Bez výsledkov
Peter Pollák

Peter Pollák

expert OĽANO na rómsku problematiku

pollak@obycajniludia.sk

Naše hlavné výhrady

nekoordinované, neodborné, nekomplexné a oneskorené spustenie terénnych aktivít v rómskych osídleniach - terénna sociálna práca, komunitná práca, asistencia v školských zariadeniach a rómske občianske hliadky
neschopnosť naštartovať program rekvalifikácie a prípravy pracovnej sily z rómskych komunít na voľné pracovné ponuky
nevyužitie množstva pracovnej sily z rómskych komunít na vykrytie deficitov na pracovnom trhu
absencia programov na zvýšenie vzdelanostnej úrovne detí z rómskych komunít ako: predškolská výchova detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) od 3 rokov, celodenný výchovný systém detí zo SZP, program štúdia detí zo SZP na stredných školách
netransparentné čerpanie financií z EÚ fondov (380 mil. eur) určených na marginalizované rómske komunity

Naše hlavné ciele

zavedenie povinnej 3-ročnej predškolskej výchovy pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
zavedenie celodenného výchovného systému (družina – školský klub) pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia
predĺženie povinnej školskej dochádzky pre deti zo znevýhodneného prostredia do 18 roku života s cieľom vytvoriť dobré predpoklady na vstup na pracovný trh
systémové a na určité vymedzené (v závislosti od miery nezamestnanosti v regióne) obdobie oslobodiť od platenia odvodov tých, ktorí zamestnajú nízko kvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných
zavedenia sociálneho aspektu do verejných obstarávaní - o verejné zákazky na nízko kvalifikované práce sa budú môcť uchádzať len tí, ktorí zamestnajú minimálne 20 dlhodobo nezamestnaných
podpora prechodu uchádzačov o zamestnanie zo sociálne znevýhodneného prostredia na trh práce pomocou subjektov sociálnej ekonomiky a tzv. prestupného a asistovaného zamestnávania

Ravasz tvrdí, že zamestnanosť Rómov stúpa
8. septembra 2018

Nezamestnanosť Rómov neklesá
8. septembra 2018

Financovanie opatrení zameraných na zvyšovanie zamestnanosti Rómov vykazuje pozitívny efekt. Tvrdí to splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd) v súvislosti s monitorovacou správou plnenia Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Bývalý rómsky splnomocnenec Peter Pollák (OĽaNO) považuje Ravaszove tvrdenia o zvyšujúcej sa zamestnanosti za zavádzajúce a zmätočné.

Správa, ktorou sa v stredu (5.9.) začala zaoberať vláda a ktorá hodnotí plnenie opatrení a aktivít za rok 2017, informuje, že najväčšia časť finančných prostriedkov pre integračné opatrenia bola použitá práve na zvyšovanie zamestnanosti Rómov. Z celkového balíka použitých prostriedkov vo výške 82.663.911,95 eura bolo na túto prioritnú oblasť vyčlenených 62.147.696 eur. Čerpanie zdrojov sa týka prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) i štátneho rozpočtu SR.

Ravasz priznal, že presné komparatívne čísla nemožno uvádzať, keďže nie je presne zmapovaná celá rómska komunita. „Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií (MF) SR sa pokúsil zmapovať minimálne Rómov v najviac vylúčených, segregovaných komunitách, a tam zistili, že za posledné dva roky išla zamestnanosť hore o približne dve percentá, čo je naozaj pozitívny výsledok. Predpokladám, že v iných, viac integrovaných komunitách Rómov je ten posun ešte výraznejší,“ uviedol Ravasz.

Zamestnanosť sa podľa splnomocnenca zvyšuje v rôznych formách, či už je to v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných služieb, zamestnanosti v rámci obecných podnikov, ale aj v rámci dochádzania za prácou. „Mám pocit, že aj počet Rómov zamestnaných v privátnej sfére dosahuje rekordné čísla,“ povedal.

Zdroj: teraz.sk

Tvrdenie, že nezamestnanosť Rómov klesá, je zavádzajúce a zmätočné. Terénna sociálna práca, komunitné služby, asistenti učiteľa, rómske občianske hliadky a ďalšie programy fungovali dávno predtým, ako vôbec Ravasz tušil, že úrad splnomocnenca pre rómske komunity existuje. Ešte pred pár rokmi pracovalo v teréne viac Rómov, ako dnes, a ako sám Ravasz priznal, nemá presné čísla, čím šíri lži, propagandu a spolu so zvyškom vlády sa snaží chváliť cudzím perím.

