finančná správa má prístup k výpisom z účtov už teraz, nie je však automatický, ale v prípade daňovej kontroly.

Na základe týchto údajov Finančná správa tvrdí, že spomedzi necelých 300-tisíc firiem, ktoré DPH musia platiť, je rizikových 3 300. Tieto firmy sú predmetom tých najväčších únikov DPH a Finančná správa nie je ani teraz schopná od nič získať chýbajúce miliardy eur.

Namiesto toho chce mať prístup k ďalším informáciám o 600-tisíc firmách, hoci dnes nevie poriadne skontrolovať spomínaných 3 300 firiem. Buď finančná správa nevie s kontrolným výkazom pracovať alebo nemá záujem nájsť tých, ktorí podvody páchajú, čoho dôkazom je napríklad prípad Bašternák.

Ak by návrh v parlamente prešiel, Finančná správa by mala prístup k transakciám všetkých firiem, a tým aj k transakciám ich zákazníkov, čiže obyvateľov Slovenska. Tiež bude mať prístup k informáciám o elektronických platbách, či už v lekárni, u psychológa, nákupe televízora, alebo o mzdách všetkých zamestnancov, všetkých členov odborov, všetkých uhrádzaných nájmoch, príspevkoch cirkvám a podobne.

Tieto dáta by tak boli oveľa ľahšie zneužiteľné, či už hackermi, nepoctivými úradníkmi alebo policajtmi, či politikmi, ktorí by chceli poškodiť svojich politických alebo ekonomických oponentov.

Oveľa viac by sa začali využívať hotovostné operácie. Vracali by sme sa do „doby kešu“, kde je ešte viac priestoru pre daňové úniky, zatajovanie príjmov a podobne. Teda presne opačný účinok na verejné financie, ako očakáva ministerstvo.

Táto vláda, ktorá je vo svete známa ako vláda, počas ktorej zavraždili na Slovensku novinára a jeho snúbenicu, ktorá je vo svete známa ako vláda, ktorá sa podieľa na únose cudzieho občana, v žiadnom prípade nemôže mať prístup k tak citlivým dátam. Jej kredit jej to vyslovene bráni.

Vláda si najprv potrebuje získať dôveru a až potom žiadať citlivé dáta. A to sa tejto vláde už len ťažko podarí. Som presvedčený o tom, že minister financií by mal túto spornú časť z návrhu novely zákona prepracovať tak, aby sa povinné posielanie výpisov z účtov týkalo iba rizikových subjektov.

Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti IMD je Slovensko 55. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 63 hodnotených krajín.

Renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, www.imd.ch) v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava (www.hayek.sk) a 56 ďalšími organizáciami z celého sveta zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2018 (World Competitiveness Yearbook – WCY).

V rámci tohto indexu porovnáva konkurenčnú schopnosť 63 krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.

Zdroj: Hayek.sk

Na Slovensku sa podniká stále ťažšie a to je hlavný dôvod, prečo sa konkurencieschopnosť krajiny voči jej susedom stále zhoršuje. Cítia to nielen firmy na svojej nižšej pridanej hodnote a zisku, ale aj ich pracovníci na svojich platoch. Tie by mohli rásť rýchlejšie, ak by sa na Slovensku ľahšie podnikalo.

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti je presvedčené, že slovenská ekonomika potrebuje radikálne reformy, tie musia zjednodušiť a zefektívniť podnikanie, odstrániť zbytočnú byrokraciu a sfunkčniť vymožiteľnosť práva.

Česká republika, Poľsko či Rakúsko pritom svoje prostredie zlepšujú a už sú o viac než dvadsať priečok pred Slovenskom.

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hovorí, že podľa firiem sa najviac zhoršuje funkčnosť politického systému štátu, vymožiteľnosť práva či funkčnosť súdnictva. Nasledujú rovnosť pred zákonom a hospodárska kriminalita vrátane organizovaného zločinu.

Slovenské firmy sa v každodennom živote stretávajú s trpkým ovocím týchto neduhov – manipulovaním verejných obstarávaní, rozkrádaním dotácií a eurofondov, byrokraciou, korupciou, neplatičstvom alebo výpalníctvom.

Hlavne malé a stredné firmy sa tomu nedokážu účinne brániť, najmä pre nejasne formulované zákony a zdĺhavé postupy polície a súdov. To ich znevýhodňuje voči konkurencii zo zahraničia a bráni im vyrásť na veľké silné firmy, ktoré by mohli expandovať aj do zahraničia. Túto situáciu dokonca firmy riešia odchodom do zahraničia alebo ukončením podnikania.

OĽANO chystá výraznú reformu podnikateľského prostredia najmä cez zjednodušenie daňového výkazníctva a nahlasovacích povinností pre živnostníkov a mikrofirmy.

Považujeme za dôležité zlepšiť prehľadnosť a stabilitu legislatívy a preniesť niektoré dokladovacie povinnosti na úrady, aby z podnikateľa nerobili poštára.

Ministerstvo financií tvrdí, že novelou zákona chce „zvýšiť adresnosť, účelovosť a efektívnosť poskytovanej štátnej podpory na stavebné sporenie.“ Dnes je isté, že štát na zmenách ušetrí. Každoročné výdavky štátu na prémiu k novým zmluvám sú 4 milióny, v roku 2020 by sa už mali pohybovať okolo 1,2 milióna eur a v roku 2021 asi 2,4 milióna eur.

Zdroj: eTrend.sk

Stavebné sporenie sa kvôli zmenám, ktoré chce zaviesť Ministerstvo financií, stane prakticky nezmyselným. Vláda tým zruší dlhoročný osvedčený nástroj sporenia na bývanie, ktorý využívali najmä rodiny. Štátnu prémiu po novom nebudú môcť získať sporitelia, ktorí zarábajú viac ako 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy, teda nad 1240 eur v hrubom. Aj ľudia, ktorí zarábajú o niečo viac, majú rodiny a potrebujú sa postarať o svoje bývanie. Ak navyše bývajú v regiónoch, kde je bývanie drahšie, musia naň vynaložiť aj viac peňazí.

Ročná suma štátnej prémie sa má podľa novely nepatrne zvýšiť na 70 eur ročne, zároveň sa však fakticky zníži na polovicu, teda 2,5 % z celkového vkladu. Sporiteľ teda doteraz musel za rok vložiť na účet 1300 eur, aby dostal plnú štátnu prémiu. Teraz bude musieť až 2800 eur s tým, že našetriť takúto sumu je pre človeka s 1,3-násobkom priemernej mzdy takmer nemožné.

Za nerozumnú považujeme aj zmenu, ktorá ruší poberanie štátnej prémie počas čerpania medziúveru. Ten sa poskytuje dovtedy, kým sporiteľ nenašetrí na stavebný úver, a je prakticky oddelený od stavebného sporenia. Ak však sporiteľ stále vkladá na svoj účet, mal by dostať štátnu prémiu ako každý iný. Navrhované zmeny v stavebnom sporení prinesú prudký pokles záujmu oň. Rozplynie sa tak ďalšia možnosť, ako si rodiny môžu zaobstarať vhodné bývanie včas, bez veľkého rizika a s cielenou podporou štátu. Zhorší sa možnosť sporiť a rodiny tak budú odkázané prakticky iba na hypotekárne úvery.

Návrh jasne hovorí o tom, že vláda Smeru, SNS a Mostu úplne zabudla na rodinu. Vládu netrápi demografická kríza, v ktorej sa Slovensko ocitlo. Naopak, zhoršuje a komplikuje rodinám život odstraňovaním aj malých zvýhodnení, ktoré tu zostali z minulých rokov. To je veľmi nezodpovedné.

Rodinná politika jednou z najdôležitejších hodnôt. Nedávno sme predstavili jej koncepciu pod názvom Rodinná politika pre Slovensko. Navrhujeme v nej zvýšenie podpory rodín v ich snahe zaobstarať si bývanie, ako aj ďalšie finančné zvýhodnenia a služby s tým, že rodiny s deťmi do troch rokov by napríklad mohli požiadať o odklad splácania úverov na bývanie bez sankcií. Tiež by si mohli odpočítať zaplatené úroky z takýchto úverov z daňového základu a znížiť si tak dane za každé dieťa. Štát by mal podporiť aj výstavbu nájomných bytov zmenou ich odpisovania, režimu DPH a úpravou dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Rodina je pre nás v OĽANO veľmi dôležitá, preto vyzývame poslancov NR SR, aby pri novele zákona o stavebnom sporení podporili naše pozmeňovacie návrhy, ktoré z neho odstránia protirodinné ustanovenia.

