Gábor Gál
Milan Vetrák

Milan Vetrák

expert OĽANO na legislatívu

m.vetrak@obycajniludia.sk

Naše hlavné výhrady

neriešenie systémových nedostatkov legislatívneho procesu
absencia pravidiel primeraného odmeňovania právnych zástupcov štátu
neriešenie krízy riadneho fungovania Ústavného súdu

Naše hlavné ciele

zlepšenie tvorby práva ako základu vymožiteľnosti práva a dosiahnutia spravodlivosti vrátane vytvorenia právneho servisu vlády, jednoduchšia a kvalitnejšia legislatíva
posilnenie nezávislosti prokuratúry a súdov.
reforma súdnictva: elektronizácia súdnictva, podpora alternatívnych spôsobov riešenia sporov, personálne posilnenie obsadenosti súdov, transparentnosť výberu sudcov
odstránenie prieťahov v súdnom konaní, skrátenie lehôt (trvania) súdnych konaní, aby sa ľudia domohli skutočnej súdnej ochrany v riadnom čase.
podpora efektívnej a funkčnej prokuratúry, ktorá dokáže dôsledne dohliadať na dodržiavanie zákonných postupov
reforma Ústavného súdu s cieľom jeho sfunkčnenia a zvýšenia nezávislosti

Vláda schválila zmeny vo voľbe ústavných sudcov, novelu o Policajnom zbore však vynechali
22. augusta 2018

Vládna reforma ústavného súdnictva je premárnenou šancou na lepšie Slovensko
22. augusta 2018

Vláda SR schválila návrh zmien pri voľbe ústavných sudcov, ktoré predložil minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Rezort spravodlivosti však stojí pred neľahkou úlohou, pretože na schválenie zákona potrebuje koalícia aj hlasy opozičných poslancov. Meniť by sa mala napríklad veková hranica pre sudcov, ale tiež počet hlasov potrebných na ich zvolenie.

Kým opozícia žiada ústavnú väčšinu, koalícia zatiaľ predstavila iba väčšinový variant z celkového počtu poslancov Národnej rady SR, teda minimálne 76. V súčasnosti stačí na zvolenie konkrétneho kandidáta väčšina prítomných poslancov, najmenej však 39. Minister Gábor Gál pred časom priznal, že pokiaľ nový ústavný zákon nebude priechodný, je možná aj alternatíva, že by sa sudcovia volili ešte starým spôsobom.

Ústavný súd SR čaká na začiatku kalendárneho roka 2019 zásadná obmena, vymení sa totiž až deväť sudcov. Parlament tak musí zvoliť minimálne 18 kandidátov, z ktorých následne vymenuje prezident deväť. Ústavný súd spozná tiež meno nového predsedu či predsedníčky.

Zdroj: webnoviny.sk

Viac na: https://www.webnoviny.sk/pellegriniho-vlada-prerokuje-zmeny-vo-volbe-ustavnych-sudcov-aj-policajneho-prezidenta/

Vládny návrh reformy súdnictva cez novelu Ústavy SR považujem za pokus o uzurpáciu moci a zabetónovanie vlastných ľudí na Ústavnom súde do roku 2031.

Zmeny pri voľbe ústavných sudcov, ktoré navrhuje vláda, predstavujú vážne nebezpečenstvo. Predovšetkým tvrdohlavé presadzovanie nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov parlamentu pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov namiesto ústavnej väčšiny, teda deväťdesiatich hlasov. Ústavnú väčšinu pri tejto voľbe nepresadzuje len OĽANO, ale aj Benátska komisia.

Zmysel nedáva ani zvyšovanie minimálneho veku kandidátov na 45 rokov zo súčasných 40, či odsúvanie kritérií na výkon funkcie sudcu na úpravu v obyčajnom zákone, na ktorého prijatie stačí dokonca nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov v parlamente. Zdá sa, že vláda mieni svoj úmysel znefunkčniť Ústavný súd SR doviesť až do úplného konca.

