Martina Lubyová
Miroslav Sopko

Miroslav Sopko

poslanec NR SR za OĽANO

miroslav_sopko@nrsr.sk

Naše hlavné výhrady

ministerstvo nemá jednotnú víziu pre smerovanie školstova: zásadná reforma školstva zastala na pol ceste
eurofondový škandál: pre neschopnosť ministerstvá príde SR najmenej o 32 mil. eur z eurofondov na vedu a výskum
prebujnelá byrokracia na školách
chýbajú asistenti, kvalitné učebnice a najmä nedostatok odvahy robiť systémové zmeny
chýba systematický mechanizmus na zvyšovanie platov, doterajšie nárasty sú len reakciou na protesty zamestnancov školstva
neschopnosť ministerstva zahrnúť do vzdelávacieho procesu inovatívne metódy a prvky

Naše hlavné ciele

nevyhnutné zmeny vo vzdelávacom systéme a riadení školstva
viac autonómie školám komplexnou regionálnou politikou vzdelávania
zatraktívnenie učiteľského povolania zvýšením platov a diferencovaným odmeňovaním podľa kvality
odbremenenie škôl od byrokracie a zabezpečenie podporného personálu v školách
systematická podpora študentom, neformálnemu vzdelávaniu a športu pre všetkých
zvýšenie konkurencieschopnosti vysokých škôl, rozvoj celoživotného vzdelávania
lepšie financovanie vedy a stimulácia znalostnej ekonomiky vyššími daňovými úľavami

Fico kritizuje VÚC: Na školách vytvárajú odbory, v ktorých sa absolventi nevedia uplatniť
15. februára 2018

Ministerka Matečná je v rozpore s predsedom vlády
16. februára 2018

BRATISLAVA – Vyššie územné celky (VÚC) vytvárajú na stredných odborných školách odbory, s ktorými sa absolventi nevedia uplatniť a plytvajú tak verejnými financiami. Upozornil na to na štvrtkovej konferencii o prognóze na slovenskom trhu práce v Bratislave premiér Robert Fico (Smer-SD).

Ročne prichádza na trh práce približne 30-tisíc absolventov stredných škôl, až 63 percent z nich nenastupuje na pozície v odboroch, ktoré vyštudovali. Pri vysokoškolákoch je to 57 percent. „Je mimoriadne dôležité, aby štruktúra najmä odborného školstva zodpovedala vývoju štruktúry pracovných miest,“ zdôraznil Fico.

Zároveň uviedol, že samosprávy otvárajú na stredných odborných školách také odbory, v ktorých si absolventi nevedia nájsť uplatnenie, napríklad animátori voľného času, propagační grafici, reštaurátori. Najväčší problém pritom podľa prognóz budú mať zamestnávatelia v strojárskom priemysle, konštatoval premiér.

„Považujem takýto prístup za trestuhodné plytvanie verejnými financiami,“ dodal s tým, že absolvent na pozícii v odbore, ktorý nevyštudoval, sa musel rekvalifikovať a štát tak míňa ďalšie prostriedky. „Ročne vynakladá štát zhruba 250 miliónov eur na neuplatniteľné štúdium mladých ľudí.“

 

Premiér Robert Fico priznal svoje zlyhanie. Viac ako desať rokov mal ako predseda vlády SR spolu so svojimi straníckymi predsedami a poslancami samosprávnych krajov príležitosť riadiť odborné školstvo.

V ten istý deň, kedy Robert Fico kritizuje stredné odborné školy, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná oznamuje, že takmer 70 z nich dostane na modernizáciu svojho vybavenia 50 miliónov eur z európskych fondov.

Premiér Fico sa sekol aj v ďalšej záležitosti. Ficov argument o tom, že 63 percent absolventov stredných škôl nenastupuje do pozícií v odboroch, ktoré študovali, nie je správny, pretože nezohľadňuje fakt, koľko stredoškolákov pokračuje v ďalšom štúdiu, hľadá si zamestnanie v zahraničí alebo sa uplatnilo v príbuznom odbore.

Súčasný stav odborného školstva musíme zlepšiť cez zmeny vzdelávacích programov študijných a učebných odborov, sledovaním údajov o zamestnanosti a motivačným zvýhodnením financovania určitých odborov pre potreby daného regiónu.