OĽANO navrhuje ponechať súčasnú výšku štátnej prémie na úrovni 5% ročného vkladu. Zároveň navrhuje upraviť obmedzenie výšky príjmu tak, aby sa počítalo pre celú rodinu. V prípade manželov by sa do limitu započítali všetky ich príjmy a hranica by sa zdvojnásobila na 2,6-násobok priemernej mzdy.

Za každé dieťa do 18 rokov by sa potom hranica zvyšovala o 50%, teda 0,65-násobok priemernej mzdy. Rodina s 2 deťmi by napríklad svojimi príjmami nemohla prekročiť 3,9-násobok priemernej mzdy, v súčasnosti 3720 eur mesačne. Tak by sa umožnil lepší prístup k štátnej prémii a podpore bývania pre rodiny s deťmi.

Deficit verejných financií na Slovensku v minulom roku dosiahol 1,04 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z jarnej notifikácie Eurostatu, ktorá bola zverejnená v pondelok.

Oproti roku 2016 to znamenalo zníženie schodku verejných financií o takmer 1,2 percentuálneho bodu z vyše 2,2 % hrubého domáceho produktu, zároveň išlo o najnižší schodok verejných financií v slovenskej histórii. Rozpočet na rok 2017 pritom počítal so schodkom na úrovni 1,29 % hrubého domáceho produktu.

Podobne sa podľa jarnej notifikácie Eurostatu znižuje aj verejný dlh. Kým v roku 2016 predstavoval 51,82 % hrubého domáceho produktu, ku koncu minulého roka predstavoval 50,86 % výkonu ekonomiky.

„Údaje za rok 2017 boli zostavené z údajov z účtovných výkazov ako aj z ostatných administratívnych podkladov spôsobom porovnateľným s predchádzajúcimi rokmi. Pri výpočte deficitu a dlhu za roky 2014 až 2017 sme vychádzali z najaktuálnejších dostupných údajov za subjekty klasifikované v sektore verejnej správy a odporúčaní Eurostatu,“ informoval Štatistický úrad SR.

Zdroj: WebNoviny

Viac na: https://www.webnoviny.sk/deficit-verejnych-financii-sa-znizil-o-12-percenta-dosiahol-tak-historicky-najnizsiu-hodnotu/

Slovensko dosahuje historické hodnoty deficitu verejných financií. Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že je to dôvod na radosť, v konečnom dôsledku sa však vláde podarilo dosiahnuť spomínané hodnoty deficitu na úkor občanov.

Znížiť deficit sa vláde podarilo aj preto, že nevie čerpať eurofondy. Slovensko vlani vyčerpalo o stovky miliónov eur menej ako vláda naplánovala. To má dopad na rozpočet, keďže výdavky na spolufinancovanie boli tým pádom nižšie. Pokles týchto výdavkov však ide proti ľuďom a proti rozvoju Slovenska, lebo tieto peniaze sa neinvestovali.

Ďalší z dôvodov nižšieho deficitu je, že štát zvýšil minimálnu mzdu. Poteší to ľudí, ktorí ju poberajú, no na druhej strane, práve títo ľudia vláde poslúžili, aby si na nich dobre zarobila. Z vyššej minimálnej mzdy dostali totiž menej peňazí ako vláda. Minimálna mzda stúpla vlani o 30 eur, celkové náklady na pracovníka s minimálnou mzdou o 47 eur. Z toho si ľudia v čistom prilepšili o 19 eur, zvyšných 28 eur išlo do rozpočtu v podobe daní a odvodov. Je to teda najmä úspech štátu, nie jeho občanov.

Nižšiemu deficitu pomohlo aj to, že slovenská ekonomika rastie vďaka vlne, na ktorej je celá Európa. Rastie počet zamestnaných, tým pádom rastie objem daní a odvodov. Zároveň tak rastie objem výdavkov ľudí aj výber DPH. To je dobrá správa.

Na strane výdavkov je však stále problém, a to, že veľká časť z DPH sa nevyberie. Dovolím si tvrdiť, že lepší výber DPH je bájka. Keď sa totiž vrátime do prvých rokov vládnutia strany Smer, zistíme, že počas obdobia 2006 – 2010, kedy bol Peter Kažimír štátnym tajomníkom ministerstva financií, daňová medzera rástla. Dnes sa efektívne z DPH vyberie presne toľko ako v roku 2006. Z tohto pohľadu sa o zlepšení výberu DPH hovoriť nedá. Zásadné zhoršenie vo výbere DPH nastalo počas prvej Ficovej vlády. Ak by k tomu nedošlo, mali by sme v rozpočte každý rok o pol miliardy eur viac. Ak pán Kažímír hovorí o zlepšení výberu DHP, tak v skutočnosti hovorí len o zlepšení toho, čo sami pokazili.

Rozpočet má stále rezervy. Tie vidím na strane príjmov práve vo výbere DPH a na strane výdavkov v straníckych kšeftoch súčasnej koalície. Keď bude OĽANO vo vláde, zarazí stranícke kšefty, zameria svoju pozornosť na efektívny výber DPH a všetky takto ušetrené peniaze investuje do tých skupín obyvateľstva, ktorí to potrebujú - do rodín s deťmi a ľuďom s nízkymi príjmami.

Ministerstvo financií (MF) SR nevylučuje, že časť poisťovní premietne daň z poistenia do svojich cien poistných produktov. Ako po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR uviedol minister financií Peter Kažimír, podľa neho to bude 50 na 50. Rezort financií sa domnieva, že hlavne kapitálovo slabšie poisťovne alebo tie so slabším postavením na trhu by mohli ceny produktov zvýšiť.

Avšak podľa Kažimíra ide len o legislatívno technickú zmenu. Odvod z poistenia so sadzbou osem percent sa nahradí osempercentnou daňou v rámci dane z poistenia. Poisťovne, ktoré predtým namietali pri zavádzaní odvodu z poistenia, premietli podľa Kažimíra časť odvodu buď do cien, alebo sa s tým vysporiadali v rámci svojho zisku, každá podľa svojich možností. “Samozrejme poisťovne nechcú platiť. Tie poisťovne, ktoré budú chcieť bojovať o klienta, sa budú snažiť nepreniesť daň do cien poistenia,“ povedal Kažimír.

Zdroj: Denník SME

Viac na: https://ekonomika.sme.sk/c/20805170/dan-z-poistenia-kazimir-pripusta-vyssie-ceny.html#ixzz5DUop61Zi

Nesúhlasím so zavedením novej dane z neživotného poistenia, a to z dvoch základných dôvodov. Daň z poistenia je trestom pre ľudí, ktorí sa chovajú zodpovedne, keď si poistia napríklad svoj dom alebo auto. Po druhé, zaťažovať ľudí a podnikateľov novou daňou v čase, keď sa daňové príjmy rozpočtu každým rokom zvyšujú o 800 až 900 miliónov ročne, nie je znakom zodpovedného hospodára. Minister financií Peter Kažimír nemá pod tlakom vlády odvahu šetriť vo výdavkoch rozpočtu, hoci jeho rezort má na to vytvorené ideálne predpoklady cez projekt hodnoty za peniaze.

Ľudia, ktorí sa poisťujú, pomáhajú podľa Hegera štátu tým, že znižujú jej možné budúce výdavky na škody spôsobené napríklad povodňami alebo inými nežiaducimi udalosťami. Ukázalo sa to napríklad pri povodniach – mnoho ľudí nebolo poistených, a práve tým musela vláda finančne pomôcť. Poistení takúto pomoc nepotrebujú. Šetria tak štátu, a teda aj nám všetkým, milióny eur. Ministerstvo financií im teraz chce zdražiť poistenie novou daňou, čo je absurdné.

Dopad novej dane sa prenesie aj na plecia mladých ľudí, ktorí si cez hypotéku kupujú byt alebo dom. Túto daň zaplatia dvakrát. Raz pri poistení nehnuteľnosti, druhý raz pri poistení schopnosti splácať úver na túto nehnuteľnosť.

