Martina Lubyová
Miroslav Sopko

Miroslav Sopko

poslanec NR SR za OĽANO

miroslav_sopko@nrsr.sk

Naše hlavné výhrady

ministerstvo nemá jednotnú víziu pre smerovanie školstova: zásadná reforma školstva zastala na pol ceste
eurofondový škandál: pre neschopnosť ministerstvá príde SR najmenej o 32 mil. eur z eurofondov na vedu a výskum
prebujnelá byrokracia na školách
chýbajú asistenti, kvalitné učebnice a najmä nedostatok odvahy robiť systémové zmeny
chýba systematický mechanizmus na zvyšovanie platov, doterajšie nárasty sú len reakciou na protesty zamestnancov školstva
neschopnosť ministerstva zahrnúť do vzdelávacieho procesu inovatívne metódy a prvky

Naše hlavné ciele

nevyhnutné zmeny vo vzdelávacom systéme a riadení školstva
viac autonómie školám komplexnou regionálnou politikou vzdelávania
zatraktívnenie učiteľského povolania zvýšením platov a diferencovaným odmeňovaním podľa kvality
odbremenenie škôl od byrokracie a zabezpečenie podporného personálu v školách
systematická podpora študentom, neformálnemu vzdelávaniu a športu pre všetkých
zvýšenie konkurencieschopnosti vysokých škôl, rozvoj celoživotného vzdelávania
lepšie financovanie vedy a stimulácia znalostnej ekonomiky vyššími daňovými úľavami

Kreditový systém by mal prejsť zmenou
13. augusta 2018

Ministerstvo degraduje riaditeľov škôl. Nebudú môcť rozhodovať o odmenách učiteľov za ich kredity
13. augusta 2018

Kreditový systém v školstve by mal prejsť zmenou. Kreditový príplatok by mal po novom platiť sedem rokov. Vyplýva to z nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Učitelia by mali príplatky získavať na základe počtu kreditov. Keď ich nazbierajú 30, príplatok bude vo výške šesť percent z tarifného platu. V prípade uznania 60 kreditov, bude tento príplatok vo výške 12 percent.„Zamestnávateľ by mal priznať kreditový príplatok na dobu siedmich rokov,“ uvádza sa v návrhu zákona.

Viac na: https://www.topky.sk/cl/100535/1730531/Novy-zakon-rezortu-skolstva–Kreditovy-system-by-mal-prejst-zmenou

Podľa navrhovanej zmeny kreditového príplatku z dielne ministerstva školstva by učitelia mohli dostávať príplatky len sedem rokov. Som znepokojený tým, že ministerstvo chce opäť zaviesť sedemročnú lehotu, ktorej zrušenie bolo dlhodobou požiadavkou všetkých učiteľských stavovských organizácií.

Rovnako vážnym problémom je navrhované opatrenie, aby sa finálne rozhodnutie o pridelení kreditového príplatku, alebo preskúmanie starších rozhodnutí, presunulo na zriaďovateľa.

Ak sú v kreditovom systéme za problém považované rozporuplné rozhodnutia riaditeľov o uznaní, resp. neuznaní kreditov, správnym riešením má byť stanovenie jasných pravidiel, podľa ktorých má rozhodovanie prebiehať. Zákon, ktorý predkladá ministerstvo, presúva voľnosť v rozhodovaní na zriaďovateľa a okresný úrad v sídle kraja. V praxi to znamená, že odteraz bude môcť vydávať rozhodnutia starosta alebo predseda okresného úradu. Pripomínam, že v oblasti pedagogiky sú to, vo väčšine prípadov, osoby s nižším stupňom odbornosti, oproti riaditeľovi školy.

Navyše, aj obmedzenie voľnosti v rozhodovaní treba robiť opatrne, a je potrebné riaditeľovi školy ponechať právo uznávať kredity, vzhľadom na ním predloženú, pri výberovom konaní odobrenú a počas výkonu mandátu realizovanú stratégiu rozvoja školy. Kritériá obmedzujúce voľnosť v rozhodovaní by mali byť nastavené tak, aby túto koncepciu rešpektovali.

Zdôrazňujem, že ak chceme riešiť problém uznávania kreditov za nepotrebné vzdelávacie programy, je potrebné najprv razantne zvýšiť platy učiteľom, aby riaditelia škôl nemuseli takouto cestou zlepšovať ich príjmovú situáciu. Zároveň je potrebné určiť, čo má riaditeľ pri priznávaní kreditu zohľadňovať, čo môže byť dôvodom na neuznanie, resp. kedy kredity musí uznať.