Odmietam ich manipuláciu verejnej mienky. Stačilo by, keby Ravasz prestal robiť stratégie, nerozhadzoval peniaze, ktoré sa tak míňajú účinku, a začal Rómom zháňať prácu. V čase, keď je na Slovensku k dispozícii množstvo voľných pracovných miest a vláda pripravuje opatrenia, ako sem dostať čo najviac pracovníkov zo zahraničia, je v osadách množstvo dlhodobo nezamestnaných, ktorým platíme sociálne dávky. Naozaj sa nemajú čím chváliť.

Kým sa Ravasz teší, že šikovní murári, stavbári, učitelia a ďalší produktívni Rómovia opúšťajú svoje domovy, aby pracovali v Anglicku, Belgicku, Nemecku či Kanade, úrady práce sú stále plné nezamestnaných Rómov.

Jediné, s čím súhlasím je to, že míňa peniaze z eurofondov bez efektu. Náš školský systém stále produkuje deti bez uplatnenia na trhu práce. Na úradoch práce stále čaká na pracovnú príležitosť veľa dlhodobo nezamestnaných Rómov, životné podmienky sa zhoršujú a napätie medzi majoritou a Rómami sa naďalej stupňuje.

Keď som odišiel v roku 2016 z úradu splnomocnenca, k dispozícii mali 380 miliónov eur, ktoré som im zanechal na riešenie problematiky Rómov. Minuli zhruba polovicu a sami vidíte, aký je výsledok. Rómsku problematiku posunuli o desiatky rokov dozadu.

Ak naozaj chcú minúť peniaze z eurofondov zodpovedne, odporúčam im robiť to, čo robím ja. Namiesto Srbov či Ukrajincov ponúkať firmám dlhodobo nezamestnaných Rómov. Osobne sa mi takto podarilo za rok vybaviť zamestnanie pre 270 Rómov. Ak potrebujú poradiť, rád im pomôžem.

Diagnostické centrá vykonávali podľa obchodnej inšpekcie činnosť pochybne
6. apríla 2018

Štátna školská inšpekcia opätovne potvrdila, že biznis na rómskych deťoch je reálnou skutočnosťou
6. apríla 2018

Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) vykonala v školskom roku 2016/2017 kontrolu v 28 špeciálnych školách a v 21 diagnostických centrách.

Skonštatovala, že prevažná väčšina škôl prijímala žiakov na vzdelávanie legitímnym spôsobom, avšak aj to, že mnohé diagnostické centrá, ktoré  zaraďovali deti z rómskych komunít do špeciálnych škôl, vykonávali svoju činnosť pochybne.

Kontrola preukázala, že kvalitu diagnostickej činnosti negatívne ovplyvňoval nedostatok diagnostických metodík. Iba polovica (11) kontrolovaných diagnostických zariadení používala odporúčané psychodiagnostické testy. Používané testy pri psychologickom vyšetrení, predovšetkým pri určovaní školskej spôsobilosti a zisťovaní intelektu, nie vždy boli dostatočne spoľahlivé z dôvodu nezohľadnenia jazykových a kultúrnych špecifík detí z rómskych komunít.

Nedostatkom v rámci činnosti diagnostických zariadení bolo používanie nekompletných testov alebo ich neadekvátne použitie.

Ďalším závažným problémom transparentnosti odbornej činnosti zariadení bolo neúplné, nesystematické a nevýpovedné písanie diagnostických správ. V mnohých prípadoch vypovedali len o čiastočnom obraze vyšetrovaného dieťaťa, neopisovali čiastkové výsledky vyšetrenia, ktoré poskytujú východiská pre porovnanie s výsledkami kontrolných vyšetrení, neposudzovali výkony kvalitatívne, neuvádzali použité diagnostické techniky alebo aj kopírovali obsah textov väčšiny správ daného zariadenia.

Závery správy konštatujú , že problémom nie sú samotné školy, ale diagnostické centrá, ktoré sú však v mnohých prípadoch prepojené dokonca aj personálne.