V čase, keď sa ekonomike darí, nie je žiaden dôvod pre zavádzanie nových daní. Vláda vymýšľa nové dane len preto, aby naplnila vlastné vrecká ešte viac, lebo takmer miliardové nárasty príjmov jej nestačia. Vyzývam ministra financií, aby tento návrh stiahol a netrestal zodpovedných ľudí. Sú opatrenia, ktoré si daňový systém na Slovensku vyžaduje. Minister financií by sa mal pozrieť napríklad na stále veľkú daňovú medzeru vo výbere DPH alebo na dôslednejšie presadzovanie princípu hodnoty za peniaze vo vláde.

Na tento rok pripravilo ministerstvo hospodárstva podnikateľom 30 opatrení, ktoré by mali zjednodušiť ich fungovanie. Uvoľniť sa majú napríklad pravidlá na zamestnávanie rodinných príslušníkov či získavanie stavebných povolení a firmy by už nemali byť povinné nahlasovať koniec a začiatok materskej dovolenky zamestnanca. Oproti tomu minuloročnému je však podľa analytikov slabší, a to aj pre neochotu zo strany ministerstiev.

Zástupcovia podnikateľov tiež upozorňujú na fakt, že nerieši najdôležitejšie otázky, akou je napríklad byrokracia. „Na ministerstve hospodárstva s novým ministrom príde nový balík opatrení na znižovanie byrokracie, no tá sa v skutočnosti neznižuje,“ poukázal na reálny stav člen predstavenstva spoločnosti KON-RAD Pavol Konštiak. Ostatné rezorty totiž podľa neho neustále prijímajú nové opatrenia, ktoré prevyšujú tie, čo balíčky zrušia. Tie prinášajú iba kozmetické úpravy, chýbajú však systémové reformy.

S tým súhlasí aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Upozornil však, že akékoľvek opatrenie, ktoré má za cieľ znížiť administratívnu záťaž, je hodné realizácie, a preto prístup ministerstva oceňuje. Najdôležitejší problém je podľa Hoštáka korupcia a vymožiteľnosť práva. Tieto oblasti však balíček nerieši.

Tento týždeň zverejnená Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike za rok 2017 je ďalším dôkazom toho, že vláda nevenuje primeranú pozornosť dôslednému zlepšovaniu podnikateľského prostredia a skutočným reformám.

Aj keď 97 % firiem na Slovensku tvoria mikropodniky do 10 zamestnancov, vláda sa pri podpore podnikania venuje najmä veľkým firmám, ktorých je len vyše šesťsto. Len veľmi váhavo sa však pritom púšťa do riešenia najboľavejších problémov ako je zlá vymáhateľnosť práva, neuhrádzanie faktúr za tovary a služby, obrovská byrokracia či korupcia vo verejnom sektore.

Práve tieto vážne prekážky v slobodnom podnikaní najviac dopadajú na hlavu malých podnikateľov, ktorí za sebou nemajú armádu právnikov, účtovníkov a poradcov, ktorých si môžu veľké firmy dovoliť. Vyplýva to z viacerých prieskumov medzi podnikateľmi z posledných mesiacov.

Slovensko sa v rebríčkoch konkurencieschopnosti umiestňuje už roky na posledných miestach v EÚ a výrazne zaostáva za svojimi susedmi okrem Maďarska a Ukrajiny. Podnikatelia bariéry podnikania cítia zhoršením konkurencieschopnosti, spomalením rastu a investícií, ako aj budovania technologickej vyspelosti. Po nástupe ekonomickej krízy sa to môže prejaviť krachmi podnikov, masívnym prepúšťaním a vysokou nezamestnanosťou.

Opatrenia na podporu podnikania sú skôr kozmetické, upravujú rámcové podmienky, ale neriešia podstatu a skutočné problémy podnikateľov. Žiadame vládu, aby predstavila program dôkladných reforiem ekonomiky vrátane zjednodušenia podnikania pre malé firmy, daňovo-odvodovej reformy, reálneho boja proti klientelizmu vo verejnom obstarávaní a dotačných schémach, ako aj stability a predvídateľnosti zákonov.

Parlament na jeseň minulého roka prijala novelu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorá zaviedla niekoľko nových problematických pravidiel, čím podkopáva už aj tak zhoršujúce sa podnikateľské prostredie. Časť týchto pravidiel vstúpila do účinnosti 1. apríla 2018.

Trh s pohonnými látkami si vyžaduje, rovnako ako mnohé iné podnikateľské segmenty, aby mal podnikateľ osobitné povolenie na takúto podnikateľskú činnosť. Táto podmienka je legitímny nástrojom regulácie. Aktuálna úprava zákona, platná od apríla, môže viesť k tomu, že povolenie by mohlo byť podnikateľom poľahky a bez opodstatneného dôvodu pozastavené. A to tým, že začalo platiť pravidlo, že Kriminálny úrad finančnej správy pozastaví povolenie každému subjektu, voči ktorému bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu.

Zdroj: Novela zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Vládna koalícia napriek kritike prijala kontroverznú novelu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorá umožňuje účelovú elimináciu konkurencie. Diskriminačné opatrenie začalo platiť v apríli. Trh s pohonnými látkami vyžaduje, aby mal podnikateľ osobitné povolenie na takúto podnikateľskú činnosť. Podľa novely môže Kriminálny úrad finančnej správy pozastaviť takéto povolenie každému subjektu, voči ktorému bolo začaté trestné stíhanie už len pre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu. Takýmto spôsobom môže veľmi ľahko dôjsť k nespravodlivému pozastaveniu spomínaného povolenia. Hrozí, že v najbližšej dobe môže dôjsť k vykonštruovaným trestným oznámeniam s cieľom eliminovať konkurenciu. Táto novela podkopáva už aj tak zhoršujúce sa podnikateľské prostredie. Nové pravidlá v mnohom pripomínajú nemiestny až cynický žart na úkor poctivých podnikateľov na trhu s pohonnými hmotami. A toto je pre budovanie zdravého a spravodlivého podnikateľského prostredia neprijateľné.

Pozastavenie povolenia znamená zatvorenie prevádzky, čo spôsobí viaceré problémy ako podnikateľom, tak aj ľuďom. Poškodení tak budú zákazníci. Čerpacia stanica príde o svojich zákazníkov a tým pádom aj o tržby, čo môže byť pre ňu likvidačné. Je len veľmi ťažko predstaviteľné, že podnikateľ by sa dokázal bez problémov pozviechať po niekoľko mesačnej nútenej „prestávke.“

Zákon nerieši ani postup v prípade podnikateľov, u ktorých sa následne preukáže nevina. V dôsledku pozastaveného povolenia im vznikne finančná a majetková škoda. Otázka znie, či je štát pripravený a ochotný kompenzovať tieto škody.

Daňové priznanie sa dá podať do utorka 3. apríla vrátane, no ako uvádza na svojom portáli Denník N, Finančnej správe nefungujú elektronické služby. Kedy by mali byť opäť v prevádzke, úrad neoznámil. Finančná správa o výpadku informovala na svojom Facebooku.
Elektronické podávanie je povinné pre platiteľov DPH a právnické osoby, ktoré sú zapísané v Obchodnom registri. Živnostníci ešte daňové priznanie nemusia elektronicky podávať.

Hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová tvrdí, že v pondelok dopoludnia zaznamenali nedostupnosť portálu, ktorá bola spôsobená výpadkom na strane externého dodávateľa. „Túto chybu sme však už odstránili a pracujeme na znovuobnovení elektronických služieb,“ povedala Skokanová pre Denník N.

Finančná správa bude včas informovať, kedy budú elektronické služby dostupné. Na otázku, aký je odhad, kedy by zhruba mohli byť opäť dostupné, neodpovedala. Za výpadok sa ospravedlnila. Neodpovedala ani na to, či pre výpadok predĺžia termín, dokedy budú môcť firmy či platitelia DPH podávať priznanie.

Viac na: https://mynitra.sme.sk/c/20794121/danove-priznanie-sa-da-podat-do-utorka-no-financnej-sprave-nefunguju-elektronicke-sluzby.html#ixzz5Bi1WRlit

Softvérový systém pre elektronické podávanie daňových priznaní mal v posledných dňoch opäť niekoľkohodinové výpadky. Systém zlyhal aj v posledný deň pred ukončením lehoty na priznanie dane za minulý rok, za čo je zodpovedná nielen Finančná správa, ale aj rezort financií na čele s Petrom Kažímírom.

