Róbert Kaliňák
Gábor Grendel

Gábor Grendel

poslanec NR SR za OĽANO (NOVA)

gabor_grendel@nrsr.sk

Naše hlavné výhrady

vzťah s podnikateľom Bašternákom, podozrivým z daňových podvodov: zamlčal pred verejnosťou, že kúpil Bašternákovu firmu a klamal o tom poslancom
biznis s klientskymi centrami - nákup predražených budov v Žiline a v Martine, rekonštrukcia bratislavského sídla bez súťaže
"nástenkové" tendre – miliónové pokuty za netransparentné tendre

Naše hlavné ciele

posilniť dôveryhodnosť spravodajský služieb a zamedziť ich zneužívaniu politickými a ekonomickými záujmovými skupinami
zvýšiť nezávislosť a dôveryhodnosti polície, vrátane boja s korupciou a organizovaným zločinom
účinná kontrola verejných obstarávaní a okamžitý zásah pri ich pochybeniach a podozrení korupcii
odbúranie byrokracie: štát nesmie vyžadovať žiadne potvrdenie, ktoré vydáva
zamedzíme verejným obstarávaniam s jedným uchádzačom, diskriminačnými a nepoctivými podmienkami.

KALIŇÁK: Keby bolo na mne, v polícii a jej inšpekcii sa nič nezmení
7. februára 2018

Víťazstvo Roberta Kaliňáka
8. februára 2018

Navrhované zmeny v polícii a policajnej inšpekcii nepredstavujú žiadne výhody oproti súčasnosti. Tvrdí to minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý tento týždeň predstavil návrh zmien koaličným partnerom. Minister podľa vlastných slov jeho vypracovaním vyhovel koaličnému partnerovi, strane Most-Híd, a naplnil literu programového vyhlásenia vlády.

Zdroj: TASR

Robert Kaliňák môže začať oslavovať. Ohlásené zmeny v polícii žiadnu politickú nezávislosť neprinesú. Vďaka nim sa však minister vnútra zbaví akejkoľvek zodpovednosti za zlyhania policajného zboru a inšpekcie ministerstva vnútra.

Prezidenta policajného zboru a šéfa policajnej inšpekcie menuje a odvoláva minister vnútra. Čo z toho vyplýva? Ak nejaký policajný útvar odmietne vyšetrovať politicky citlivú kauzu alebo urobí iný prešľap, politická zodpovednosť padá na ministra vnútra. Preto mohla opozícia navrhnúť odvolanie Roberta Kaliňáka za „írsku výbušninu“ či za kauzu Bašternák. Rovnako preto mohol Smer počas Radičovej vlády grilovať na branno-bezpečnostnom výbore Daniela Lipšica za „turecký kamión“, vyšetrovanie vraždy Ernesta Valka či za vymyslené odpočúvanie 40 poslancov.

Vládna novela zákona o obecnom zriadení
1. februára 2018

Kaliňák mohol trapasu v parlamente predísť. Z jeho návrhu ostalo iba torzo.
1. februára 2018

Navrhovaná právna úprava obsahovala zmenu právneho režimu pričlenenia obce k inej (susediacej) obci, postup pri poskytovaní jednorazového finančného príspevku zo štátneho rozpočtu susediacej obci na podporu plynulého výkonu jej samosprávy, vymedzenie dosiaľ v právnom poriadku chýbajúcich pojmových znakov definície verejného priestranstva, precizovanie problematiky vzťahu obce a štátu,  racionálne zníženie počtu poslancov obecných (mestských) zastupiteľstiev, najmä v mestách a vo väčších obciach od najbližších všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí, úpravu poskytovania odmien poslancom obecného zastupiteľstva, ako aj členom komisií obecného zastupiteľstva a členom výborov mestských častí a viaceré nové riešenia i spresnenia ustanovení zákona o obecnom zriadení so zreteľom na ďalšie skvalitnenie a uľahčenie činnosti obcí a miest ako základu územnej samosprávy.

Zdroj: NRSR

Vládna novela o obecnom zriadení posilňuje právomoci starostov a primátorov. Už dnes mali poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev veľmi ťažké podmienky, po schválení vládnej novely sa dostanú ich oprávnenia na minimum.

Vieme prečo to koalícia minulý rok chcela urobiť, všetci vieme ako to nakoniec dopadlo. V roku komunálnych volieb sa koalícia rozhodla zmeniť fungovanie miest a obcí v oblasti počtu poslancov zastupiteľstiev a právomocí kontrolórov. V samotnom návrhu zákona sa konštatuje, že tento návrh nemá žiadny vplyv na verejné prostriedky. Reči pána Kaliňáka o tom, že vďaka novele zákona sa ušetria verejné prostriedky tak vyvrátil samotný návrh zákona.

Podľa ministra malo mať zníženie počtu poslancov vplyv na dĺžku trvania zastupiteľstiev. Trvanie zastupiteľstiev nezávisí od počtu poslancov, ale od ich poctivosti a prístupe k povinostiam. Často sa rokuje o kontroverzných veciach, vtedy je normálne, že rokovania trvajú dlhšie. Jediným cieľom tejto novely bolo menej kontroly primátorov a starostov. Paradoxne, ani v samotnej vládnej koalícii nenašiel tento zákon dostatočnú podporu, preto z neho ostalo iba torzo. Tomuto trapasu sa mohol minister Kaliňák vyhnúť, keby si vypočul naše pripomienky a pripomienky verejnosti.