ŠŠI odporúča:

Nájsť obsažné opatrenia vo výchove a vzdelávaní pre žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia tak, aby sme predchádzali ich zaraďovaniu do špeciálnych škôl.

Nájsť opatrenia na to, aby sme predchádzali konfliktu záujmu zriaďovateľov špeciálnych škôl, ktorí sú zároveň zriaďovateľmi zariadení poradenstva a prevencie (diagnostické centrá).  Správa ŠŠI uvádza, že existencia špeciálnych škôl je podmienená dostatkom žiakov, ktorí sa stávajú žiakmi týchto škôl len na základe odporúčania sporných problémových diagnostických zariadení.

ŠŠI upozorňuje na fakt, že neexistuje nezávislá inštitúcia, ktorá by vykonávala revízne vyšetrenia a na ich základe vydávala revízne správy. Kompetenciu, ktorou dnes ŠŠI (kontrola úrovne diagnostických centier) sa môže uplatňovať iba prostredníctvom z praxe (keďže ŠŠI nimi nedisponuje). Títo odborníci sú však zamestnancami práve diagnostických zariadení. Počas kontroly sa ŠŠI stretáva s nechotou odborníkov  z praxe posudzovať svojich kolegov. Počas kontroly sa dokonca diagnostické  zariadenia obrátili na štátneho tajomníka MŠVVaŠ so žiadosťou, aby zastavil kontroly voči nim.

Zdroj: ŠŠI

V problematike zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl vyplávali na povrch nové skutočnosti. Štátna školská inšpekcia zistila, že mnohé diagnostické centrá, ktoré zaraďovali deti z rómskych komunít do špeciálnych škôl, vykonávali svoju činnosť pochybne.

Štát opakovane zlyháva vo vzdelávaní detí z rómskych osád. Dôkazom toho je podľa nej fakt, že členovia Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny sa už od roku 2015 dožadujú nápravy problému nesprávneho umiestňovania rómskych deti do špeciálnych škôl. Ani po troch rokoch nevidíme žiadnu nápravu diskriminačného prístupu ku vzdelaniu rómskych detí. Vo výbore opakovane žiadame ministerstvo školstva o vyjadrenie a riešenie problému. Žiaľ, ako mnoho iných vecí v rôznych rezortoch, aj táto správa bola pomerne povrchná. Hľadá príčiny na najnižších úrovniach – v diagnostických centrách, ale nie v systéme, ktorý riadi práve rezort školstva.

Neoprávnené umiestnenie 25% detí do špeciálnych škôl potvrdila Školská inšpekcia a aj bývalí ministri školstva Draxler a Plavčan. Napriek tomu sa tento problém nerieši tak ako by sa mal. Z poslednej Správy o výsledkoch kontroly vykonanej Štátnou školskou inšpekciou v 28 špeciálnych základných školách vyplýva roztrieštenosť v metodickom usmerňovaní a riadení inštitúcií.  Špeciálne školy spadajú pod rezort školstva a vnútra, problémom teda môže byť aj v zlej medzirezortnej komunikácii.

Mnohé diagnostické centrá, ktoré zaraďovali deti z rómskych komunít do špeciálnych škôl, vykonávali svoju činnosť pochybne. Kvalitu diagnostickej činnosti negatívne ovplyvňoval nedostatok diagnostických metodík. Iba polovica kontrolovaných diagnostických zariadení používala odporúčané psychodiagnostické testy. Nedostatkom bolo použivanie nekompletných testov alebo ich neadekvátne použitie.

Ďalším závažným problémom bolo neúplné, nesystematické a nevýpovedné písanie diagnostických správ. V mnohých prípadoch vypovedali len o čiastočnom obraze vyšetrovaného dieťaťa, neopisovali čiastkové výsledky vyšetrenia, ktoré poskytujú východiská pre porovnanie s výsledkami kontrolných vyšetrení. Neposudzovali výkony kvalitatívne, neuvádzali použité diagnostické techniky alebo aj kopírovali obsah textov väčšiny správ daného zariadenia. Závery správy konštatujú, že problémom nie sú samotné školy, ale diagnostické centrá, ktoré sú však v mnohých prípadoch prepojené aj personálne.