Zamestnanci SAV sú pre transformáciu v právnom vákuu, tvrdia odbory
31. júla 2018

Slovenská akadémia vied je v ohrození, zvolávame mimoriadny výbor
31. júla 2018

Zamestnanci Slovenskej akadémie vied (SAV) sa od 1. júla nachádzajú v právnom vákuu, čo je spôsobené komplikáciami pri transformácii jednotlivých ústavov SAV na verejné výskumné inštitúcie (VVI). Po mimoriadnom zasadnutí odborového zväzu pracovníkov SAV to na tlačovej konferencii uviedol jeho predseda Andrej Rusnák. Podľa odborov bolo zamestnancom SAV sľúbené, že si prechod na VVI nikto ani nevšimne. Všimli si to však, a teraz kladú otázky.

Ústavy SAV sa už stali verejnými výskumnými inštitúciami, sú založené, ale nestihli sa ešte zaregistrovať do registra verejných výskumných inštitúcií, čo sa malo stať k 1. júlu. Rezort školstva tvrdí, že pre chýbajúce dokumenty a nedostatky v doručených materiáloch, ktoré mala akadémia vypracovať.

Zdroj: Teraz.sk, 18. júla 2018

Viac na: https://domov.sme.sk/c/20873277/zamestnanci-sav-su-pre-transformaciu-v-pravnom-vakuu-tvrdia-tamojsie-odbory.html

Slovenská akadémia vied (SAV) požiadala 19. februára 2018 ministerstvo o metodické usmernenie vo veci transformácie akadémie na vedecko-výskumnú inštitúciu. To jej bolo doručené až 10. apríla 2018, i keď v záhlaví bolo datované 19. marca 2018. Navyše, na údaje a listiny, ktoré SAV predložila 26. marca 2018, reagovalo ministerstvo až po viac ako 50 dňoch, keď 21. mája 2018 vyzvalo doplniť údaje. Dalo na to lehotu len desať dní a neupozornilo, že v prípade nedodania včas sa proces registrácie zastaví. Takýto postup ukazuje spôsob, akým je byrokracia nadradená významu dôležitej inštitúcie, akou je SAV, ktorá je ohrozená právnym vákuom a reálnymi prevádzkovými problémami. Toto je možné len v krajine, kde vláda do vedy dáva len necelých 0,8 percenta z HDP, pričom podľa Eurostatu sú priemerné výdavky štátov EÚ na úrovni 2,03 percenta.

Internet pre školy od Slovak Telekomu je niekoľkonásobne predražený
23. júla 2018

Výzva ministerke školstva Martine Lubyovej: Odpojme sa od predraženého internetu
23. júla 2018

Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu, ktorá združuje viac ako 40 operátorov z celého Slovenska, považuje situáciu na ministerstve školstva v súvislosti s internetom pre školy za príležitosť preukázať neefektívnosť centralizovaných projektov Infovek a Edunet.

Predbežné rozhodnutie súdu v súčasnosti bráni rezortu podpísať zmluvu s víťazom verejného obstarávania pre centrálne zabezpečenie internetového pripojenia na školách.

Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zároveň ministerstvu nariaďuje vypovedať stále platnú zmluvu so súčasným poskytovateľom pripojení Slovak Telekomom.

Zdroj: SME

Viac na: https://domov.sme.sk/c/20876814/internet-pre-skoly-je-niekolkonasobne-predrazeny.html

Podpísaniu Edunet_SK internetu už nestojí v ceste právo – prinajmenšom zatiaľ. Bratislavský krajský súd zamietol žalobu jedného zo súťažiacich, ktorý nechal preskúmať rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Sporné bolo vyhodnotenie ponúk v tendri.

Ministerstvo školstva už avizovalo, že bude čakať, kým sa rozhodnutie stane právoplatným. Až potom vraj povie, ako ďalej s novým internetom pre školy. V roku 2018 už skutočne nastal čas, aby sme prehodnotili zmysel a efektívnosť 54-milónového, centrálne dodávaného, predraženého a nekvalitného internetu do slovenských škôl. Ministerku školstva Martiny Lubyová by mala našim školám umožniť nájsť si výhodnejšie pripojenie vo vlastnej réžii. To napokon už v dnešnej dobe robí 1317 z nich. Namiesto centrálne nanúteného internetu navrhujem zaviesť paušálny príspevok pre školy, aby si dokázali vo vlastnej réžii zabezpečiť internetové služby. Internet v školách má slúžiť žiakom a študentom, a nie uspokojovať potreby určitých firiem v IT sektore.

Ak sa ministerstvo chce angažovať na celoštátnej úrovni, nech radšej zabezpečí kvalitné školenia pre správcov školských sietí. Ďalším krokom by bolo ich zaplatenie z navrhovaného paušálneho príspevku pre školu, pretože aj ich práca je v školstve nedocenená.