Elektronizácia by mala život ľuďom aj podnikateľom uľahčiť a nie im ho komplikovať a v kľúčových situáciách stresovať. O to viac, keď už podnikatelia nemajú inú alternatívu. Preto je plnou zodpovednosťou štátu, aby sa na tieto očakávané a nárazové situácia pripravil a zabezpečil dostatočnú kapacitu a dostupnosť elektronických systémov finančnej správy alebo dočasné náhradné riešenie tak, aby nevytváral zbytočný stres a chaos ľuďom, ktorí si chcú poctivo splniť svoje zákonné povinnosti.

Daňový systém elektronickej komunikácie zjavne nefungoval, preto očakávame jasné stanovisko v tom, aká zodpovednosť bude vyvodená voči vedeniu Finančnej správy, resp. tomu, kto za túto chybu zodpovedá. A taktiež, aké opatrenia budú podniknuté, aby sa takáto situácia neopakovala.

Do daňových informačných systémov sa posledných rokoch investovali desiatky miliónov eur daňových poplatníkov, na základe čoho je oprávnené očakávať, že budú plne funkčné a schopné zvládať i očakávané náporové situácie, medzi ktoré podávanie daňových priznaní určite patrí.

Už dnes preto upozorňujeme, že ak Finančná správa so súčasným vedením nezvládla zavedenie povinnej elektronickej komunikácie firiem, môže vzniknúť oveľa väčší problém na budúci rok, pretože od júla sú s daňovými úradmi povinní komunikovať elektronicky aj všetci živnostníci.

Ľudia aj firmy si zaslúžia kvalitný a spoľahlivo fungujúci systém, ktorý vzbudzuje dôveru, že financie štátu sa spravujú bezpečne a efektívne.

Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine.

Rozpočty európskych krajín prichádzajú na daniach od veľkých digitálnych spoločností ako Facebook, Amazon či Apple každoročne o stovky miliónov eur. Kým firmy z tradičného hospodárstva v EÚ odvádzajú v priemere 23 percent zo svojich ziskov, efektívna daňová sadzba v digitálnej ekonomike nie je ani polovičná.

Komisia chce preto na digitálnu revolúciu odpovedať revolúciou v daňových pravidlách. Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici v strede týždňa predstavil dlhoočakávaný návrh na spravodlivé zdaňovanie veľkých internetových spoločností. Novým daniam by sa vyhnúť nemali ani platformy sprostredkujúce služby medzi užívateľmi ako Uber, či AirBnB.

Nie všetky členské krajiny Únie sú v tejto snahe s Bruselom na jednej lodi. Zásah takéhoto rozsahu si podľa nich vyžaduje spoluprácu celého sveta.

Zdaňovaním internetových spoločností sa vo štvrtok zaoberali aj hlavy štátov členských krajín na summite Európskej rady v Bruseli. Slovensko návrh európskej exekutívy privítalo.

Viac na: https://euractiv.sk/section/danova-politika/news/unia-je-na-starte-dalsieho-behu-na-dlhu-trat-komisia-predstavila-digitalnu-dan/

Ministerstvo financií momentálne nepracuje na znížení sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na služby v cestovnom ruchu. Po stredajšom zasadnutí vlády to uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

„Nepracujeme na takomto koncepte,“ konštatoval Kažimír. Zníženie sadzby DPH na služby v cestovnom ruchu pritom už dlhšie požaduje Zväz cestovného ruchu (ZCR) SR.

Najnovšie túto požiadavku vzniesli predstavitelia zväzu v utorok (6. 3.) na tlačovej konferencii v Bratislave. „Potrebujeme niekoľko zásadných zmien. Napríklad jednou z nich by mohlo byť zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH),“ uviedol prezident ZCR SR Marek Harbuľák.

To brzdí podľa ZCR SR investície v turizme a rast zamestnanosti. Cestovný ruch tak podľa zväzu stagnuje a služby v turizme prestávajú byť konkurencieschopné. Zväz preto navrhoval niekoľko opatrení a jedným z nich bolo aj zníženie sadzby DPH.

Zdroj: denník Sme

Čítajte viac: https://ekonomika.sme.sk/c/20775837/kazimir-momentalne-nepracujeme-na-znizeni-dph-v-cestovnom-ruchu.html#ixzz5AIif8lNF

Zavádzanie rôznych sadzieb DPH však vnáša do daňového systému neprehľadnosť a tiež ohrozuje dosiahnutie vyrovnaného štátneho rozpočtu. Zvýšené mzdové náklady by však mal štát reštauračným podnikom vynahradiť zlepšením podnikateľského prostredia, najmä zrušením alebo obmedzením zbytočných povinností v hygiene, administratíve, štatistike a podobných oblastiach. Podnikom by to ušetrilo čas, energiu a neefektívne náklady na právnikov, účtovníkov a kancelárske sily.

Príkladom sú rozsiahle štatistické prehľady, ktoré musia firmy vypĺňať. Nezdá sa pritom, že by štát takto získané údaje dokázal nejako zmysluplne využiť. Podnikateľov otravuje aj obrovská administratívna záťaž vykazovania odpadu, ktorá nevedie k lepšiemu triedeniu, ale skôr k plytvaniu papierom a produkovaniu neefektívnych hlásení. Pomohlo by aj výrazné zjednodušenie mzdovej a odvodovej agendy, odpisových pravidiel, evidencie alkoholu či vykazovania DPH a tržieb.

Stravovacie a ubytovacie služby na Slovensku vytvárajú zhruba 150-tisíc pracovných miest a produkujú približne dve a pol percenta HDP. Ich dôležitosť pre ekonomiku bude rásť v súvislosti s rastom príjmov domácností a väčším záujmom o dovolenkové pobyty a stravovanie v reštauráciách. Veľkú perspektívu má odvetvie aj pre export, pozícia Slovenska v turistickom ruchu je stále veľmi slabá v porovnaní s jeho potenciálom a krajinami ako Rakúsko, Maďarsko alebo Česko.

Vláda by sa teda mala pustiť do radikálnych reforiem, ktoré by tomuto odvetviu uľahčili život a výrazne zlepšili podnikateľské prostredie. Navrhujeme tiež zjednodušenie podnikania - živnostenské licencie a daňové paušály pre malé firmy, zníženie daní a odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov, či zmeny ekonomických zákonov s dátumom vstupu do platnosti iba raz v roku.

Štát by mal mať povinnosť ukladať si všetky verejné listiny firmy a nežiadať ich od jej predstaviteľov. Štátne inštitúcie by nemali od firiem vyžadovať žiadne výpisy či potvrdenia, ktoré vydávajú iné verejné inštitúcie, ale mali by si ich samy získať od iných štátnych inštitúcií.

Európska komisia uverejnila svoju každoročnú analýzu hospodárskej a sociálnej situácie v členských štátoch, v ktorej je zahrnutý aj pokrok dosiahnutý pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny a posúdenie možných nerovnováh. Ide o tzv. Zimný balík európskeho semestra, v rámci ktorého nám Komisia stále vyčíta pretrvávanie “DPH GAP” (daňovej medzery na dani z pridanej hodnoty), a pretrvávanie štrukturálnych nedostatkov na trhu práce a iných problémov.

Zdroj: Európska komisia

Slovenské verejné financie dlhodobo zápasia s daňovými podvodmi, ktoré sa podpisujú pod slabý výber dane z pridanej hodnoty. Daňová medzera na DPH je rozdiel, koľko by štát mohol vybrať podľa platnej legislatívy a tým, koľko reálne vyberie. Výhrada Komisie v tejto oblasti má svoje opodstatnenie, nebolo by dobré, keby sa minister financií uspokojil s doterajšími výsledkami.

Počas rokov 2006 - 2010, kedy bol pán Kažimír štátnym tajomníkom ministerstva financií, daňová medzera rástla. Dnes (rok 2016) chýba v rozpočte 28,6 % potenciálne vyrúbenej dane z pridanej hodnoty, pričom v roku 2006 to bolo len 26,6 %. Hoci za posledné roky táto daňová medzera postupne klesala, stále je vyššia, ako keď pán Kažimír nastupoval na ministerstvo ako štátny tajomník. Z tohto pohľadu sa teda o zlepšení výberu DPH hovoriť nedá.

Dálková kamionová doprava nebude součástí chystané novely směrnice EU o vysílání pracovníků. Po devíti hodinách jednání, které skončilo až dnes kolem jedné hodiny v noci, se na tom dohodlo bulharské předsednictví EU a zástupci europarlamentu a Evropské komise.

Europoslankyně Martina Dlabajová (ANO), která se schůzky zúčastnila, ráno připomněla, že Česká republika právě o vyjmutí tranzitní dopravy dlouhodobě usilovala.