Je najvyšší čas bezodkladne zaviesť povinnú predškolskú výchovu detí z nevýhodného sociálneho prostredia. O to sa hnutie OĽANO usiluje opakovane predkladaním návrhu zákona. Vyzývame ministerku školstva, aby už prestala o tomto probléme iba diskutovať, ale aby konala. Je nesporné, že prvým riešením je zavedenie povinnej predškolskej výchovy detí zo znevýhodneného prostredia. Ministerstvo školstva musí mať aj dostatočne odborne a personálne spôsobilú kontrolu nad diagnostickými centrami. Naďalej sa touto témou budeme zaoberať aj vo výbore pre ľudské práva. V najbližšom období sa plánujem stretnúť s odborníkmi z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie a hovoriť s nimi o problémoch a ich možných riešeniach. Bolo by bolo logické a efektívne, keby ministerstvo zadalo úlohu práve tomuto ústavu na vykonanie analýzy a navrhnutie riešení, pokiaľ ide o problematiku predškolskej a školskej výchovy rómskych detí, ich diagnostikovanie a zaraďovanie do škôl.

Štátna školská inšpekcia opätovne potvrdila, že biznis na rómskych deťoch je reálnou skutočnosťou. Špeciálne školy majú oproti žiakom bežnej základnej školy zvýšený normatív na žiaka, vedomosti absolventa špeciálnej školy sú však na úrovni žiaka štvrtého ročníka základnej školy. Špeciálne školy nám prakticky vypúšťajú do obehu ľudí nepoužiteľných na pracovnom trhu, z ktorých sa následne stávajú profesionálni poberatelia sociálnych dávok.

Pre rómske deti sa po Európskej komisii do Slovenska tvrdo pustila aj Amnesty International
22. februára 2018

Vláda kradne rómskym deťom budúcnosť, ich vzdelávanie je zlé a zbytočne drahé
23. februára 2018

Eurokomisárka Jourová pred týždňom naznačila, že Slovensko môže platiť za diskrimináciu rómskych žiakov.

„Na Slovensku zostáva široko rozšírená diskriminácia Rómov a Rómiek,“ píše sa vo Výročnej správe o stave ľudských práv Amnesty International (AI).

Medzinárodná mimovládka kritizuje Slovensko za to, že ministerstvo školstva neznižuje množstvo rómskych žiakov na špeciálnych školách a v triedach pre deti s ľahkým postihnutím – čo je segregácia rómskych detí – štát nevie zabezpečiť, aby ich nevyčleňovali do samostatných tried či dokonca samostatných škôl pre mentálne postihnutých aj v prípadoch, že postihnutie nemajú.

Kritika prichádza len niekoľko dní po tvrdých slovách eurokomisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věry Jourovej. „Som skutočne znepokojená situáciou rómskych detí a žiakov na Slovensku. Je nemysliteľné, že v srdci Európy diskriminácia a segregácia nielen prevládajú, ale aj rastú,“ povedala Jourová minulý týždeň po stretnutí s ministerkou školstva Martinou Lubyovou (nominantka SNS).

Zdroj: Denník N

Viac na: https://dennikn.sk/1035433/po-europskej-komisii-sa-do-slovenska-pre-romske-deti-tvrdo-pustila-aj-amnesty-international/?ref=tit

Tak Amnesty International, ako aj eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová v súčasnosti hovoria o diskriminácii a segregácii rómskych detí a žiakov. V mnohom majú pravdu. Na druhej strane rozumiem pocitom našich detí, aj ich rodičov. Je zarážajúce, že počas totality vedľa seba sedeli v škole rómski a nerómski žiaci, všetci študovali, chodili do materských škôl a neskôr pracovali, no po 10-ročnej vláde R. Fica máme dnes stále viac nezamestnaných Rómov v osadách, rómske deti, s ktorými nechce majorita chodiť do škôl, vzdelávací systém, ktorý nedokáže reflektovať požiadavky trhu práce. Nespochybňujem potrebu doplniť medzeru na trhu práce zahraničnými zamestnancami. No mali by sme vnímať aj to, že veľký potenciál pracovnej sily máme aj v rómskych osadách.