Ministerka odvolala šéfa štátneho ústavu, z ktorého chcela pre jeho šikanu odísť tretina zamestnancov
26. júna 2018

Riaditeľ Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie mal byť odvolaný už dávno
26. júna 2018

Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) v utorok priznala, že zlyhalo vedenie ústavu určeného pre deti a menovala novú riaditeľku. Od stredy ho bude viesť Janette Motlová.

„Vidím, že nie je možné, aby terajšie obsadenie, kompletne, nielen pán riaditeľ, súčasné nastavenie v ústave konsenzuálne vyriešilo. Preto som sa rozhodla urobiť aj personálne zmeny,“ odôvodnila ministerka odvolanie riaditeľa Petra Lukáča. Z ústavu plánovala odísť pre jeho spôsob práce a komunikácie tretina zamestnancov, čo mohlo ohroziť celkové fungovanie Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP).

Asi pred dvoma mesiacmi začali zamestnanci štátneho ústavu verejne hovoriť s médiami o šikane, prísnej disciplíne, zbytočnej byrokracii aj o tom, že si nemôžu poriadne robiť svoju vedeckú prácu. Ministerka školstva spočiatku hovorila, že do diania v ústave nemôže zasiahnuť, pretože ide len o pracovno-právne vzťahy.

Zdroj: denník N

Viac na: https://dennikn.sk/1164119/ministerka-odvolala-sefa-statneho-ustavu-z-ktoreho-chcela-pre-jeho-sikanu-odist-tretina-zamestnancov/

Rozhodnutie ministerky školstva Martiny Lubyovej odvolať riaditeľa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Petra Lukáča je správne.

Prišlo však až po aktivite poslancov NR SR. Už dlhšie sme tvrdili, že vedenie špičkového výskumného ústavu manažérsky zlyháva, čo sa prejavilo aj hromadnými výpoveďami zamestnancov. Takisto na poslednom parlamentnom výbore iniciovali aj poslanecký prieskum vo Výskumnom ústave, na základe čoho vyzvali ministerku, aby urýchlene konala.

Dúfam, že nová riaditeľka v čo najkratšom čase skonsoliduje situáciu vo Výskumnom ústave a zastaví exodus vedeckých pracovníkov a kolaps Detského centra, ktoré poskytuje diagnostické a terapeutické služby deťom so špeciálnymi potrebami. Neodborné nominácie Slovenskej národnej strany, akou bola aj nominácia predchádzajúceho riaditeľa, devastujú dobré meno a výsledky špičkových štátnych organizácií.

Nesúhlasím s tvrdením ministerky Lubyovej, že išlo o nejaké manažérske nedorozumenia alebo pracovnoprávne spory. Možno si ešte niekto pamätá, že psychológia bola za komunistického režimu označovaná za buržoáznu pavedu a tí, ktorí chceli koristiť z dosiahnutých úspechov, ale nemali na to odborné predpoklady, sa ju snažili “reformovať” na svoj prospech za akúkoľvek cenu. Tak tomu bolo krátko pred novembrom 1989 a aj v posledných rokoch.

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania vláda schválila s pripomienkami
6. júna 2018

V školstve ideme opačným smerom ako vyspelá Európa
12. júna 2018

Program obsahuje tri strategické ciele a desať čiastkových cieľov. Strategické ciele sú zamerané na zvýšenie kvality výchovy a vzdelávania, zvýšenie dostupnosti kvalitnej výchovy a vzdelávania a na modernizáciu výchovy a vzdelávania.

Efektívne fungujúce regionálne školstvo z hľadiska čiastkových cieľov by malo zabezpečiť učiteľom postavenie a ohodnotenie zodpovedajúce mimoriadnemu významu ich práce, dostupnosť pre všetky vrstvy spoločnosti, reagovať by malo na aktuálne i očakávané potreby jednotlivca a spoločnosti a osobitne na potreby hospodárskej praxe a poskytovať deťom a žiakom radosť zo získavania vedomostí a ich osobného rastu, ako i základ zdravého životného štýlu.

NPRVV identifikuje tri prierezové priority zamerané na riešenie významných a aktuálnych spoločenských a ekonomických problémov – integrácia a inklúzia marginalizovaných rómskych komunít a študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia, prepojenie systému výchovy a vzdelávania s potrebami ekonomiky a trhu práce a rozvoj systému neformálneho vzdelávania.

Zdroj: direktor.sk

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/aktuality/narodny-program-rozvoja-vychovy-a-vzdelavania-schvaleny-s-pripomienkami.a-8288.html

V Európskom parlamente sa dnes prerokovala Správa o modernizácii vzdelávania v Európskej únii. Ministerstvo školstva pod vedením Martiny Lubyovej ide opačným smerom, než je základná línia tohto dokumentu, čím ohrozuje budúcnosť našich žiakov a študentov.