„Věřím, že uzavřená dohoda je vyvážená a respektuje hlavní výhrady, které k návrhu měly jednotlivé instituce,“ uvedla na dopolední tiskové konferenci komisařka pro zaměstnanost a sociální záležitosti Marianne Thyssenová. Kompromis se podle ní drží představy komise, umožňuje ale lepší boj se zneužíváním pravidel.

Viac na: https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/evropsky-parlament/dopravci-nebudou-muset-ridicum-platit-zapadni-minimalni-mzdu/r~d458366e1d3111e880d30cc47ab5f122/?redirected=1520957285

Dopravcovia nebudú musieť vodičom kamiónov platiť rovnakú mzdu bežnú v krajine, kde sa práve nachádzajú. Európska únia tak po niekoľkohodinových rokovaniach predsa len vyhovela požiadavkám, ktoré presadzovali najmä krajiny V4 vedené Českou republikou, ale aj Španielsko a Portugalsko. Dohodlo sa na tom bulharské predsedníctvo EÚ so zástupcami europarlamentu a Európskej komisie.

Diaľková kamiónová doprava tak nebude súčasťou chystanej novely smernice EÚ o vysielaní pracovníkov. Pre takúto dopravu sa pripravia špeciálne pravidlá, ktorými sa odmeňovanie jej pracovníkov bude riadiť. Už skôr sa Brusel vyjadril, že tranzit cez členskú krajinu nemožno pokladať za vyslanie pracovníka, takže sa pracovnoprávne predpisy tranzitnej krajiny na tranzitujúcich vodičov kamiónov nevzťahujú.

Výsledok je najmä úspechom českej europoslankyne Martiny Dlabajovej. Na Slovensku za vyňatie diaľkovej dopravy zo smernice o vyslaní pracovníkov bojovalo najmä združenie ČESMAD. Odmietalo, aby dopravcovia museli vodičov odmeňovať na úrovni cieľovej krajiny vyslania. Slovenská vláda sa do leta minulého roka stotožňovala s pozíciou združenia dopravcov. Po augustovom stretnutí s francúzskym prezidentom Emanuelom Macronom sa však premiér Róbert Fico pridal k jeho postoju a vyhlásil, že treba zabrániť sociálnemu dumpingu, ktorému neskôr môže čeliť aj Slovensko zo strany východoeurópskych krajín.

Vybojovanie osobitných pravidiel pre diaľkovú dopravu je dôkazom, že trpezlivé a sebavedomé rokovanie s Bruselom môže priniesť hmatateľné výsledky a môže podporiť konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Ušetrí im to najmä zbytočnú byrokraciu a náklady na právnikov a účtovníkov, ktorí by museli študovať predpisy cieľových krajín.

Žiaľ, slovenskí vládni politici a ekonomická diplomacia k tomuto výsledku neprispeli a môžu ďakovať najmä českej strane za neústupčivosť pri rokovaniach. Naopak, porazenecký postoj predsedu vlády, ktorý sa pokúšal získať si za každú cenu priazeň nového francúzskeho prezidenta bol gólom do vlastnej siete a hrozil zhoršením podnikateľského prostredia pre slovenské firmy. Slovenská vláda musí bojovať za záujmy domácich firiem a pracovníkov, nie za záujmy ekonomicky silných krajín a ich politikov.

Slovensko žiada, aby bol európsky rozpočet po 2020 vyšší, ako terajší. Akceptujeme zvýšenie príspevkov členských krajín, aj diskusiu o nejakej forme európskej dane. Diskusie o európskom rozpočte po roku 2020 sa naplno rozbiehajú. Európska komisia zverejnila pred časom oznámenie s alternatívami financovania spoločných aktivít.

Svoje pozície postupne špecifikujú aj členské krajiny. Podľa portugalského premiéra má výpadok príjmov po brexite, a navýšenie výdavkov v dôsledku nových úloh EÚ, napríklad v oblasti obrany, či migrácie, riešiť zavedenie európskej dane na finančné transakcie, znečisťovateľov životného prostredia, alebo online platformy s nadnárodným pôsobením.

Vlády Rakúska či Holandska zas volajú po ďalšom skresaní výdavkov. Nové aktivity sa majú financovať presunom prostriedkov z kapitoly poľnohospodárstva, či kohéznej politiky.

Vláda SR chce v rokovaniach presadzovať nárast celkovej výšky viacročného finančného rámca a podporujeme, aby všetky členské štáty EÚ prispievali viac, ako v súčasnosti. Celková výška rozpočtu by tak mala narásť nad súčasné jedno percento hrubého národného dôchodku EÚ.

Zdroj: euractiv.sk

Navýšenie rozpočtu EÚ za účelom posilnenia spoločnej obrany či ochrany spoločných hraníc pred nekontrolovanou migráciou vieme podporiť. Za efektíny spôsob zvýšenia príjmov považujem zrušenie fakturácie DPH medzi platileľmi DPH, ktoré do značnej miery eliminuje karuselové podvody s DPH na území únie.

Viac ako päťdesiatka regiónov v ôsmich členských štátoch Európskej únie sa borí s prechodom od uhlia na iné energetické zdroje. Jedným z nich je aj horná Nitra. Hoci štát má v pláne dotovať uhlie až do roku 2030, podľa najnovšej štúdie Spoločného výskumného centra Európskej komisie by ukončenie prevádzky Novák už v roku 2023 ušetrilo viac ako 300 miliónov eur na systémových nákladoch. A ďalších 170 miliónov eur by bol celkový trhový aj netrhový prínos už v prvom roku po ukončení prevádzky.

Zdroj: Hospodárske noviny

Vláda dlhodobo odkladá problematiku útlmu baníctva u nás, hoci rekordne nízka nezamestnanosť poskytuje na to ideálny priestor. Za desaťročie Ficových vlád sa im ani len nepodarilo dať dokopy ucelený program útlmu baníctva, k čomu nás nepriamo vyzýva aj Európska únia.

Ak chceme zvýšiť životnú úroveň hornonitrianskeho regióny, podporou baníctva sa to určite nepodarí. Treba sa zamerať na odvetvia s vyššou pridanou hodnotou zo spracovateľského priemyslu alebo na cestovný ruch. Zvýšenie vzdelanosti v regióne, ktoré by určite podporila aj reforma školstva, je ďalší kľúč k lepšiemu zamestnaniu a vyšším platom v regióne. Na ňu sa nechce odhodlať.

Ak by sme baníkom a ľuďom z odvetví, ktoré sú na baníctvo v regióne nadviazané, vyplácali celý rok štedré príspevky v nezamestnanosti nad úrovňou priemernej mzdy a k tomu im ešte zaplatili rekvalifikačné kurzy, vyšlo by to menej ako cca 80 – 90 miliónov. To je totiž ročná suma, ktorou sa všetci ľudia na Slovensku skladajú na toto neperspektívne odvetvie cez vyššie ceny elektrickej energie.

Daňové a odvodové príjmy budú v nasledujúcich troch rokoch vyššie o 150 až 297 miliónov eur alebo 0,2 až 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Avizuje to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR, ktorý aktualizoval svoju predchádzajúcu daňovú prognózu zo septembra minulého roka.

„Rast platov a spotreby domácností sa pozitívne prejaví na príjmoch verejnej správy. Dodatočné príjmy získajú najmä Sociálna poisťovňa a verejné zdravotné poistenie, zatiaľ čo štátna kasa má zo silnejšieho trhu práce menší úžitok,“ konštatoval Inštitút v stredu zverejnenom komentári k aktuálnej prognóze.

Vyšší odhad vychádza podľa IFP z aktuálneho výberu daní a odvodov, ako aj novej makroekonomickej prognózy. Za vyšším výberom stojí najmä pozitívna situácia na trhu práce a rastúca spotreba domácností. „Aktualizácia legislatívy už uvažuje s postupným oslobodením 13. a 14. platu od daní a odvodov a má celkovo negatívny vplyv na príjmy,“ doplnil inštitút. Naopak, pokračuje zlepšenie efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty (DPH).

Ministerstvo financií predstavilo tento týždeň novú daňovú prognózu na nasledujúce tri roky. Daňové príjmy verejného rozpočtu majú v porovnaní s jesennou prognózou stúpnuť tento rok o 150 miliónov eur, budúci o takmer 300 miliónov a vo volebnom roku 2020 až o vyše 250 miliónov.