Vláda premárnila šancu zlepšiť postavenie obyčajných ľudí v konaní pred Ústavným súdom, kde sa domáhajú ochrany svojich práv a dosiahnutia spravodlivosti.

Ak bude mať niekto úžitok z legislatívneho balíka, tak to okrem vládnych nominantov na funkcie ústavných sudcov budú už iba staré sudcovské komunistické kádre, keďže vek odchodu do dôchodku sa u sudcov posúva z terajších 65 rokov na 70 rokov.

Škoda, že minister spravodlivosti Gábor Gál sa neinšpiroval niektorou z viac ako štyridsiatich odborných pripomienok k vládnemu návrhu, ktoré sme mu tlmočili na rokovaní k reforme. Ľudia domáhajúci sa spravodlivosti by to určite ocenili.

Personálna politika súčasnej vlády, osobitne Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti súdnictva, je katastrofálna. Nemožno ju nazvať inak ako „po nás potopa“. Ministerstvo pred pár týždňami predložilo na pripomienkovanie statusový zákon o štátnej službe v oblasti justície, ktorý bol jednoznačne odmietnutý všetkými dotknutými subjektmi v tejto oblasti.

Opakovane sa ministerstvu nedaria hromadné výberové konania na sudcov, pričom priemerná kvalita personálneho obsadenia sa na právnických fakultách na Slovensku znižuje. Posledné tri roky sa prijímajú študenti bez prijímacích skúšok.

Očakávať, že sa posunom vekovej hranice odchodu do dôchodku u sudcov problém vyrieši je nereálne. Problém sa len oddiali a stav bude ešte horší.

Ak ministerstvo spravodlivosti nemá iné riešenie na zabránenie odchodu približne 300 sudcov do dôchodku ako predĺženie ich dôchodkového veku, potom samo priznáva, že v oblasti personálnej justičnej politiky zlyhalo a riešenie problému len prenáša na ďalšie vlády v budúcich rokoch.

Minister Gál predstavil nové pravidlá voľby ústavných sudcov
28. mája 2018

Novela zákona o pravidlách voľby kandidátov na ústavných sudcov ignoruje požiadavky Benátskej komisie
28. mája 2018

Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) predložil v pondelok na pripomienkovanie nové pravidlá voľby ústavných sudcov, na ktorých sa dohodla koalícia. Kandidáti sa majú voliť v parlamente nadpolovičnou väčšinou, namiesto doterajších 40 rokov musia mať najmenej 45.

Požiadavkou tiež je, aby boli všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva a alternatívne musia mať aj niektorú z odborných právnických skúšok, pravidelne publikovať alebo prednášať a ovládať svetový jazyk. Na zmenu Ústavy SR bude minister potrebovať hlasy opozície, s ktorou sa chystá rokovať. Neúspech si nepripúšťa.

Gál pripomenul, že voliť sa bude deväť z celkovo 13 sudcov Ústavného súdu SR, a to až na 12 rokov. „Preto je žiaduce, aby sme na tieto posty zvolili ľudí, ktorí majú v spoločnosti rešpekt a dôveryhodnosť. Tiež je dôležité, aby okrem odborného zázemia mali aj potrebnú morálnu a hodnotovú integritu,“ vyhlásil na tlačovej konferencii. Za žiaduce označil aj to, aby kandidáti vyšli z volieb, ktoré budú maximálne otvorené.

Zdroj: Teraz.sk

Viac na: http://www.teraz.sk/slovensko/minister-g-gal-predstavil-nove-pravidla/327635-clanok.html

Balík zákonov, ktoré sa týkajú ústavného súdnictva, má viacero rozmerov. Aj bez toho, aby sme my boli kritikmi ministra spravodlivosti Gábora Gála, on sám pripustil, že ak by tvoril tento zákon, tak by bol odborne lepší, kvalitnejší a spravodlivejší. Teda sám ho označil za politický nepodarok. Čo ma však zarazilo najviac, minister sa nezúčastnil rokovaní koaličnej rady o svojom vlastnom návrhu, ktorý vyhlásil za jeden z najdôležitejších v tomto funkčnom období. Aj to svedčí o tom, akým spôsobom minister pristupuje k zásadným veciam, ktoré ovplyvňujú demokraciu a dôveryhodnosť ústavného súdnictva na Slovensku najmenej do roku 2031.