Externá časť maturít sa sprísni
12. februára 2018

Sprísnenie maturity neodstráni riziká vylepšovania výsledkov
14. februára 2018

Dohľad nad maturitami sa zmení, rezort školstva chce predchádzať podvádzaniu počas skúšky dospelosti. Jej písomnú časť by mali kontrolovať učitelia z iných školských zariadení. Riaditeľom stredných škôl sa zmena nepáči, hovoria o nedôvere a urážke pedagógov.

„V každej učebni, kde prebieha externá časť maturitnej skúšky, bude testy zadávať externý pedagóg, ktorý bude zároveň garantovať aj objektívnosť a nestrannosť priebehu maturít v danej triede,“ informoval tlačový odbor ministerstva školstva. Externí pedagógovia by mali byť učitelia iných stredných škôl, ktorí nemajú aprobáciu na daný predmet. „Napríklad dohľad nad priebehom testov zo slovenčiny bude vykonávať učiteľ so zameraním na kombináciu geografia – biológia z inej strednej školy,“ konkretizoval tlačový odbor.

Zdroj: Pravda

Zámer ministerky M. Lubyovej o sprísnení externej časti maturity je ďalším príkladom toho ako sa v mene zvyšovania objektivity pri testovaní verejne vyjadrí nedôvera práci učiteľom. Pochybujem o tom, že týmto krokom sa odstráni riziko našepkávania a vylepšovania výsledkov. Takýto zlepšovací nápad však okrem rozhorčenia pedagogickej verejnosti, väčšieho stresu študentov a pochvaly od priaznivcov rebríčkov škôl neprinesie nič zásadné.

Potrebujeme zmenu nastavenia maturity, ktorá stratila svoje minulé postavenie dôležitej životnej skúšky úrovne dosiahnutého všeobecného vzdelávania pre pokračovanie na vysokej škole. Je len dosiahnutým formálnym oprávnením pre možnosť zaujímať sa o vysokoškolské štúdium. Treba vrátiť maturitám ich skutočnú hodnotu a v zmysle navrhnutého opatrenia v dokumente Učiace sa Slovensko pracovať na  zavedení inštitútu všeobecnej maturity (pre všeobecné vzdelávanie) a odbornej maturity (pre odborné vzdelávanie).  Rozlišovanie všeobecnej a odbornej maturity je úsilím o vybudovanie vysokého statusu odbornej maturity ako maturity profilovaného žiaka – špecialistu.

Študenti pripomínajú Ficovi predvolebný sľub o peniazoch na internáty, Smer hovorí, že už neplatí
22. januára 2018

Zdevastované internáty sú obrazom toho, v akom stave sa nachádza školstvo po 10 rokoch Ficových vlád
24. januára 2018

S vysokoškolskými študentmi sa premiér Robert Fico rád stretáva. 17. novembra ich pozýva na obed, bol sa s nimi previezť vo vlaku, v polovici decembra zobral študentky do Bruselu. Študentov vtedy na Facebooku nazval „našou budúcnosťou“.

Teraz mu vysokoškolskí študenti pripomínajú jeho nesplnený sľub spred troch rokov. Jedno z opatrení Ficovho tretieho sociálneho balíčka totiž bolo, že Smer pošle 50 miliónov na rekonštrukciu internátov. Doteraz peniaze nevideli.

„Vysokoškolské internáty sú v žalostnom stave, prípadov, kde je úroveň bývania hlboko pod hranicou komfortu, je na Slovenských univerzitách priveľa,“ napísala Študentská rada vysokých škôl v otvorenom liste premiérovi.

Nedodržanie sľubu a apatiu vlády vnímajú študenti kriticky, aj preto, že sa podľa nich prehlbuje nedôvera študentov voči štátnym inštitúciám.

„Sľuby predchádzajúcej vlády sú sľuby predchádzajúcej vlády,“ povedal ešte začiatkom januára minister financií Peter Kažimír (Smer) na otázky o internátoch a 50 miliónoch eur, ktoré Smer pred voľbami sľúbil.

Smer sa tak už netvári, že ho splní. Prečo? Je koaličná vláda, a teda to nie je len na Smere. „Opatrenia týkajúce sa rekonštrukcií internátov boli súčasťou tretieho balíčka, ktorý mal byť realizovaný po parlamentných voľbách. Tie však rozhodli, že na Slovensku vznikla koaličná vláda, pričom rezort školstva už nepatrí pod gesciu strany Smer,“ napísal tlačový odbor premiéra.