Správa o modernizácii vzdelávania hneď v úvode presne opisuje problém slovenského školstva. Ak budeme dnes učiť naše deti tak, ako sa učili včera, okrádame ich o budúcnosť. Žiaľ, presne takéto nevšímanie si dynamiky zmien vo svete robia, ministri školstva už dlhé roky a na tento hazard o niekoľko rokov doplatia tí najmladší, ktorí nedostanú kvalitné vzdelanie.

Ministerka Lubyová predložila Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý len sotva zabezpečí moderné vzdelávanie našich detí. Ministerstvo pod vedením SNS nepochopilo, že centrom každej reformy majú byť učitelia. Správa, ktorú prerokovali v Európskom parlamente jasne hovorí, že učitelia musia byť zapojení do reformy nie ako pokusní králici, ale ako spolutvorcovia. Ministerstvo robí však ignoruje požiadavky učiteľov, odmieta s nimi diskutovať o zmenách, čoho dôkazom je to, že návrh reformy zostával dlho utajený niekde v šuflíku na ministerstve.

Fínsky model vzdelávania, ktorý v poslednej dobe neustále opakuje ministerka Lubyová ako inšpiráciu pre Slovensko, je postavený na kvalitných učiteľoch. Ministerstvo sa však nesnaží obnoviť spoločenský kredit povolania učiteľa, neinvestuje do kvality pedagogických vysokých škôl, ba dokonca úplne vytláča hlas angažovanej verejnosti, ktorá sa snaží prehovoriť do reformy školstva.

V dohľadnej budúcnosti čakajú Slovensko vážne výzvy v podobne robotizácie či hrozby presúvania výroby do lacnejších krajín. Jedinou možnosťou ako udržať svetlú budúcnosť pre Slovensko, je práve investícia do školstva. Podľa Sopka musia byť školy centrom kritického myslenia, práce s informáciami, tréningu riešenia problémov a tímovej práce. Nezaregistroval som žiaden reálny záujem vykonať nevyhnutné kroky, ktoré prinesú revolúciu v investovaní do vzdelania našich detí, do všetkých zamestnancov školstva, a v neposlednom rade do budovania partnerských vzťahov všetkých aktérov vzdelávania, vrátane rodičov.

Podľa Svetovej Banky je však kvalita vzdelávacieho systému hlboko podpriemerná, dokonca najhoršia z okolitých krajín. Štúdia KPMG dokonca konštatuje, že vzdelávanie je vôbec najslabšou stránkou slovenskej ekonomiky. Výsledky PISA testovania ukazujú, že naše deti dosahujú slabšie hodnotenie ako ich rovesníci v okolitých krajinách, počet slabších žiakov sa zväčšuje a produkujeme aj menej excelentných žiakov s najlepšími výsledkami.

Veľmi zlé sú však aj výsledky deviatakov. Regionálne rozdiely sú nielen o diaľniciach, nezamestnanosti, či nedostatku pracovných príležitostí, ale to znevýhodňovanie začína už na základnej škole, i posledné výsledky testovania deviatakov to jasne ukazujú.

Osobne ma veľmi mrzí, že naše deti samé cítia, že jediný spôsob ako získať kvalitné vzdelanie je štúdium v zahraničí. Tak ako sú muži a ženy nútené odchádzať za prácou ďaleko od svojich rodín, tak pravidelne až 30-tisíc mladých ľudí odchádza študovať do zahraničia, pričom až polovica z nich chce po ukončení štúdia zostať v zahraničí.

Dnes je zrejmé, že sa do konca roka 2020 nedočkáme reformy, ktorá by posunula školstvo k modernému vzdelávaniu. SNS a vláda sa tak zahráva s budúcnosťou Slovenska.

Lubyová predstavila východiská pre národný program vzdelávania
25. mája 2018

Namiesto programu rozvoja vzdelávania máme reformu školského stravovania
6. júna 2018

Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (nominantka SNS) predstavila v piatok na tlačovej konferencii základné východiská pre Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV) na Slovensku.

Založený bude na dvoch druhoch východísk, a to kvalitatívnom a kvantitatívnom. Zároveň avizovala, že dokument predložia na rokovanie vlády o dva týždne.