Bývalý člen SIS chce vypovedať o zosnovaní únosu Ivanom Lexom. Kaliňák sa ho pokúsi dostať na Slovensko
10. januára 2018

Čo nám chce minister Kaliňák vsugerovať?
11. januára 2018

Za únosom Michala Kováča mladšieho je priamo bývalý SIS šéf Ivan Lexa. Pre dennik SME to povedal jeho bývalý podriadený v spravodajskej službe Ľuboš Kosík.

Kosík ešte v decembri SME potvrdil, že bol jedným z piatich členov komanda, ktoré unieslo Michala Kováča mladšieho. „Vo večerných hodinách medzi 23.00 až 1.00 sme boli pripravení vo vinohrade pri Svätom Jure. Vedeli sme len, že v tejto dedine sa bude nachádzať ten politik. Nikto nám nepovedal ani jeho meno, ani bydlisko. Príslušníci SIS, ktorí ho sledovali, nás mali informovať, kedy vozidlo ráno vyjde z domu. My sme mali za ním ísť a potom ho zastaviť,“ povedal v decembri Kosík.

Teraz mal redakcii slovenského denníka poslať z Mali list, kde sa zdržiava. Ten obsahuje vyhlásenie, že únos Michala Kováča mladšieho osobne riadil Ivan Lexa. Kosík bol v roku 2015 odsúdený na štrnásť rokov väzenia za falšovanie zmeniek, pred trestom však ušiel na Mali, kde sa dodnes zdržiava. Podľa dostupných informácií ho v novembri 2016 zadržala tamojšia polícia a stále by mal byť v miestnom väzení. Mali na žiadosť o vydanie na Slovensko dodnes nereagovalo.

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) vyhlásil, že sa pokúsia pripraviť podmienky, aby mohol prísť Kosík vypovedať na Slovensko. Nechápe však, prečo sa tak rozhodol až teraz. Nie som orgán činný v trestnom konaní. No mám pocit, že to nie je jednoduché s jeho vydaním. Ale snažíme sa o to intenzívne. Má to na starosti prokuratúra. Jeho vyjadrenia ale pre mňa pôsobia veľmi účelovo. Pýtam sa, prečo teraz, v tejto chvíli, prečo to nebolo predtým, keď tu bol. Pokúsime sa o to, prepraviť ho na Slovensko, aby mohol vypovedať tu,“ vyhlásil Kaliňák.

Zdroj: hnonline.sk

Minister vnútra zacítil potrebu zastať sa bývalého šéfa SIS Ivana Lexu. Takto presne pôsobí jeho dnešné vyjadrenie, ktorým vopred spochybnil svedectvo jedného z priamych aktérov únosu Michala Kováča mladšieho, ktorý za hlavného koordinátora únosu označil Ivana Lexu. Lexa je pritom z tohto zločinu od samého začiatku obžalovaný. Nová svedecká výpoveď preto neznamená nič nové, prevratné. Je len ďalším kúskom v mozaike, nič viac. Ako sa teraz budú správať policajti, prokurátori a sudcovia, keď budú tohto človeka vypočúvať? Môžu sa cítiť pod tlakom, keď dvojka Smeru, minister vnútra vopred verejne povie, že svedok je nedôveryhodný? Môžu, čo je neprijateľné.

Už 10 rokov bez hraníc: Slovensko oslavuje desaťročie v Schengene
21. decembra 2017

Schengen zlepšil kvalitu života ľudí, neospravedlňuje však Kaliňákove prešľapy
21. decembra 2017

Pred desiatimi rokmi, v noci z 20. na 21. decembra 2007, pristúpilo Slovensko do schengenského priestoru. Je tak súčasťou najväčšej zóny voľného pohybu osôb na svete, v ktorej môže v 26 krajinách Európy cestovať viac ako 400 miliónov ľudí. Zahŕňa 22 členských štátov Európskej únie, Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek uviedol: „10 rokov v Schengenskom priestore Slovensku veľmi pomohlo. Prinieslo konkrétne výhody slovenským podnikom, ale aj ľuďom. Veľkou výhodou nášho členstva v Schengenskom priestore je, že nás v Európe nerozdeľujú hranice, ale spájajú spoločné hodnoty. Práve pre nás, ktorých od západnej Európy dlhé roky oddeľoval ostnatý plot a ľudia zomierali pri pokuse o prekročenie hraníc, je odstránenie hraníc veľmi cenné a predstavuje symbol zjednotenia Európy. Slobodu pohybu a pobytu si Slováci veľmi vážia a túto slobodu aj často využívajú.“

Schengenskú dohodu podpísalo 14. júna 1985 päť z desiatich vtedajších členských štátov EÚ: Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko. Začal sa tým proces odstraňovania vnútorných hraničných kontrol medzi členskými štátmi.

Zastúpenie Európskej Komisie v SR

Vstup Slovenska do Schengenu pred desiatimi rokmi nespochybniteľne zlepšil kvalitu života ľudí na Slovensku. Voľný pohyb tovaru a osôb cez vnútorne hranice je stále jednou z najväčších výhod nášho členstva v EU z pohľadu bežných občanov ako aj rozvoja ekonomiky. Tento úspech z roku 2007 však nijako nemôže ospravedlniť neskoršie zlyhania ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ako sa to snaží verejnosti vsugerovať premiér Robert Fico.