Zdroj: Denník N

Prístup premiéra Roberta Fica a jeho vlády k riešeniu problémov nevyhovujúcich internátov je názornou ukážkou toho, ako sa už 10 rokov chovajú k celému školstvu, ktoré sa nachádza v podobnom stave ako tieto internáty. Kvalita vzdelania klesá, nie je záujem o povolanie učiteľa, tým pádom sa znižuje aj kvalita učiteľského stavu, školstvo nevie reagovať na potreby trhu práce. Robia sa len kozmetické úpravy, ktoré nevedú nikam, chýbajú zásadné zmeny.

Premiér Fico v decembri 2015 na sneme Smeru pri predstavovaní tretieho sociálneho balíčku priznal, že kvôli nízkym investíciám sa až 90 percent internátov nachádza v dezolátnom stave. Smer sľuboval, že 50 miliónmi sa opravia internáty pre 10-tisíc študentov. Zdôvodňoval to aj faktom, že v roku 2014 vysoké školy museli zamietnuť 9-tisíc žiadostí o internát, teda každý piaty študent si musel hľadať súkromný privát. Aj táto investícia by len docielila, že po rekonštrukcii internátov sa zníži počet žiadostí o tretinu. Preto vláda po voľbách sľubovala, že bude študentom dotovať nájomné – študent by tak rádovo ušetril mesačne niekoľko desiatok eur. Celkovo na túto dotáciu, ktorá zníži náklady študentovi, chcel Smer vyčleniť 25 miliónov eur.

Dnes je realita ešte horšia, a preto Študentská rada vysokých škôl SR žiada o splnenie tohto záväzku. Nemôžeme akceptovať argument, že tento sľub dala minulá vláda a opatrenia, ktoré zlepšia bývanie študentov nezastavia ich odchod do zahraničia. Sú to výhovorky, ktoré sa ako horúci zemiak budú tentoraz prehadzovať pri koaličnom rokovacom stole, keďže školstvo ako rezort v súčasnosti patrí SNS. Zábery z priestorov, kde žijú naši študenti, pripomínajú skôr výjavy z krajín tretieho sveta a vláda musí predstaviť plán ako postupnými krokmi zastaví ďalšiu devastáciu životných podmienok vysokoškolskej mládeže. Rovnako by sa malo riešiť i dofinancovanie na podporu bývania všetkých študentov, ktorí to potrebujú, so zameraním najmä na študentov zo sociálne slabšieho prostredia.

Vláda by mala splniť svoj sľub, ktorá dala vysokoškolákom, zároveň je však nevyhnutné robiť všetky kroky nielen pre zlepšenia ich bývania, ale aj pre zvýšenie kvality sektora, aby nám naši najlepší študenti neodchádzali za kvalitnejším vzdelaním do zahraničia.

Analytikov na ministerstve školstva, ktorí navrhovali tvrdé zmeny, presunuli, ich šéf skončil
2. januára 2018

SNS likviduje analytické kapacity
3. januára 2018

Analytici na ministerstve školstva na základe dát navrhovali aj rušenie malých škôl, aj vyššie platy pre učiteľov či varovali pred zlými výsledkami žiakov. Presunuli ich pod odbor celoživotného vzdelávania. Analytický útvar na ministerstve školstva Inštitút vzdelávacej politiky od 1. januára tohto roka skončil. Jeho šéf Matej Šiškovič z ministerstva odchádza. Denníku N to potvrdilo ministerstvo školstva. Šiškovič na otázky neodpovedal, odkázal na tlačové oddelenie ministerstva školstva.

Ministerstvo zmenu obhajuje tým, že vytvorením spoločného odboru sa personálne posilní a „zvýšia sa kompetencie v centrálnom aparáte“. Takto chce ministerstvo posilniť úlohu odboru celoživotného vzdelávania a analýz vzdelávacej politiky, čo je nový názov odboru. Dôvodom zmeny bola podľa ministerstva optimalizácia, pritom tvrdí, že zamestnanci, ktorí pracovali na oboch odboroch, ostanú pracovať aj na novom odbore. Kto bude novému spojenému odboru šéfovať, nie je podľa ministerstva ešte rozhodnuté, je to v procese výberového konania, tvrdia.