Zdroj: SME

Viac na: https://domov.sme.sk/c/20834519/lubyova-predstavila-vychodiska-pre-narodny-program-vzdelavania.html#ixzz5NV0cXzvH

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu nepomôže. V programe vlády opäť nie je nič nové, aj napriek tomu, že ministerstvo už zverejnenie národného programu niekoľkokrát odložilo. Náklady na reformy sú pritom zatiaľ vyčíslené na 9 miliárd eur. Smer rozdáva predvolebné darčeky v podobe bezplatného stravovania predškolákov a školákov namiesto toho, aby reálne prispela k rozvoju vzdelania. Kľúčový program, ktorý má pomôcť našim žiakom dosiahnuť kvalitnejšie vzdelanie a teda lepšie príležitosti nájsť si dobrú prácu, ostával utajený niekde na ministerstve v šuflíku. Jeho nezmyselné utajovanie pred odbornou verejnosťou, a teda aj chýbajúca diskusia, sa môže podpísať pod kvalitu reforiem, na čo o niekoľko rokov doplatia tí najmladší, ktorí nedostanú kvalitné vzdelanie.

Tento postup vládnej koalície dokazuje, že jej členom nikdy nešlo o razantné zmeny vo vzdelávaní. Koalícii ide len o naháňanie politických bodov, aby sa za každú cenu udržala pri moci. Na to však budeme doplácať stále zhoršujúcimi sa výsledkami našich žiakov tam, kde sa neustále viac prejavuje sociálna i regionálna nerovnosť. Vo výsledkoch testovania deviatakov dosiahli  žiaci z najmenej rozvinutých regiónov dosiahli katastrofálne výsledky. V prvom rade je to politická zodpovednosť lídrov vládnej koalície a najmä strany SNS, ktorá má v súčasnosti v rukách rezort školstva. Zatiaľ sme z ich strany nezaregistrovali reálny záujem vykonať nevyhnutné kroky, ktoré prinesú revolúciu v investovaní do vzdelávania, do učiteľov a všetkých ostatných zamestnancov školstva, a v prvom rade do vzdelávacích potrieb našich detí.

Prístup ministerstva k reforme je nekoncepčný a manažérsky zle zvládnutý. Ministerka najskôr odmietla reformu svojho predchodcu ako nepoužiteľnú, hoci sa týmto materiálom odborná verejnosť zaoberala viac ako rok. Následne začala pracovať na svojom vlastnom materiály a tajila zloženie pracovnej skupiny, ako aj samotný proces. O obsahovej stránke neinformovala ani parlamentný výbor, ani širšiu odbornú verejnosť a dnes predložila donkichotský plán reformy, do ktorej chce investovať 9 miliárd eur, čo je oproti súčasnosti takmer 9-násobné navýšenie finančných prostriedkov. Samozrejme, že všetci sa zhodneme na tom, že školstvo potrebuje viac peňazí, ale predložiť utopistické plány bez finančného krytia a politickej podpory je plytvaním času a energie všetkých, ktorí sa školstvu venujú. Už dnes je jasné, že v rezorte školstva pod vedením SNS sa do konca volebného obdobia žiadne zásadné zlepšenie neuskutoční.

Vedci chcú viac peňazí, ministerka nesúhlasí
24. apríla 2018

Nešírme hoax, že slovenská veda má dosť peňazí
24. apríla 2018

Šéfka rezortu školstva, ktorá na ministerstvo prišla z vedeckého prostredia, si myslí, že do oblasti vedy idú obrovské finančné prostriedky. Vedecká obec nesúhlasí, podľa nich sa štát spolieha na peniaze z eurofondov a z vlastného rozpočtu do vedy neinvestuje.

Ministerka školstva Martina Lubyová svojím výrokom prekvapila vedeckú obec. Podľa nej dostáva veda obrovské finančné prostriedky, ktoré však vedci neevidujú, pretože sa členia do viacerých odvetví. Na Slovensku sa výdavky na vedu a výskum pohybujú na úrovni 0,79 percenta z HDP. „To je vrátane eurofondov, tie tvoria významnú časť rozpočtu na vedu,“ upozorňuje predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat sú priemerné výdavky štátov z ich vlastných rozpočtov Európskej únie na úrovni 2,02 percenta z HDP.

Zdroj: Hospodárske noviny

Viac na: https://slovensko.hnonline.sk/1733533-vedci-chcu-viac-penazi-ministerka-nesuhlasi

Slovenskí vedci sa dočkali odmeny za účasť na protestoch počas súčasnej politickej krízy v podobe vyjadrení ministerky Lubyovej, ktorá sa vyjadrila, že do vedy idú obrovské finančné prostriedky. To v praxi bude znamenať, že sa v zozname čakateľov na výraznú investíciu budú musieť postaviť na koniec radu.  Myšlienky otvorenej vedy, kritické a racionálne postoje, sloboda a pluralita názorov zbavených diskriminácie vo všetkých jej podobách sú pre túto vládu neprijateľné. Najmä v situácií, kedy Slovenská akadémia vied prijala množstvo rozhodnutí, ktoré zabezpečili vyššiu efektivitu. Naše vedecké inštitúcie si nemôžu donekonečna uťahovať opasky a prosíkať o viac peňazí, napríklad aj za prístup do nadnárodných inštitúcií, ktoré im zabezpečia prístup k špičkovým technológiám.