Riešenia sú dávno na stole. OĽANO dlhodobo hovorí o povinnej škôlke pre sociálne vylúčené deti od troch rokov. Školstvo má byť praktické a to pre všetkých. Vláda dnes systematicky vyrába z Rómov nezamestnaných a následne sa im všetci skladáme na sociálne dávky. Komu to vyhovuje? Jedine vláde, ktorá si nedokáže poradiť s rómskym problémom a priepasť medzi majoritou a minoritou sa len prehlbuje. Napätie potom cítime všetci. Ak sa dnes nepostaráme o rómske deti, nedáme im vzdelanie a nedokážeme zabezpečiť zamestnanie, Slovensko zahodí jedinečnú príležitosť riešiť okrem iného aj nepokryté potreby trhu práce, na ktorom sa nožnice medzi dopytom po práci zo strany zamestnávateľov a ponukou zamestnancov budú stále roztvárať. Namiesto serióznej rómskej reformy je tu politika nenávisti – premiér Fico, minister vnútra Kaliňák a poslanec Kotleba ukazujú prstom, nadávajú, no neponúkajú riešenia.

Výsledkom je, že rómske deti nechodia do škôlky a mnohé z nich zaraďujeme do špeciálnych škôl, nedokážeme ich následne zamestnať a doživotne im platíme sociálne dávky. Súčasný nefunkčný model vzdelávania Rómov nás stojí minimálne dvojnásobok. Tento systém si nevytvorili deti z osady, vytvorila ho vláda, nastavili podmienky a opatrenia, ktorých dôsledkom je, že rómske deti nedokážeme vzdelať ani zamestnať. Kritika ľudí, inštitúcií, ako aj eurokomisárky Jourovej je len malým dôsledkom zlých rozhodnutí a a krokov vlády.

Ministerka Lubyová súhlasí s rozšírením povinnej predškolskej dochádzky
13. februára 2018

Rómske deti by mali ísť povinne do škôlky skôr
13. februára 2018

Ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) súhlasí s rozšírením povinnej predškolskej výchovy pre deti od piatich rokov a o tejto téme už diskutovala aj s vládnym splnomocnencom pre rómske komunity Ábelom Ravaszom. Ako informoval komunikačný odbor ministerstva školstva, na presadenie zmeny však bude nutná novelizácia príslušnej legislatívy.

Vládny splnomocnenec pre rómske komunity pripomenul, že o prínose povinnej školskej dochádzky sa hovorí už niekoľko rokov a až teraz bola konečne dosiahnutá synergia medzi rezortmi a z plánov sa stali konkrétne kroky. „Pre deti z vylúčených komunít to znamená veľmi veľa. Konečne im bude poskytnutý priestor, kde sa budú môcť zoznámiť s novým prostredím a nikto od nich ešte nebude vyžadovať nijaké výkony, ako je to v škole. Detičky budú nadväzovať nové priateľstvá a naučia sa základným spoločenským návykom,“ uviedol Ábel Ravasz v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol Vladimír Horváth z úradu splnomocnenca.

Zdroj: pravda.sk

Povinná predškolská dochádzka až od 5 rokov sa minie účinku. Deti, ktoré nemajú predškolskú prípravu a vyrastajú v rómskych osadách sú predurčené na to, aby nezískali potrebné vzdelanie a stali sa z nich iba poberatelia sociálnych dávok. Preto som prostredníctvom mojich kolegov predložil na rokovanie NR SR návrh zákona o povinnej predškolskej dochádzke pre deti od troch rokov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

V osadách sa ročne narodí približne 5-tisíc detí, čo za desať rokov vlád Roberta Fica predstavuje až 50-tisíc detí. V osadách máme drvivú väčšinu rómskych detí, ktorým sa na základných školách nedarí len kvôli tomu, že prišli do základnej školy nepripravené, nepoznali jazyk – chýbala im škôlka.

Týmto deťom by mal štát podať pomocnú ruku, aby z nich nevyrástli iba poberatelia sociálnych dávok. Vláda Roberta Fica však radšej tieto deti nechá vyrastať v blate, následne ich pošle do špeciálnej školy, kde počas desiatich rokov stoja štát dvakrát viac ako v normálnej základnej škole. A nakoniec nezískajú ani len výučný list a až do smrti im budeme vyplácať sociálne dávky.

Ak chceme seriózne riešiť rómsky problém, bojovať proti extrémizmu, musíme tieto deti poslať povinne do škôlky a podchytiť ich výchovu výrazne skôr, nie až od 5 rokov. Nežiadame pre tieto deti nič naviac, len to, na čo majú nárok aj biele deti.