Na otázku, či bude Šiškovič aj naďalej pracovať na ministerstve a na akej pozícii, ministerstvo napísalo: „Opis pracovnej pozície riaditeľa odboru sa zmenil, závisí od konkrétneho jednotlivca, či bude mať záujem zapojiť sa do výberového konania a či uspeje.“ Ministerstvo tvrdí, že zmenu momentálne komunikujú na svojej internej stránke a v najbližších dňoch to chce zverejniť aj na oficiálnej stránke. Inštitút vzdelávacej politiky ako samostatný celok zanikol a jeho agenda prešla podľa informácií Denníka N pod odbor pre celoživotné vzdelávanie, ktorý funguje na ministerstve školstva.

Šiškovič šéfoval inštitútu od jeho vzniku v roku 2013 ešte za Dušana Čaploviča (Smer). Pred tým, ako nastúpil na ministerstvo školstva, bol niekoľko rokov analytikom v Inštitúte finančnej politiky na ministerstve financií (IFP). Inštitút vzdelávacej politiky bol podobne ako Inštitút finančnej politiky miestom, kde analytici a ekonómovia majú prinášať analýzy a odporúčania pre to, aby vedenia ministerstiev robili rozhodnutia na základe dát a aby riadili štát čo najefektívnejšie. Na vplyve tieto inštitúty – a najmä IFP – získali najmä za už zosnulého Martina Filka.

Zdroj: Denník N

Zrušenie Inštitút vzdelávacej politiky, pre ktorý ministerka školstva Martina Lubyová používa falošný slovník na zmätenie nepriateľa, keď to nazýva „zlúčenie s odborom pre celoživotné vzdelávanie“, je odklonom od snáh uskutočniť systémovú zmenu vo vzdelávaní a rozumným spôsobom spravovať verejné peniaze v školstve.

Druhý najstarší analytický útvar svojimi výstupmi už dlhší čas ponúkal konkrétne riešenia, o ktorých sa možno dá polemizovať, ale sú dobre nastaveným zrkadlom zlému stavu v rezorte školstva. Náhle rozbitie tohto zrkadla vyvoláva obavy z vybavovania si účtov s nezávislými analytikmi, ktorých výstupy doteraz nepodliehali žiadnej cenzúre. Svedčí o silných politických tlakoch, ktoré sú na ministerku vyvíjané zo strany predsedu SNS a ona im buď podľahla alebo už pri nástupe do svojej funkcie ich mala od neho v zadaní.

Zrušenie analytickej jednotky na školstve je takisto priamym popretím projektu hodnota za peniaze. V základnej koncepcii projektu „Najlepší z možných svetov“ od uznávaných ekonómov – nebohého Martina Filka, Ľudovíta Ódora a Štefana Kišša – sa okrem iného píše: „Analytické jednotky zodpovedné za prípravu predbežných hodnotení by mali fungovať na každom ministerstve, na úrade vlády aj v ďalších inštitúciách…. Analytické  útvary začali vznikať na niektorých rezortoch, doterajšia skúsenosť je však rozpačitá – dobrým príkladom je Inštitút vzdelávacej politiky, horším Inštitút zdravotníckej politiky (ktorý trpel konfliktami záujmov, keďže bol zodpovedný aj za realizáciu projektov). Pri inštitúte na ministerstve dopravy je skúsenosť zmiešaná.“

Reakcie analytikov z ostatných rezortov, aj odbornej verejnosti, len potvrdzujú, že kvalitu, ktorú mal inštitút na školstve pred dvoma rokmi, nestratil. Naopak, skôr ju zlepšil.

Transparentná politika si priam žiada, aby na ministerstvách boli nezávislé analytické inštitúty, lebo najmä cez komparatívne analýzy môžeme identifikovať problémy fungovania v danom rezorte a následne hľadať riešenia cez ďalšie analytické nástroje, ako sú napríklad analýza nákladov a prínosov či analýza užitočnosti nákladov.

Je nemysliteľné, aby akýkoľvek krok alebo opatrenie nebolo podložené zodpovedajúcou nezávislou analýzou, ktorá ukáže čo najširší a komplexný pohľad na daný problém. To by pani ministerka, ktorá na prišla z vedeckých a akademických kruhov, mala vedieť. Nedokážem sa ubrániť dojmu, že pri zrušení inštitútu ide len o vybavenie si účtov s neposlušnými analytikmi, ktorí navrhovali v poslednej revízii verejných výdavkov opatrenia vedúce k úspore vyše 80 miliónov. Tvrdenia o vytvorení nového odboru pre celoživotné vzdelávanie a vzdelávacie politiky, ktorá sa zlučuje s pôvodným analytickým útvarom len potvrdzujú, že ministerka sa snaží dostať neposlušných analytikov pod kontrolu.