Slovenskí vedci sú momentálne v podobnej situácii, ako slávny fyzik a nositeľ Nobelovej ceny Max Planck, ktorého jeho profesor Phillip von Jolly odrádzal od ďalšieho bádania v tomto odbore konštatovaním, že už skoro všetko je objavené, tak načo strácať čas i energiu. Ale naši vedci majú obrovský potenciál, ktorý prináša Slovensku budúcnosť. Nemáme na výber, musíme ísť cestou prehodnotenia existencie národných grantových schém a uvažovať pri vyššej transparentnosti o efektívnosti už realizovaných grantov, ktoré nastavíme v komunikácii s vedeckou obcou.

Konzervátorií je priveľa
21. apríla 2018

Lubyovej vzťah ku konzervatóriám nie je dobrou správou pre talentované detí
23. apríla 2018

Lenka VAVRINČÍKOVÁ, moderátorka
——————–
Nad konzervatóriami sa zmráka. Na Slovensku ich vraj máme priveľa a práce pre hudobníkov či hercov je pomenej. Ministerka školstva tvrdí, že treba zasiahnuť.
Jaroslav ZÁPALA, moderátor
——————–
Aj niektoré župy súhlasia, že konzervatórii je viac ako potrebujú. Otázne ale je, čo urobia. Rušenie škôl je nepopulárne a na tieto odbory sa hlásia stovky žiakov.
Andrea ŠPROCHOVÁ, redaktorka
——————–
Hudba jej učarovala ako škôlkárke. Klára hrá na priečnej flaute od 10-tich.
Klára JASENČÁKOVÁ, študentka konzervatória
——————–
Bol to taký môj sen už od prvého momentu ísť študovať na konzervatóriu.
Andrea ŠPROCHOVÁ, redaktorka
——————–
Mladú flautistku už prijali na vysokú školu. Chcela by to dotiahnuť do dobrého orchestra alebo byť úspešnou sólistkou. Sen mnohých ďalších. V tomto bratislavskom konzervatóriu študuje 630 študentov, rozprávali sme sa s viacerými. O svoju budúcnosť po škole sa neboja.
Radka KOVÁČOVÁ, študentka konzervatória
——————–
Klavirista môže byť ako ajkorepitítor, môže byť pedagóg. Taktiež môže byť sólista, môže byť komorné zoskupenia.
Albín BLAHO, študent konzervatória
——————–
Buď by som sa chcel stať hráčom v nejakom profesionálnom orchestri alebo mať nejaké komorné zoskupenie.
Andrea ŠPROCHOVÁ, redaktorka
——————–
Riaditeľ hovorí, že ich študenti núdzu o zamestnanie nemajú. Vlani skončil na úrade práce iba jeden.
Peter ČERMAN, riaditeľ konzervatória na Tolstého ul. BA
——————–
To, že je absolventom konzervatória, ešte neznamená, že sa automaticky uplatní. Na každé zamestnanie našej profesie existujú konkurzy a cez tie musí absolvent úspešne prejsť.
Andrea ŠPROCHOVÁ, redaktorka
——————–
Nie všetkým sa to podarí. Na Slovensku je 17 konzervatórii. Rastie aj počet študentov, dnes ich je vyše 3-tisíc. Podľa Martiny Lubyovej je to priveľa.
Martina LUBYOVÁ, ministerka školstva
——————–
Každý takmer kraj si otvorí svoje konzervatóriu, pretože má talentované deti. Ale nakoniec máme radovo tisícky poslucháčov konzervatórii, ktorí nemôžu nájsť uplatnenie na slovenskom trhu práce.
Andrea ŠPROCHOVÁ, redaktorka
——————–
Objavujú sa aj pochybnosti, či všetky školy učia kvalitne a prijímajú naozaj iba tie najväčšie talenty. Najviac konezrvatórii po 4 je v Košickom a v Bratislavskom kraji.V počte vedú súkromné školy.
Martina LUBYOVÁ, ministerka školstva
——————–
Treba tam urobiť určite zásahy, aby naozaj tie deti boli uplatniteľné.
Anna ČINČÁROVÁ, hovorkyňa Košického samosprávneho kraja
——————–
Košický samosprávny kraj bude prehodnocovať počty konzervatórii ako aj iných stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, tak aby boli študenti orientovaní pre potreby trhu práce.
Andrea ŠPROCHOVÁ, redaktorka
——————–
Menej žiakov v odboroch alebo menej škôl. Otázka, na ktorú zatiaľ nepoznajú odpoveď VÚC upozorňuje, že im chýbajú informácie. Štát nezverejňuje, koľko študentov reálne robí to, čo vyštudovali.
Lucia FORMAN HABANCOVÁ, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja
——————–
Bratislavský samosprávny kraj skôr vidí priestor pre zlepšovanie podmienok pre výučbu, aby aj naďalej mohli poskytovať kvalitné umelecké vzdelávanie.
Andrea ŠPROCHOVÁ, redaktorka
——————–
Čo bude s konzervatóriami ďalej, je teda otázka pre župy s výnimkou jednej, v Trenčianskom kraji nie je ani jedno konzervatórium. Andrea Šprochová, televízia Markíza.
Zdroj: TV Markíza
Vyjadrenia ministerky Martiny Lubyovej na adresu uplatniteľnosti absolventov konzervatórii považujem za mimoriadne nešťastné. Vzbudzujú vo mne podozrenie, že sa postupne napĺňajú slová dnes už bývalého predsedu vlády Roberta Fica, ktorý po prehratých župných voľbách avizoval, že si štát postupne zoberie svoje kompetencie, ktoré preniesol na samosprávne kraje.
V novom zákone o odbornom vzdelávaní získavajú ministerskí úradníci právomoc zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie samosprávneho kraja o stredných školách bez akéhokoľvek opravného prostriedku, čiže sa proti takému rozhodnutiu nebudú môcť odvolať. Pri konzervatóriách, ktoré sú v zriaďovateľskej kompetencii samosprávnych krajov a je o ne záujem, ideme riešiť ich počet a nie ako využiť ich potenciál pri budovaní kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Neriešime, akým spôsobom môžeme inovovať ich vzdelávacie programy, aby ich absolventi nachádzali uplatnenie aj v tomto mimoriadne dynamicky sa rozvíjajúcom odvetví a v ktorom je i v súčasnosti na Slovensku nízka miera informovanosti. Miesto toho sa opäť hovorí o redukcii, ktorá má nahnať naše deti do odborov, kde v súčasnosti firmy cítia nedostatok pracovných síl a o potrebnosti, či nepotrebnosti príležitosti sa asi bude rozhodovať podľa centrálne schváleného plánu. Toto nie je správna cesta, treba si uvedomiť, že jedným z hlavných cieľov štátneho vzdelávacieho programu pre konzervatória je rozvinúť absolventove schopnosti, znalosti a hodnotové postoje pre celoživotné vzdelávanie a pre svoj osobný a sociálny rozvoj.