Pri tak priaznivom vývoji daní je od vlády a ministra financií nezodpovedné, keď nemyslí na horšie časy, hoci sám priznáva, že určite prídu. Časť z tohto zvýšenia by vláda mala použiť na zníženie štátneho dlhu, ktorý dosahuje už 43 miliárd eur, čo je v prepočte na jedného obyvateľa až 8-tisíc eur a pohybuje sa na hranici sankčných pásiem.

Keby známy ekonóm Keynes, ktorý presadzoval šetrenie v dobrých časoch a míňanie v zlých, vedel, čo naša vláda s verejnými financiami v týchto rokoch robí, zrejme by sa v hrobe obracal.

Ďalšia časť peňazí z daňových „prebytkov“ by mala ísť na zmysluplné reformy, najmä v školstve, zdravotníctve. Práve vďaka odkladaniu týchto potrebných zmien už tri roky stagnujeme v dobiehaní vyspelej Európy, ako to ukazujú dáta Eurostatu o vývoji HDP na hlavu.

Práve v týchto dobrých časoch, keď do rozpočtu každým rokom nateká viac peňazí, je zavádzanie nových daní prejavom nezáujmu v realitu, v ktorej mnohí ľudia na Slovensku žijú. Veď práve oni generujú tieto vyššie príjmy. A štát sa im za to poďakuje daľšími daňami a siahne im ešte hlbšie do vrecka.

Preto vyzývam ministra financií, aby pritlačil na svojich ministerských kolegov a pri zostavovaní rozpočtu na najbližší rok presadil, aby sa ministri sústredili i na výdavkovú časť svojich rozpočtov. Pretože inventúra výdavkov zatiaľ súčasnej vláde nevoňala.

Minister financií Peter Kažimír dnes v TA3 uviedol, že príjem dane z poistenia je súčasťou plánu, ktorý smeruje k vyrovnanému hospodáreniu a služby poisťovní sú z nášho pohľadu veľmi výnimočné, oslobodené od akéhokoľvek ďalšieho typu zdanenia. To sa podľa ministra môže vnímať ako dodatočná alebo nejaká alternatívna daň k dani z pridanej hodnoty alebo k spotrebnej dani. „Ak sa pozeráme na ziskovosť poisťovní, tak stále budeme tvrdiť, obzvlášť po zavedení odvodu z poistenia, ktorý už funguje. Čiže to nemá a nemusí spôsobiť navýšenie cien poistiek,“ povedal Kažimír.

Zdroj: TA3

Konsolidovať verejné financie primárne cez zavádzanie nových daní alebo zvyšovaním už existujúcich považujeme za nesprávne, pretože bremeno nevyhnutnej konsolidácie sa takto presúva prevažne na plecia ľudí a podnikateľov. Aj preto odmietame zavedenie novej dane z poistenia.

Vidíme, že vláda na sebe šetriť nehodlá. Minister financií Peter Kažimír sa pod tlakom vlády stráni robiť konsolidáciu na strane výdavkov, hoci jeho rezort má na to cez projekt hodnoty za peniaze vytvorené ideálne predpoklady.

Daň z poistenia je ukážka toho ako vláda hľadí na svoje vrecká bez ohľadu, čo to spôsobí. Odvolávať sa na dobré časy v ekonomike, a tým podmieňovať opodstatnenie ďalšej dane, je okrem iného aj spochybňovanie toho, že na strednom a východnom Slovenskú sú regióny, kde stále úraduje dvojciferná miera nezamestnanosti.

Toto opatrenie spôsobí, že ľudia sa budú poisťovať menej a vystavia sa väčšiemu riziku v prípade akýchkoľvek poistných udalostí. Na Slovensku je táto miera poistenia v porovnaní s vyspelými krajinami Európy stále nízka. Hovorí o tom aj štatistika OECD. V západných krajinách je dlhá história poistenia aj sporenia, a preto tam táto daň má za určitých predpokladov svoje miesto. Slovensko na ňu však ešte nie je pripravené.

Navrhnutá daň ide opačným smerom aj v porovnaní s nedávnou minulosťou, keď boli občania Slovenska motivovaní sporiť si na dôchodok, napríklad formou životného poistenia, ktoré malo daňovú úľavu do výšky cca 400 Eur ročne. Nielenže toto opatrenie bolo zrušené, no vláda prichádza s opačným návrhom, ktorý daňou trestá dlhodobé sporenie. Je to trest za to, že človek sa rozhodne byť zodpovedný. A to tým, že sa dá poistiť, aby sa vyhol pasci chudoby v prípade nepríjemných životných udalostí, alebo že si sporí na svoj dôchodok formou životného poistenia, aby štát nemusel zaťažovať naše deti vysokými daňami, keď pôjde do dôchodku.

BRATISLAVA. Slovenská ekonomika zrýchli v tomto roku tempo rastu na úroveň 4,2 percenta. A to najmä vďaka rastúcej spotrebe domácností, exportu, ale aj súkromným investíciám. Vyplýva to z najnovšej makroekonomickej prognózy, ktorú v pondelok zverejnil Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Rast ekonomiky bude postavený na dvoch pilieroch. K pokračujúcemu vývoju spotreby domácností pribudne export, ťažiaci z pozitívnych vyhliadok rastu v Európe a z nábehu novej výroby vo Volkswagene.

Podľa premiéra Roberta Fica sú tieto údaje dôkazom, že slovenskej ekonomike sa výnimočne darí, čo potvrdzujú aj hodnotenia ratingových agentúr z posledných dvoch týždňov. Prejavuje sa to najmä na trhu práce, kde sa podľa Fica darí prekonávať všetky očakávania. „Ja som presvedčený, že už sme prekonali hranice, o ktorých sme ani nesnívali,“ uviedol na pondelňajšej tlačovej konferencii na margo vývoja zamestnanosti, ktorá dosahuje historicky najlepšie čísla.

Zdroj: sme.sk/sita.sk

Dobrá správa je, že slovenská ekonomika rastie a to aj napriek politike premiéra Fica. Vďačíme za to skutočnosti, že sme otvorená ekonomika, závislá na exporte a vezieme sa na vlne rastu Nemecka a veľkých ekonomík EÚ.

Nebyť zlej hospodárskej politiky vlády, ktorá prehliada problémy v školstve či zdravotníctve a zanedbáva podnikateľské prostredie, mohol by byť náš rast ešte vyšší.

Keď premiér Fico preberal vládu v roku 2006, boli sme tigrom Európy, dnes nás však predbiehajú okolité krajiny. Premiér so svojou vládou nevedia využiť potenciál Slovenska.

Prognóza hovorí, že nás čakajú najlepšie tri roky za posledných desať rokov. Dobrý hospodár využije tieto dobré časy aj na to, aby odložil na časy zlé.

Zároveň od tejto vlády očakávame, že sa bude prikrývať takou perinou, na akú máme, ale to sa jej ani jeden rok nepodarilo. Za celé svoje 10-ročne pôsobenie neodložili ani jedno euro pre naše deti.

Minister Kažimír správne poznamenal, že žiadna párty netrvá večne. Už v roku 2020 sa očakáva citeľné spomalenie rastu, na čo vláda nie je pripravená. Je to len vláda do dobrého počasia.

Podľa správy organizácie Medzinárodné partnerstvo pre verejné rozpočty patrí Slovenská republika medzi krajiny, kde je účasť verejnosti na tvorbe a kontrole verejných rozpočtov limitovaná.

Organizácia so sídlom vo Washingtone v rámci Prieskumu otvorených rozpočtov (Open Budget Survey) od roku 2006 posudzuje rozpočtové politiky dotknutých krajín na základe troch kritérií, ktorými sú transparentnosť, dohľad a participácia verejnosti. Podľa aktuálnych výsledkov vo väčšine krajín verejnosť nemá primerané možnosti zapojiť sa do tvorby rozpočtových politík, ani kontroly ich plnenia. Priemerné globálne skóre rozpočtovej transparentnosti (na 100-bodovej škále) bolo iba 12 bodov, keď slabý výsledok pod 41 bodov vykázalo až 111 krajín. Primeranú úroveň dohľadu zo strany zákonodárnych a kontrolných úradov správa konštatovala iba v 32 krajinách.

Slovenská republika dosiahla v indexe rozpočtovej transparentnosti skóre 59 bodov, čím sa umiestnila v skupine krajín, kde je dostupnosť informácií limitovaná. Situáciu by mohlo zlepšiť napríklad zverejňovanie správ o plnení rozpočtu na polročnej báze, tvrdí organizácia.