Navrhnutá novela zákona nerešpektuje odporúčanie Benátskej komisie, ktorá uviedla, že ústavní sudcovia by sa mali voliť kvalifikovanou väčšinou. V našich podmienkach hovoríme o deväťdesiatich hlasoch. Novela obsahuje aj nedostatky týkajúce sa kritérií výberu ústavných sudcov. V novele takisto chýbajú zásadné veci, ako napríklad politická nezávislosť a nestrannosť sudcov v podobe podmienky, aby určité obdobie pred zvolením nebol ústavný sudca členom politického subjektu.

Slovensko sa v dôvere v súdy prepadlo na chvost Únie
8. marca 2018

Za nízku nezávislosť súdnictva nesie zodpovednosť aj ministerka Žitňanská
8. marca 2018

Európska komisia každoročne vypracúva analýzu pokroku členských štátov v rôznych odvetviach ekonomického aj spoločenského života a odporúčania, ako by sme sa mohli zlepšiť. V aktuálnom hodnotení sme získali najväčšiu pochvalu za projekt Hodnota za peniaze a legislatívne iniciatívy. Komisia však upozorňuje, že problém pretrváva v praxi. Ľudia totiž zmeny nepociťujú na vlastnej koži. Problematické sú pre občanov najmä korupcia a súdy. Vo vnímaní nezávislosti súdnictva nás totiž predbehli aj balkánske krajiny.

V negatívnom svetle vyznelo súdnictvo aj v celoeurópskom prieskume Eurobarometer, v ktorom až 86 percent slovenských respondentov považuje problém korupcie za rozšírený. Branie úplatkov v oblasti súdov je navyše druhou najrozšírenejšou oblasťou verejného života, hneď po zdravotníctve. Skonštatovalo to viac ako 50 percent opýtaných.

Justícia nám v analýze priniesla aj ďalšie neslávne prvenstvo. V indexe vnímania nezávislosti súdnictva Európskej komisie sa Slovensko ocitlo už druhýkrát za sebou na poslednom mieste. To znamená, že súdy vnímame horšie ako v Bulharsku či Chorvátsku. Predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová predpokladá, že vo všeobecnosti sú ľudia frustrovaní najmä z dĺžky súdnych konaní a do istej miery aj z kvality rozhodovacej činnosti. „Ak mám hovoriť konkrétne za Najvyšší súd, aj z tohto dôvodu sú mojimi prioritami pohnúť súdnymi prieťahmi, garantovať kvalitu rozhodovacej činnosti a zmeniť obraz Najvyššieho súdu poznačeného érou môjho predchodcu,“ zareagovala Švecová pre HN na hodnotenie aj na svojho predchodcu Štefana Harabina.

Zdroj: hnonline

Viac na: https://slovensko.hnonline.sk/1706989-slovensko-sa-v-dovere-v-sudy-prepadlo-na-chvost-unie

Opäť sa potvrdilo, čo OĽANO deklarovalo už niekoľkokrát. Európska komisia v najnovšom hodnotení SR konštatuje, že na Slovensku sa za posledný rok dosiahol v oblasti spravodlivosti a boja proti korupcii len veľmi obmedzený pokrok a v niektorých parametroch je Slovensko dokonca najhoršie zo všetkých členských štátov Európskej únie. Za oblasť spravodlivosti je primárne zodpovedná podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, keďže nezávislosť súdov, vymožiteľnosť práva a prieťahy v konaní sú otázky, ktoré zastrešuje a je za ne zodpovedná. V oblasti boja proti korupcii má nezastupiteľné miesto prokuratúra, pričom výsledky práce generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika sú (nielen) za posledný rok v tejto oblasti katastrofálne, hoci rozpočet prokuratúry sa každým rokom, oproti minulosti, nezanedbateľne navyšuje.