Predprimárne vzdelávanie v SR je v porovnaní s krajinami EÚ nízke
20. apríla 2018

Sme predposlední v predškolskom vzdelávaní a ideme to riešiť peračníkmi
25. apríla 2018

Na Slovensku dlhodobo rezonuje otázka nedostatku kapacít v materských školách. Počet detí, ktoré absolvujú predprimárne vzdelávanie je v porovnaní s krajinami EÚ veľmi nízky, uviedla to Katarína Vančíková z projektu To dá rozum počas piatkovej tlačovej konferencie. Odborníci z tejto iniciatívy pripravujú analýzu slovenského školstva a návrh na jeho zlepšenie.

Európska komisia vyzvala členské štáty, aby do roku 2020 dosiahli 95-percentnú účasť detí od štyroch rokov na predškolskom vzdelávaní. Podľa správy Európskej komisie navštevovalo na Slovensku materské školy len 78,4 percenta detí vo veku od štyroch rokov po začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Podľa Vančíkovej sme sa zaradili na predposledné miesto v rámci celej EÚ, pričom priemer bol 94,8 percenta. „Rozdiely v počte detí navštevujúcich materské školy sa líšia aj naprieč regiónmi Slovenska a aj v rámci jednotlivých okresov. Najnižší počet detí je možné sledovať v Košickom kraji (60 percent), Prešovskom kraji (67 percent) a v Banskobystrickom kraji (75 percent),“ uviedla Vančíková.

Zdroj: Teraz.sk

Viac na: http://www.teraz.sk/slovensko/predprimarne-vzdelavanie-v-sr-je-v-por/320612-clanok.html

Blížiaci sa čas zápisov do materskej školy býva každoročnou nočnou morou pre mnohých rodičov. Už teraz sa obávajú, či vystoja od skorého rána miesto pre svoje dieťa alebo budú mať smolu. Do tohto stavu prichádza kritika od Európskej komisie, ktorá vyčíta Slovensku, že má len 78 percentnú účasť detí v predškolskom vzdelávaní vo veku od 4 rokov po začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Ak to rozmeníme po regiónoch, tak tento ukazovateľov máme najnižší v Košickom kraji (60 %), v Prešovskom kraji (67 %) a v Banskobystrickom kraji (75 %).