Zdroj: SITA

Koncom novembra sme zdôrazňovali argumenty Európskej komisie, ktorá vo svojich materiáloch hovorila o znakoch netransparentnosti rozpočtu verejnej správy v SR. Vyčítala mu rozdielnosť údajov o príjmov a výdavkoch, ktoré menia číslo o deficite rozpočtu. Podobné argumenty adresovala vláde aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pomenúva riziká pri konkrétnych rozpočtových opatreniach. V prípadoch ako Spotrebná daň z poistného, zavedenie 13. a 14. platu, zvýšenie príspevku na opatrovanie ZŤP chýbala príslušná legislatíva, a tým aj konkrétne parametre a ich dosah na rozpočet. Rada upozornila aj na narastajúcu výšku rozpočtových rezerv, ktoré znižujú transparentnosť a možnosť kontroly NR SR nad výdavkami rozpočtu.

Najnovšie poukázala na nízku transparentnosť rozpočtu Organizácia pre medzinárodné partnerstvo pre verejné rozpočty. Slovenská republika dostala 59 bodov zo 100. Pred nami sú v oblasti rozpočtovej transparentnosti krajiny ako Uganda (69. bodov), Mexiko (79. bodov), Juhoafrická republika (89. bodov). Môžeme diskutovať o relevancii týchto ukazovateľov. Na druhej strane každý rebríček je zostavený na základe určitých kritérií a výsledkov. Európska komisia nemôže zostavovať rebríček krajín podľa kvality jej rozpočtu, ani posudzovať kvalitu predkladaných rozpočtov. Môže hovoriť len o splnených a nesplnených kritériách, ktoré krajiny plnia vo vzťahu ich záväzkov znižovať deficity a dlhy krajín. Preto iniciatívy ako Open Budget Survey aspoň čiastočne vnášajú svetlo do medzinárodného porovnania rozpočtov a len ďalej potvrdzujú názory viacerých inštitúcií, že transparentnosť nášho rozpočtu slabá.

Minister Peter Žiga predsavil priority rezortu v 4. oblastiach. V energetike ministerstvo plánuje predložiť nový zákon o energetike, kde zapracuje dodatočné požiadakvy Európskej komisie z tretieho energetického balíčka. Taktiež predstaví novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energií, kde sa pripravuje zapracovať nové ciele vo výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdorojov. Do roku 2020 malo Slovensko znížený záväzok a malo by vyrábať 14 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2030 Európska komisia tlačí, aby sme vyrábali až 27 % elektriny z obnoviteľných zdrojov.
V investíciách minister konštatoval, že bolo za uplynulý rok vytvorených asi 7.000 pracovných miest, pričom v roku 2018 má záujem investovať na Slovensku asi 100 nových investorov, pričom 2/3 z nich majú záujem investovať na východnom a strednom Slovensku.
Podnikateľské prostredie pocíti v roku 2018 nových 25 opatrení zameraných na zjednodušenie podnikateľského prostredia, pričom ministerstvo predstaví aj Stratégiu RIA 2020, ktorá má posúdiť a odbúrať prebytočné regulácie.
Ministerstvo chce tiež prijať nové strategické dokumenty, konkrétne „Hospodársku politiku štátu do roku 2030“, ktorého súčasťou bude aj surovinová politika krajiny. Medzi predsavzatie ministerstva ešte patrí vybudovanie energetického holdingu a báze plynárenského podniku SPP, ktorý by sa mal podobať na ČEZ alebo OMW.

Zdroj: TA3

Včera predstavil minister hospodárstva Peter Žiga priority na rok 2018. Prikladám pár mojich postrehov k tomu, čo odznelo v tlačovke na margo energetiky. Plán zvýšiť kapacitu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov z doterajších 14 % na 27% do roku 2030 je príliš ambiciózny. Ak Slovensko v mnohých aspektoch zaostáva za krajinami západnej Európy, je na mieste klásť otázku, či dokážeme takéto navýšenie financovať. Predovšetkým, či dokážu domácnosti zaplatiť zo svojich príjmov stále pomerne drahú energiu z obnoviteľných zdrojov. Zdôrazňujem, že v otázke príjmov obyvateľstva sa nemôžeme orientovať na priemerné hodnoty za hospodárstvo, ale musíme sa zaoberať najmä skupinou nízkopríjmových domácností, ktorých je pomerne veľa.

Minister ohlásil, že ma spracovaný strategický dokument - Hospodárska politika Slovenska do roku 2030. O dlhodobej hospodárskej stratégii sa už povedalo veľa, nejaké dokumenty vypracovala aj Slovenská akadémia vied. Kvalitná hospodárska stratégia krajiny je potrebná, ale obávam sa, aby sa z toho nestala popisná štúdia, ktorá sa založí niekde do šuflíka. Pripomínam, že už v roku 2013 mala byť podľa vládneho uznesenia hotová Stratégia hospodárskej politiky do roku 2016, no ministerstvo hospodárstva sľub nedodržalo.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v druhom kvartáli tohto roka opäť zhoršilo, a to najvýraznejšie za posledné tri štvrťroky. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) medzi podnikateľmi.

Index podnikateľského prostredia, ktorý sa zostavuje na základe tohto prieskumu, klesol na úroveň 49,6 bodu a prvýkrát v histórii sa dostal pod polovicu pôvodnej štartovacej hodnoty. Informoval o tom výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Oproti poslednému hodnoteniu klesol index o 2,22 %. Najhoršiu známku si vyslúžil indikátor Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-7,15 %). Podobný pokles zaznamenali aj položky Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva či Funkčnosť politického systému v štáte. Výrazne sa zhoršila aj položka Úroveň korupcie na úradoch (-5,86 %), ktorá klesla najviac od tretieho kvartálu 2015. „Protikorupčná rétorika vlády sa tak míňa účinku, vnímanie korupcie zo strany podnikateľov je stále vyššie,“ uviedol Kremský. Podľa Kremského prieskum odhalil aj fakt, že stále rastúcim problémom podnikateľov je nedostatok pracovnej sily. Odrazilo sa to na historicky najvýraznejšom zhoršení položky Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily (o 5,78%).

Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska

Vláda mešká s reformou školstva a táto zanedbaná úloha si vyberá svoju vysokú daň. Index podnikateľského prostredia klesol, pričom najhorší výsledok od roku 2001 zaznamenal indikátor kvality a dostupnosť vstupov pracovnej sily - pokles o 7,23 %. Okrem chýbajúcej reformy vzdelávania musia zamestnávatelia už dnes dovážať pracovnú silu z iných krajín a predpokladám, že táto potreba bude narastať. Peniaze, ktoré títo cudzinci na Slovensku zarobia väčšinou vyvezú do svojich domovských krajín.

Zatiaľ čo ostatné štáty v Európe zlepšujú svoje podnikateľské prostredie, u nás je zanedbávané. Slovensko z dlhodobého hľadiska stráca konkurencieschopnosť. Klesajúci trend indexu podnikateľského prostredia, ktorý sa dostal na úroveň 48,6 bodu, je výsledkom politiky vlády, ktorá so zamestnávateľmi nekomunikovala o zvýšení minimálnej mzdy. Taktiež sa bráni diskusii o zvyšovaní sumy na odpočítateľné položky, hoci ekonomika zažíva dobré časy a štátu každoročne pritekajú vyššie príjmy z daní.

Parlament schválil návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 a návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Slovensko by tak v budúcom roku malo hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý by mal postupne klesať na 0,1 % HDP v roku 2019 a vyrovnané hospodárenie by sme mali dosiahnuť v roku 2020. Zo 142 poslancov za prijatie rozpočtu hlasovalo 82, proti bolo 59 poslancov a 1 nehlasoval.

Zdroj: Pravda

Vláda si od roku 2013 opakovane plánuje menší deficit verejných financií, ale na konci roka je deficit vždy vyšší, než plánovali. Takýmto spôsobom prekračuje vlastné ciele. Napríklad v minulom roku si naplánovala deficit 1,9 % HDP, no nakoniec to bolo až 2,2 %. Aj deficit na rok 2017 bol naplánovaný na 1,29 % HDP, očakávaná skutočnosť je 1,63 % HDP.