Vo vnímaní nezávislosti súdnictva zo strany verejnosti a podnikateľskej sféry sme na tom podľa hodnotenia Európskej komisie najhoršie v celej Európskej únii. Potvrdzujú sa tak slová prezidenta SR spred niekoľkých dní, ktorý konštatoval, že „nedôvera ľudí voči štátu je obrovská a pocit nespravodlivého štátu je takmer absolútny“. Hoci ministerka Žitňanská vie o tomto probléme aj z predchádzajúcich hodnotiacich správ Európskej komisie, nepodarilo sa jej doteraz problém s nezávislosťou súdov a lepšou vymožiteľnosťou práva vyriešiť, ale naopak, prepadli sme sa až na samotné dno. V boji proti korupcii sme podľa Európskej komisie za posledný rok nedosiahli žiadny pokrok a namieste je preto otázka, či je to výlučne dôsledok neschopnosti slovenskej prokuratúry a ďalších orgánov zodpovedných za boj proti korupcii alebo neochoty tento problém z ich strany riešiť.

Zlá vymožiteľnosť práva a neúčinný a neefektívny súdny systém a značné prieťahy v konaní v občianskych a obchodných veciach majú negatívny vplyv nielen na dôveru ľudí v súdy, ale bránia ľuďom domôcť sa spravodlivosti v primeranom čase, odrádzajú ich od nahlasovania prípadov korupcie a odrádzajú od investícií na Slovensku, čo spomaľuje hospodársky rast a neprospieva ani rozvoju podnikania.  OĽANO na tieto nedostatky upozorňuje už roky, prináša aj v parlamente riešenia a vyzýva ministerku Žitňanskú, aby sa dôsledne rešpektovali odporúčania Benátskej komisie Rady Európy (napr. pri voľbe ústavných sudcov) či nedávno zverejnené odporúčania vypracované Európskou komisiou pre efektívnu spravodlivosť (CEPEJ).

Riešením pretrvávajúcich problémov s dôverou a efektívnosťou súdnictva je okrem iného pokračovanie v elektronizácii súdnictva, skracovanie lehôt pre rozhodovanie súdov, väčšia otvorenosť prokuratúry aj súdov verejnej kontrole a väčšia špecializácia súdov, disciplinárna zodpovednosť sudcov za prieťahy v konaní a neplnenie si povinností. Rovnako aj lepší manažment súdov a odmeňovanie vyšších súdnych úradníkov a dozorcov vo väzniciach, sprísnenie kritérií na výber (ústavných) sudcov a voľba ústavných sudcov ústavnou väčšinou v parlamente, lepšia ochrana a priaznivejšie odmeňovanie oznamovateľov korupcie či efektívnejšie využívanie európskych fondov, z ktorých možno spolufinancovať lepšiu efektívnosť súdneho systému.

Pôvodný Žitňanskej plán mal iný základ
5. februára 2018

Ústavných sudcov treba voliť ústavnou väčšinou
5. februára 2018

Nové pravidlá výmeny sudcov boli avizované už pred niekoľkými týždňami s tým, že účinnosť nadobudnú do pol roka. Poslancov totiž tlačí čas. Výmenu sudcov si vláda zakotvila aj do svojho programového vyhlásenia.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská spolu s poslancom Mosta-Híd Petrom Kresákom plánovala pred parlamentnými voľbami oveľa výraznejšie zmeny, ako sa nakoniec rysujú. Úpravou Ústavy chceli zvýšiť počet sudcov v Košiciach z 13 na 15 a zmeniť súčasný systém, keď parlament volí kandidátov a prezident ich vymenúva. Ich reforma prišla s nápadom, aby piatich sudcov nominoval parlament, piatich prezident a piatich Súdna rada. Odborníci sa však nezhodujú v tom, či by takáto zmena nevyhnutne prospela systému.