Rušenie analytických inštitútov na ministerstvách je nesystémovým krokom, ktorý bude mať negatívny vplyv na kvalitu rozhodnutí v rezorte. V konečnom dôsledku takýto krok žiadne financie neušetrí, ako to môžeme vidieť aj na ministerstve dopravy, ktoré zrušilo analytický Inštitút stratégie a naďalej si vo veľkom objednáva drahé analýzy od externých poradcov za milióny eur.

Debata o zriaďovaní a financovaní regionálneho školstva
14. decembra 2017

Pochybujem o úprimných úmysloch, je to skôr dôsledok prehraných volieb v krajoch
18. decembra 2017

„Bola veľká chyba pustiť stredné školy do kompetencie územných celkov,“ povedal premiér Robert Fico (Smer) na HN Clube. Pod štát by sa však mali vrátiť aj základné školy, ktoré spadajú pod mestá a obce.

Župy a mestá majú na starosti budovy škôl a ich stav, rozhodujú o počte tried, ktoré sa v prvých ročníkoch môžu otvoriť, aj keď to môže upraviť ešte ministerstvo. Samospráva môže zasahovať aj do voľby riaditeľov škôl.

Pripravované zmeny potvrdilo aj ministerstvo školstva. „Súčasťou dokumentu Učiace sa Slovensko je  návrh, aby celé regionálne školstvo prešlo pod štát. Rokovania o zmene sa vedú v tomto kontexte,“ reagovalo na vyjadrenia premiéra ministerstvo, ktoré vedie nominantka SNS Martina Lubyová.

Zdroj: DenníkN, Základné a stredné školy by už nemali riadiť mestá a župy, majú sa vrátiť pod štát

 

Avizované vyjadrenie ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o presune regionálneho školstva pod štát vnímam ako priznanie si, že súčasné nastavenie riadenia na úrovni krajov i obcí je urobené zle. Prirodzene preto zaznievajú už dlhšiu dobu hlasy, ktoré žiadajú návrat špecializovanej štátnej školskej správy, keďže prechod kompetencií sa neurobil i s dôslednou reformou verejnej správy na komunálnej úrovni.
Silne ale pochybujem o úprimných úmysloch túto situáciu zmeniť z dôvodu potreby systémových zmien, podľa môjho názoru ide skôr o dôsledky výsledkov prehraných volieb do samosprávnych krajov. Súčasná vládna koalícia sa zrejme obáva straty vplyvu a tak sme svedkami rozohrania politických hier, kde sa úplne stráca hlavný význam školského systému a to zmysluplné vzdelávanie pre všetkých. Toto je potrebné jednoznačne odmietnuť.
Skutočným riešením je otvorenie diskusie o tvorbe vzdelávacích politík na regionálnej úrovni priamo v kompetencii školských zariadení, pričom je potrebné vychádzať už z realizovaných riešení na úrovni krajov. Rovnako aj novom definovaní kto môže byť zriaďovateľom vzdelávacej inštitúcie a jej priameho financovania.

Verejné výdavky na školstvo dosiahnu 4 % HDP
13. decembra 2017

Rozpočet konzervuje drahý a zle riadený vzdelávací systém
14. decembra 2017

Celkové verejné výdavky Slovenska na vzdelávanie – teda výdavky všetkých subjektov verejnej správy, sa v roku 2017 očakávajú vo výške približne 4 % HDP. Výdavky na vzdelávanie ako podiel na celkových verejných výdavkoch sa podľa odhadov MF SR zvýšia z 9,8 % v súčasnosti na 10,5 % verejných výdavkov v roku 2020, čo je približne súčasný podiel v krajinách EÚ. Okrem dodatočných výdavkov sú potrebné aj ďalšie reformy na dosiahnutie želaného zlepšenia kvality vzdelávania. Popri plošnom zvyšovaní platov učiteľov sú prioritami predovšetkým väzba odmeňovania na kvalitu učiteľov, vrátane väčšieho podielu odmien na mzde, reforma procesu akreditácie vysokých škôl a zlepšenie kvality a dostupnosti údajov o výsledkoch žiakov a absolventov. Revízia výdavkov na vzdelávanie zároveň identifikovala potenciál na úspory v racionalizácii siete regionálneho školstva, zrušení systému kreditových príplatkov a zvýšení podielu študentov nepokračujúcich v magisterskom štúdiu.