V úvodných analýzach rozpočtu sa hovorí, v akej dobrej kondícii je naša, aj globálna ekonomika. Vidíme, že do štátneho rozpočtu priteká viac príjmov. Napríklad v roku 2016 stúpli príjmy verejnej správy z daní a odvodov medziročne o takmer 450 miliónov eur. S ďalším rastom počítala vláda aj v návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý predložila do parlamentu v októbri 2017. V ňom sa uvádza, že príjmy z daní o odvodov by tento rok mali byť o 1,2 miliardy eur vyššie ako vlani. Nie je preto dôvod, aby sme tak dlho odkladali vyrovnaný rozpočet.

Podľa Eurostatu až dve tretiny krajín EÚ hospodária s rozpočtami lepšie ako Slovensko. Viditeľne priaznivejší rozpočet má aj Česká republika, ktorá hospodári s prebytkom. To, že Slovensko vypadlo z klubu najlepších krajín z pohľadu dodržiavania rozpočtových kritérií Európskej únie ukazuje, že rozpočet je čoraz závislejší od politického marketingu a chúťok predstaviteľov vládnej koalície. Je to zreteľný signál, že vláda nedokáže zužitkovať dobré časy v prospech ľudí a prehlbuje zadlžovanie budúcich generácií. Rozpočet je selektívny, vyberá si len určité skupiny obyvateľstva.

Nepredpokladám, že vláde sa podarí dosiahnuť stanovený cieľ vyrovnaného rozpočtu na rok 2020.

Európska komisia dnes predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Plánuje vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

Hospodárska a finančná kríza, ktorá postihla Európu, sa nezačala v eurozóne, odhalila však niektoré jej inštitucionálne nedostatky. O necelých desať rokov neskôr všetky európske štáty rastú a nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2008.

„V prípade eurozóny stojíme pred základnou otázkou, či budeme schopní projekt eura ako spoločnej jednotnej meny dotiahnuť. To znamená prijať ako fakt, že o silu a stabilitu každej meny sa treba starať a vytvoriť nato treba aj nástroje. Platí to pre každú menu na svete, platí to aj pre euro. Ak nechceme eurozónu ponechať zraniteľnú voči ďalším výkyvom, ktoré nepochybne prídu, mali by sme dobudovať bankovú úniu. Prakticky nie je možné, aby sme mali silnú a stabilnú spoločnú menu, ale pravidlá a prostriedky na ochranu bankového systému si bude každá krajina riešiť po svojom.” povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Zdroj: Zastúpenie Európskej Komisie v SR

Súčasný návrh rieši len otázky Európskej komisie (EK) a neprináša potrebné reformné zmeny v eurozóne. Zo strany EK ide iba o formálne zmeny, týkajúce sa personálneho obsadenia, avšak bez dlhodobej vízie riešenia reálnych problémov.

Eurozóna má takmer 20 rokov. Za toto obdobie si už prešla aj vážnymi existenčnými problémami počas nedávnej finančnej krízy. V ekonomicky priaznivom období, cez ktoré v súčasnosti eurozóna prechádza, je nevyhnutné realizovať zásadnejšie zmeny, ktoré by vytvorili priestor, aby sme sa pripravili na horšie časy, pretože tie sú prirodzenou súčasťou ekonomického cyklu.

Pre existujúce spoločné výdavky je napríklad potrebné dôsledne uplatniť prístup hodnoty za peniaze. Treba doriešiť problematiku bankovej únie hneď potom, ako si národné štáty dajú do poriadku bankové sektory.

Ďalšou výzvou je nastavovanie verejných financií s dôrazom na dlhodobú udržateľnosť, čo by zároveň umožnilo podporiť stabilizačnú úlohu fiškálnej politiky a zvýšiť pozitívnu motiváciu pre uskutočňovanie štrukturálnych reforiem.

Rovnako je potrebné nastaviť prísne minimálne štandardy pre nezávislé fiškálne rady a posilniť fiškálnu radu v eurozóne, vrátane možnosti efektívneho vymáhania pravidiel. V neposlednom rade je nevyhnutné pripraviť podmienky pre riadený proces pre bankrot členského štátu, ak by k tomu v budúcnosti došlo.

BRATISLAVA. Stalo sa to opakovane. Slovensko poslalo Európskej komisii rozpočet, ktorý nebol reálny. Už pri jeho odosielaní bolo isté, že naše príjmy či výdavky, a teda aj deficit budú nakoniec iné. Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra zo Smeru totiž do posielaných návrhov rozpočtu nezapočítalo viaceré legislatívne zmeny.

Tento rok Komisia prvýkrát na rozdielnosť čísel upozornila aj vo svojom hodnotení štátnych rozpočtov krajín Únie. Európska komisia poukázala na to, že vláda neznižuje deficit tak, ako si to zaumienila v rozpočte pred rokom. A všimla si aj to, že sa líšila výška deficitov napísaných v štátnom rozpočte a v dokumente program stability, z ktorého vlastne Kažimír vychádza pri tvorbe každého nového rozpočtu, upozornil Denník N. „Návrh rozpočtového plánu predpokladá pokles deficitu v roku 2017 na 1,6 percenta a v roku 2018 ďalší pokles na 0,8 percenta. Ciele v obidvoch rokoch sú vyššie v porovnaní s posledným programom stability o 0,4 a 0,3 percenta,“ píše Komisia vo svojom hodnotení.

Zdroj: SME

To, že Slovensko vypadlo z klubu najlepších krajín z pohľadu dodržiavania rozpočtových kritérií Európskej Únie, ukazuje, že rozpočet je čoraz viac závislý od politického marketingu a chúťok predstaviteľov vládnej koalície. Minister financií Peter Kažimír už nie je schopný odolávať tlakom koaličných lídrov a musí akceptovať ich nesystémové zásahy do financovania štátnej a verejnej správy.

Do návrhu rozpočtu sa dostali aj také zmeny v daniach, ktoré neprešli hodnotením nezávislého výboru pre daňové prognózy. To ukazuje, že transparentnosť rozpočtu z roka na rok klesá. Vláda tiež tají v rozpočte veľa dôležitých čísel a do parlamentu predkladá návrh vo forme polotovaru. Pri viacerých rezortoch nenájdete zmienku o tom, aká suma ide na ten-ktorý verejný statok alebo službu. Márne by ste napríklad hľadali údaj o tom, koľko presne budeme dávať na diaľnice zo štátneho rozpočtu a koľko z eurofondov. Ak chcete napríklad zistiť, prečo ide tento rok do železničnej dopravy 253 miliónov eur, keď vlani tam bolo alokovaných 210 miliónov eur a na budúci rok sa plánuje tiež iba 210 miliónov eur, tak v rozpočtovej knihe sa vám odpoveď nájsť nepodarí. Takýchto „skrytých“ detailov je tam viac.

Z tohto môžeme vidieť, že čím bližšie budeme k voľbám, tým viac bude rozpočet zneužívaný na predvolebné “rozdávanie” a zabráni nám vrátiť sa medzi najlepšie krajiny EÚ. Naznačuje to aj jesenná notifikácia Eurostatu, podľa ktorej sme z pohľadu deficitu mali minulý rok jeden z najhorších rozpočtov v únii. Až 20 z 28 členských krajín mali prebytok, resp. nižší deficit verejných financií ako Slovensko.

Do rozpočtu sa dostávajú nesystémové opatrenia, ktoré znižujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je to zreteľný signál toho, že súčasná vláda nevie vládnuť v prospech občanov, nevie zužitkovať dobré časy na konsolidáciu verejných financií a fakticky prehlbuje zadlžovanie. Vláda neustále mení svoje rozpočtové ciele tak, že rok čo rok dochádza k zvyšovaniu plánovaných rozpočtových deficitov a to, že chce raz dospieť k vyrovnanému rozpočtu, jej už nik neverí. Takto sa dobrý hospodár nespráva.

Komisia vo svojom vyjadrení k návrhu Slovenského rozpočtu na rok 2018 upozorňuje, že vláda neznižuje deficit tak, ako si to zaumienila pred rokom. Vláda rozhodla, že viac peňazí nasmeruje do kapitálových výdavkov, sociálnych transferov a do platov učiteľov. Naša krajina potrebuje však potrebuje aj omnoho razantnejšie riešenia v boji s dlhodobou nezamestnanosťou, efektívnosťou v zdravotníctve a hlavne v boji proti korupcii. V navrhnutom rozpočte tieto priority z jarného balíčka opatrení vôbec nevidieť. Tento postoj prezentovala v tzv. jarných odporúčaniach, adresovaných slovenskej vláde, aj Rada Európskej únie.