Zdroj: hnonline.sk

Sprísňovanie kritérií je aj našim zámerom vrátane kritérií  na odbornosť sudcov. Ak vláda SR tvrdí, že rešpektuje odporúčania Benátskej komisie, tak potom by to mali byť nielen tie, ktoré jej vyhovujú. Zámer ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej zmeniť voľbu sudcov tak, aby stačila namiesto nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v parlamente „až“ nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, je kozmetickou úpravou, ktorá problém s výberom sudcov Ústavného súdu SR nevyrieši.

Zavedenie ústavnej väčšiny poslancov (90) na výber sudcov Ústavného súdu SR, ktorý odporúča aj Benátska komisia a
OĽANO sa s týmto odporúčaním stotožňuje, nemá za cieľ riešiť otázku kvality sudcov (t.j. akéhosi šedého priemeru, ako tvrdí
Zitňanská), ale otázku stability a bezproblémového fungovania tohto súdu, čo dokáže zabezpečiť len široký spoločenský a
politický konsenzus pri výbere sudcov, ktorý zabráni tomu, aby tento ústavný orgán ovládli zástupcovia tesnej väčšiny v
parlamente, čo nakoniec pred pár rokmi tvrdila aj poslankyňa Žitňanská až dovtedy, kým sa nestala ministerkou. Problém tzv. šedého priemeru by mali riešiť práve dobre nastavené kritériá na sudcov Ústavného súdu SR.

OĽANO podporí kvalitne spracovaný legislatívny návrh, ktorý reálne vyrieši problém obsadenosti Ústavného súdu SR
a zabezpečí jeho fungovanie na dlhšie obdobie, nielen na funkčné obdobie tejto vlády. V tomto návrhu by mala byť
bezpodmienečne zapracovaná aj voľba sudcov tohto súdu ústavnou väčšinou poslancov Národnej rady SR.

Žitňanská je odhodlaná zmeniť pravidlá volieb ústavných sudcov
12. decembra 2017

Kríza so sudcami Ústavného súdu SR nie je stále zažehnaná
13. decembra 2017

BRATISLAVA. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská rešpektuje rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku menovať za ústavných sudcov Mojmíra Mamojku, Janu Laššákovu a Miroslava Ďuriša. Zároveň avizuje zmeny.

„Tak, ako sa prezident rozhodol rešpektovať vzniknutú situáciu po rozhodnutí Ústavného súdu SR, tak s rešpektom treba prijať aj rozhodnutie prezidenta o ústavných sudcoch. Patová situácia okolo Ústavného súdu je týmto definitívne uzatvorená a ja som pripravená urobiť všetko preto, aby nastávajúce voľby ústavných sudcov v roku 2018 už mohli prebehnúť podľa nových pravidiel kreovania Ústavného súdu,“ napísala na sociálnej sieti.

Zdroj: sme. sk

Vyjadrenia zástupcov vládnej koalície a parlamentnej opozície v médiách potvrdili, že kríza so sudcami Ústavného súdu SR stále nie je zažehnaná. Ak v blízkej budúcnosti nepríde k dohode medzi koalíciou a opozíciou na novele Ústavy SR ohľadne podmienok voľby a kritérií výberu týchto sudcov, budeme svedkami oveľa väčšej krízy a nakoniec aj nefunkčnosti nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti na Slovensku, ktorým je Ústavný súd. Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR za Róbert Madej (Smer) v médiách naznačil, že vládna koalícia je ochotná pristúpiť na kvalifikovanú väčšinu pri voľbe sudcov parlamentom, avšak len za cenu, že z procesu menovania sudcov Ústavného súdu bude vynechaný prezident SR. Na ťahu je tak vláda a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, okrem iného aj preto, že jej to vyplýva z programového vyhlásenia vlády SR.