Kriminalitu v osadách navrhuje ministerstvo vnútra riešiť aj novými právomocami policajtov.
7. februára 2018

Smer na čele s Kaliňákom zbiera politické body.
6. februára 2018

Štatistiky ukazujú, že kriminalita na Slovensku klesla za posledných desať rokov takmer o polovicu. Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka však v určitých lokalitách, kde žijú aj Rómovia, stagnuje, alebo má dokonca stúpajúcu tendenciu. „V krompašskom obvode tvorí rómska komunita približne 26 percent obyvateľov a na trestnej činnosti sa podieľajú 70 až 80 percentami,“ uviedol šéf rezortu na tlačovej konferencii.

V reakcii na tento stav sa rezort vnútra rozhodol zaviesť nové opatrenia zamerané na eliminovanie takzvanej otravujúcej kriminality. S návrhmi, ktoré Kaliňák a prezident Policajného zboru Tibor Gašpar prezentovali práve z osady v Krompachoch, však nesúhlasí splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz. Ako potvrdil, jeho úrad sa ani nezúčastnil na príprave návrhu zákona.

Problém je aj v názve zákona. Otravujúcu protiprávnu činnosť tvorí podľa Gašpara napríklad rušenie nočného pokoja či jazda maloletých na dopravných prostriedkoch. Aby mohli policajti v týchto prípadoch zakročiť, pribudnú im viaceré právomoci, ktoré Gašpar nekonkretizoval. Práve zvýšenie kompetencií strážcom zákona je jedným z troch základných pilierov pripravovaného zákona o potláčaní kriminality v osadách. „Chceme policajtom trochu rozviazať ruky v tých lokalitách, kde je to potrebné,“ dodal Gašpar. Splnomocnenec Ravasz upozorňuje okrem iného na problematickosť samotného názvu právneho predpisu. „Naznačuje, akoby celé osady boli kriminálne, a to určite pravda nie je,“ zdôrazňuje. Ak naša súčasná legislatíva nie je postačujúca, treba zmeniť aktuálne platnú úpravu, a nie účelovo vytvárať nový zákon presne proti Rómom, dodáva.

Zdroj: HN

Z iniciatívy ministerstva vnútra a špeciálne policajného zboru vychádza súbor opatrení tzv. Otravujúca protiprávna činnosť. Verejnosť zatiaľ netuší, o aké konkrétne opatrenia ide. Z médií sa dozvedáme, že sa snažia zabrániť rušeniu nočného pokoja a jazde maloletých na dopravných prostriedkoch. Evidentné je, že sa má posilniť nejaká právomoc nejakým policajtom. Na tlačovej konferencii z 11. januára 2018 sa minister vnútra Robert Kaliňák ukázal v sprievode policajného prezidenta Tibora Gašpara v Krompachoch.

Svoju protirómsku propagandu odštartovali Smeráci tento rok symbolicky ako Marián Kotleba, v rómskej osade. Ľudia, ktorí žijú v blízkosti niektorých rómskych osád sú často znechutení a frustrovaní. Každý človek, ktorý pácha protiprávnu činnosť musí byť potrestaný. To však cieľom Kaliňákovej tlačovky nebolo. Kaliňák si prišiel do Krompachov nazbierať politické body unavených, frustrovaných a znechutených ľudí. Na to isté miesto sa s podobnými posolstvami 5. februára 2018 vybral Kotleba. Zvolil si rovnakú rétoriku. Rómovia sú agresori, policajti obete. Ľudia tlieskajú a problém sa len zväčšuje.

Zvyšovanie etnického napätia a prehlbovanie rozdielov medzi majoritou a minoritou nikomu nepomôže. Ak chcú problematických Rómov v osade potrestať tak, že im zvesia satelit – zhrdzavený tanier z ošarpanej strechy chatrče, nič nevyriešia. Nič nevyriešia, ani keď tam pošlú policajtom a zbijú Rómov, alebo ich deti. Posilňujú tým napätie, podnecujú ku konfliktom a prehlbujú rozdiely medzi Rómami a majoritou. Je to nebezpečné, v konečnom dôsledku si to neodnesie ani Kotleba, ani Kaliňák, ale ľudia, ktorí tam spolu žijú.