Kapitola Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVŠ SR“) na rok 2018 bude mať k dispozícii celkové výdavky v sume 1,36 mld. eur, z toho prostriedky štátneho rozpočtu v sume 1,29 mld. eur a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v sume 66,7 mil. eur. Výdavky kapitoly na rok 2018 oproti schválenému rozpočtu roku 2017 klesajú o 69,8 mil. eur, t. j. o 4,87 %. Na medziročnej zmene celkových výdavkov sa podieľa nárast prostriedkov štátneho rozpočtu v sume 54,2 mil. eur, t. j. o 4,36 %. Prostriedky Európskej únie zo štrukturálnych fondov vrátane prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu klesajú o 124 mil. eur, t. j. o 65,0 %. Výdavky štátneho rozpočtu medziročne rastú z dôvodu zapracovania valorizácie platov nepedagogických zamestnancov o 4 % z roku 2017 a o 6 % valorizácie pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva a vysokoškolských učiteľov od 1. 9. 2017.

Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 – 2020

Schválený rozpočet len udržiava drahý a zle riadený vzdelávací systém a je prejavom nezáujmu vlády investovať do potrebných zmien.

Peniaze tečú cez viacero ministerstiev, no pre ich efektívnejšie prerozdeľovanie je potrebné mať ich pod jednou strechou. Z celkového balíka 3,5 miliardy eur pre vzdelávanie dostane ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR len 39 %. Tento systém sponzorujú obyvatelia Slovenska rôznymi poplatkami z vlastných zdrojov.  Je potrebné nájsť rezervy pre rozbehnutie skutočných systémových opatrení, nie len financovať drahé futbalové a hokejové štadióny oligarchov. Potrebujeme finančne zatraktívniť pedagogickú profesiu a neodkladať to na volebný rok 2020. Je nevyhnutné otvoriť trh so vzdelávacími materiálmi a ďalším vzdelávaním učiteľov, nechať to na školy a vyčleniť im na to zdroje.

Školskú sieť je potrebné nastaviť na základe spravodlivého a transparentného financovania s dobrou dostupnosťou vzdelávacích potrieb pre žiakov a študentov. V spolupráci s odbornými zamestnancami je nevyhnutné budovať skutočne inkluzívne vzdelávacie prostredie pre všetky deti, a tak vytvoriť i inkluzívnu spoločnosť, kde sa každý cíti doma.

NKÚ SR: Výskumná agentúra porušovala pri riadení eurofondov transparentnosť
16. novembra 2017

Školstvo je finančne podvyživené, no vláda zdrojmi stále plytvá
21. novembra 2017

Výskumná agentúra (VA) pri riadení európskych fondov porušovala princípy transparentnosti a objektívnosti. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ SR) pri kontrole zistil viaceré závažné nedostatky. TASR o tom vo štvrtok informovala jeho hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková. NKÚ vykonal kontrolu realizácie výziev a vyzvaní v programovom období 2014–2020 VA pri rozhodovaní o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. NKÚ zistil viaceré nedostatky. „Agentúra okrem iného rozšírila podmienky na predkladanie žiadosti tak, že o nenávratný príspevok sa mohol uchádzať aj subjekt, ktorý nemusel mať dostatočnú spôsobilosť vykonávať kvalitné výskumno-vývojové aktivity. Týmto krokom umožnila podnikateľom, ktorí nemuseli mať dostatočnú spôsobilosť vykonávať kvalitné výskumno-vývojové aktivity, aby sa stali oprávnenými žiadateľmi,“ uvádza sa v stanovisku NKÚ. Kontrola preukázala, že v procese odborného hodnotenia vo Výzve na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier boli hodnotiace kritériá postavené značne subjektívne, a to v prípade šiestich bodovaných otázok z dvanástich.

Zdroj: TASR

Dlhodobo upozorňujeme na finančnú podvyživenosť školstva. Zo štatistík Európskej únie či OECD vyplýva, že do školstva dávame málo financií. Peniaze, ktoré mali ísť do tohto rezortu z eurofondov, sme takýmto nehoráznym spôsobom premárnili. Do konca roka budeme musieť vrátiť 32 miliónov eur len kvôli neschopnosti vlády. Ďalších 300 miliónov eur je zatiaľ investovaných do pochybných projektov, s ktorými zatiaľ nová ministerka nič neurobila.