Zároveň sa potvrdila nízka kvalita rozhodnutia Ústavného súdu (I. senát) v otázke vymenovania jeho sudcov prezidentom, keď aj renomovaní ústavní právnici majú zásadne odlišné názory na spôsob, akým by sa toto rozhodnutie malo zo strany prezidenta uplatňovať v praxi . Poslanec Jaroslav Paška (SNS) sa v tejto súvislosti vyjadril, že takéto rozdielne názory zužujú okruh budúcich kandidátov na sudcov Ústavného súdu, čo podľa všetkého znamená, že pre terajšiu vládnu koalíciu je na miesto sudcu Ústavného súdu neprijateľný akýkoľvek odborník, ktorý si dovolí mať odlišný názor ako predstavitelia vládnej koalície. Potvrdzuje to podozrenie, že majú  snaha ovládnuť Ústavný súd, a to až do roku 2031, čo by malo zásadne negatívny dopad na právny charakter tohto štátu a ďalší rozvoj Slovenska. To už by nebola len prehra prezidenta , ale všetkých slušných ľudí, ktorí veria v spravodlivosť.

Je znepokojujúce, že ministerka spravodlivosti sa na deformáciu fungovania najvyššej súdnej inštitúcie zatiaľ iba nečinne prizerá.

MS SR: Situácia si vyžaduje prijatie nového zákona o Ústavnom súde SR
28. novembra 2017

Nový zákon o Ústavnom súde SR nebude stačiť  na vyriešenie krízy
6. decembra 2017

Ministerstvo spravodlivosti SR informovalo vo forme tzv. predbežnej informácie, že pripravuje nový zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom navrhovanej právnej úpravy je komplexné sprehľadnenie a precizovanie normatívneho textu spojené so zavedením obsahových zmien, rešpektujúc a nadväzujúc na znenie Ústavy Slovenskej republiky a vychádzajúc z požiadaviek aplikačnej praxe, pre ktoré je potrebné prijatie úplne novej právnej úpravy. Naplnenie takéhoto účelu prispieva k posilneniu ochrany základných práv a slobôd a k zefektívneniu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezávislého súdneho orgánu, ktorého poslaním je ochrana ústavnosti. Cieľom navrhovanej právnej úpravy tak bude komplexná úprava organizácie, riadenia a rozhodovania ústavného súdu, úprava otázok spojených s funkciou sudcov ústavného súdu, ďalej otázok spojených s fungovaním Kancelárie ústavného súdu a detailná úprava jednotlivých typov konaní vedených pred ústavným súdom.

Zdroj: najpravo.sk

Oceňujem snahu ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej o vyriešenie krízy na Ústavnom súde SR prijatím nového zákona o Ústavnom súde SR. No prichádza s veľkým oneskorením a na vyriešenie tejto krízy asi nebude stačiť. Terajší stav, v akom sa nachádza Ústavný súd SR, nie je spôsobený početnými novelizáciami zákona o jeho organizácii alebo nezrozumiteľnosťou tohto zákona. Príčina tohto stavu je v politikárčení vládnej koalície, najmä strany Smer, a to vo vzťahu k personálnemu obsadeniu tohto súdu, ktorého následkom je, že je takmer nefunkčný. Smer v minulom volebnom období premárnil ideálnu príležitosť, aby fungovanie Ústavného súdu SR riešila systémovo a komplexne.

Ak chce ministerka spravodlivosti „komplexne upraviť organizáciu, riadenie a rozhodovanie ústavného súdu, upraviť otázky spojené s funkciou sudcov ústavného súdu, ďalej otázky spojené s fungovaním Kancelárie ústavného súdu a detailne upraviť jednotlivé typy konaní vedené pred ústavným súdom“, ako sa uvádza v predbežnej informácií zverejnenej Ministerstvom spravodlivosti SR na Portáli právnych predpisov, bude podľa všetkého potrebné nielen prijať nový zákon o Ústavnom súde SR, ale aj novelizovať Ústavu SR. To si bude vyžadovať širšiu diskusiu ako prebehla doteraz a nájdenie politickej zhody na znení oboch právnych noriem aj s opozíciou, k čomu sa ministerka L. Žitňanská zatiaľ neodhodlala.