Robert Kaliňák je ako minister vnútra priamo zodpovedný za to, ako vyzerá situácia v rómskych osadách dnes. Za obdobie svojho pôsobenia neurobil v tejto oblasti prakticky nič a ak má na niekoho ukazovať prstom, je to on sám. Naďalej v osadách vychovávame deti, ktoré budú poberať sociálne dávky.

Riešenie poznáme, je jednoduché. Je ním zamestnávanie Rómov z osád v automobilkách a povinné vzdelávanie detí zo sociálne slabšieho prostredia od troch rokov. Tlačovka, silné reči či propaganda problém nevyriešia.

Je internátna výchova riešením?
21. januára 2018

Internátne školy nie sú dobré, existuje oveľa humánnejší spôsob výchovy
22. januára 2018

Kým niektorí poslanci by školákov posielali do internátnych škôl, riaditeľka jednej zo základných škôl, v ktorej sú najmä rómske deti, to považuje za diskriminačné. Podľa splnomocnenca pre rómske komunity ale internáty nie sú riešením pre celé komunity. Proti odtrhnutiu detí od svojich rodičov je napríklad aj riaditeľka ZŠ v Bystranoch Júlia Čurilová, ktorú navštevuje takmer 700 rómskych žiakov.

Za internátne vzdelávanie by bol poslanec zo Sme rodina Milan Krajniak, ktorý podporuje ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) v snahe riešiť rómsku kriminalitu. „Pre nás je nepodstatné, kto dobrý návrh navrhne, my ho podporíme,“ povedal. Ak minister príde s dobrými návrhmi, treba o nich podľa poslanca hovoriť a podporiť ich. Nesúhlasí však so zatváraním všetkých neplatičov pokút do väzenia. Je skôr za zrušenie priestupkovej imunity v osadách.

Aj podľa poslanca Smeru-SD Miroslava Číža by sa dalo súhlasiť s internátnym vzdelávaním rómskych detí. Zdôrazňuje aj potrebu zachovania sociálneho rozmeru. Zároveň ale podľa neho nemožno prijímať opatrenia platiace iba na Rómov.

Prvý podpredseda SNS a poslanec Jaroslav Paška vidí kriminalitu v rómskych osadách ako sociálny problém. Podľa neho sa totiž v osadách kumuluje veľké množstvo ľudí, ktorí majú nízku životnú úroveň a ktorí majú problémy vyžiť zo sociálnych dávok. „Nechodia do práce a dávky im stačia na naplnenie základných životných potrieb, ale nedokážu si s nimi zvyšovať životnú úroveň. Zároveň aj vďaka tomu, že je tam nízkopríjmová skupina, tak tam rozkvitá kriminalita, úžera, keďže majú menej peňazí, tak aj to bývanie je horšej kvality, sú tam nízke hygienické nároky, chodí sa lúpiť drevo do lesa a podobne,“ uviedol ďalej Paška.

Zdroj: TA3

Slovensko nemá dostatok skúsenosti s internátnymi školami. Môžeme však čerpať zo zahraničných skúseností. Príklady z Austrálie či Kanady hovoria o tom, že riešenie problémov ľudí zo znevýhodneného prostredia cez internátne školy sa neujalo. Absolventov týchto škôl dokonca v Austrálii nazvali stratenými generáciami. Mali veľké problémy s integráciou do spoločnosti.

Internátny typ vzdelávania je nevýhodný aj preto, že funguje ako klasické detské domovy, ktoré štát postupne opúšťa a prechádza za tzv. systém profesionálneho rodičovstva. Ak by sme išli touto cestou, museli by sme do internátov umiestniť tisíce rómskych detí z osád, čo by bolo drahé a málo účinné. Bolo by potrebné zabezpečiť pre nich budovy na celodennú starostlivosť, ľudí, ktorí by sa o nich starali, dodatočnú obuv, šatstvo a stravu. Internátne školy by pritom podľa pravidiel EÚ nebolo možné financovať z eurofondov, museli by sme na to použiť výlučne zdroje štátneho rozpočtu.

Oveľa humánnejším spôsobom ako z rómskych detí vychovať jedincov so vzdelaním je celodenný výchovný systém, ktorý sme počas môjho pôsobenia vo funkcii splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity otestovali v pilotnom projekte na 200 základných školách.

Princípom bolo, aby sme sa o dieťa so sociálne znevýhodneného prostredia postarali na celodennej báze. Dieťa išlo po vyučovaní povinne do školského klubu, kde si mohlo urobiť domáce úlohy, pripraviť sa na vyučovanie na ďalší deň a mohlo absolvovať rôznu krúžkovú činnosť. Toto riešenie je oveľa lacnejšie, efektívnejšie a účinnejšie ako internátne školy. Celodenný systém má aj podporu odbornej verejnosti. Nie je preto potrebné vymýšľať „teplú vodu“, ale zaviesť to, čo je dobré a odskúšané.

Kaliňák chce obmedziť rómsku kriminalitu, predstavil opatrenia
11. januára 2018

Chýbajú konštruktívne riešenia, represie nestačia
11. januára 2018

Priamo v rómskej osade v Krompachoch predstavil minister vnútra Robert Kaliňák a prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar opatrenia, ktoré rezort plánuje zaviesť v prípade tzv. otravujúcej kriminality.

V pláne sú tri hlavné body zmeny zákona o potláčaní kriminality v rómskych osadách. „Je nevyhnutné, ak kriminalita vo všetkých ostatných regiónoch Slovenska klesá, takmer o polovicu klesla za posledných desať rokov, v týchto lokalitách má stagnujúcu úroveň, niekde dokonca stúpa, aby sme urobili aj ďalšie opatrenia v tejto oblasti,“ konštatoval Kaliňák.
Prvým z troch základných pilierov je v tejto súvislosti zvýšenie kompetencií policajtov, aby mohol policajt zakročiť nielen pri páchaní trestnej činnosti, alebo priestupku, ale aj pri narúšaní verejného poriadku. „Budeme mať na Slovensku o viac ako 3000 trestných činov menej za rok 2017, ako to bolo rok predtým. Naprílad v Krompachoch máme stagnujúcu kriminalitu, v Revúcej je dokonca nárast prípadov. Preto chceme policajtom trošku rozviazať ruky v tých lokalitách, kde je to potrebné,“ doplnil Gašpar. Otravujúca protiprávna činnosť podľa neho pozostáva napr. z rušenia nočného pokoja, jazdenia maloletých detí na dopravných prostriedkoch. Podľa prezidenta PZ SR pribudne policajtom viacero kompetencií, konkretizovať ich však bude neskôr.

Zdroj: TA3, TASR

Robert Kaliňák je ministrom vnútra už 10 rokov, z toho za rómsku problematiku je priamo zodpovedný 6 rokov. Na jej riešenie má 380 miliónov eur, ktoré sa podarilo zohnať mne a môjmu tímu, keď som pôsobil ako splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Z tohto pohľadu minister vlastne kritizuje seba samého, ak chodí po rómskych osadách a poukazuje na veľkú kriminalitu a hovorí iba o represívnych opatreniach.

Nespochybňujem, že v rómskych komunitách je kriminalita. Keby pán minister vnútra pozorne počúval čo som rozprával pred 4 rokmi, tak dnes by nemusel hovoriť o veľkej kriminalite, ale mohol sa chváliť pozitívnymi výsledkami. Pred 4 rokmi bol spustený projekt rómskych občianskych hliadok. Fungoval v mnohých obciach. Chválila si ho polícia, starostovia, obce, mnohé inštitúcie. Po tom, čo som odišiel z úradu splnomocnenca projekt v podstate zanikol. Dnes minister Kaliňák navrhuje, čo už dávno malo byť realitou.

Od ministra som nepočul takmer nič konštruktívne v zmysle, že máme vychovať z rómskych detí zodpovedných ľudí, ktorí nebudú závislí na sociálnych dávkach a budú platiť dane. Nepočul som ani to, že máme na jednej strane obrovské množstvo voľných pracovných miest a na druhej strane veľa nezamestnaných Rómov. Hovorí iba o posilnení kompetencií policajtov.

Chápem, že žiť v blízkosti rómskych komunít nie je nič príjemné. Sám som vyrastal v osade a viem, že v komunite nájdeme aj ľudí, ktorí páchajú trestné činy. Nájdeme ich však všade. Dokonca aj v parlamente alebo vo vláde. Netreba to zovšeobecňovať len na rómsku komunitu.

Riešenia rómskeho problému existujú. Nestačí však hovoriť iba o represii, ale aj o tom, aby sme napríklad uzákonili povinnú predškolskú výchovu pre rómske deti a aby sme sa im venovali celý deň.