V prvom rade je zodpovednosť súčasnej vládnej garnitúry, ktorá to nezakryje rozdávaním peračníkov pre prvákov na začiatku nového školského roka. Neuvedomuje si význam predškolského vzdelávania, ktoré ma v porovnaní vyššiu návratnosť ako programy zamerané na všetky staršie deti a študentov.

Navrhujeme okamžite presne zmapovať situáciu nedostupnosti materských škôl pre deti vo veku 3 a 4 rokov. Zároveň je potrebné zaviesť nárokovateľnosť miesta v predškolskom zariadení, v kombinácii so zavedením spoluúčasti samospráv, ktoré nie sú zriaďovateľmi takýchto zariadení. Ak rodičia ako platitelia daní nedostanú miesto pre svoje dieťa, získajú príspevok, aby si túto službu zabezpečili sami. Obce, ktoré doteraz necítili potrebu spolupodieľať sa na vytváraní týchto garantovaných miest budú musieť pomôcť tým, ktoré to dokážu.

Smer sľubuje ďalší sociálny balíček, no nesplnil ešte ani ten z roku 2015
11. apríla 2018

Študenti stále čakajú na rekonštrukcie internátov
11. apríla 2018

V duchu hesla „Ak sa darí štátu, ľudia by to mali pocítiť“, ohlásila strana Smer-SD za svojej jednofarebnej vlády postupne tri sociálne balíčky. Predseda sociálnych demokratov Robert Fico vtedy sľuboval vlaky zadarmo, lacnejší plyn, zvýšenie minimálnej mzdy a ďalších 42 opatrení, ktoré mali zlepšiť životnú úroveň Slovákov.
Najnovšia informácia, že ministerstvo školstva zatiaľ nebolo úspešné, aby si vyboxovalo sľúbených 20 miliónov na rekonštrukciu vysokoškolských internátov potvrdilo starý dobrý fakt. Táto vláda má chronický problém s pamäťou, čo sa prejavuje najmä v tom, ako rýchlo dokáže zabudnúť to, čo sľúbila. Stačí, že žiadatelia oprávnených požiadaviek, v tomto prípade žiť v civilizovanejších podmienkach, na chvíľu poľavia v naliehavosti na kompetenciu výkonnej moci.
Sľuby sa skrátka ľahko sľubujú, ale študenti spolu s rektormi vysokých škôl budú musieť spoločne vytvoriť mimoriadne silný tlak, aby sa tento problémom vyriešil. Nie len čiastočne, odsúvaním termínov realizácie, ale raz a definitívne. Najlepším liekom na zábudlivosť staronovej vlády, po ktorej zatiaľ nevidíme žiadne výsledky, je iba silný hlas verejnosti z ulíc. Pretože len ten si nedovolia ignorovať.

Zbabrané eurofondy pripravili Slovensko o špičkové vývojové centrum
9. apríla 2018

Potrebujeme Koperníkovský obrat v podpore vedy a výskumu
10. apríla 2018

Na financovanie chcela spoločnosť c2i využiť okrem vlastných prostriedkov aj eurofondy z Operačného programu Výskum a inovácie. Jej projekt však v hodnotení neuspel, a to napriek tomu, že firma vyrába produkty pre špičkové automobilky ako BMW, Porsche, Bentley, Aston Martin alebo Jaguar Land Rover, ako aj pre výrobcov lietadiel Airbus a Boeing.

Zdroj: Trend

Viac na: https://www.etrend.sk/firmy/zbabrane-eurofondy-pripravili-slovensko-o-spickove-vyvojove-centrum.html

Ďalšie zistenia, ktoré ukazujú, aké výnimočné projekty pri hodnotení žiadostí neuspeli a mohli mať pre nás obrovskú pridanú hodnotu, svedčia o jedinom. Záujem verejný nemá prednosť pred súkromným dolovaním eurofondov ako zdroja rýchlych peňazí do správnych vreciek.

Nejde o ojedinelé prípady, viacero inovatívnych projektov, za ktorými stáli etablovaní vedci a firmy so skúsenosťami vo výskume a vývoji, neuspelo. Podporené boli naopak pochybné spoločnosti s podozreniami na prepojenia s politickými špičkami.
Rovnako je mimoriadne vážne, ak Slovensko nedokáže nájsť priestor pre investíciu za desať miliónov eur, vďaka ktorej nevznikne len 25 vysokoodborných pracovných miest vo výskume a vývoji, ale môžeme sa stať globálnym centrom excelentnosti v oblasti karbónových komponentov.

Len preto, že títo inovátori nemali tie správne kontakty a aj preto, lebo nemáme vytvorenú stratégiu na tvorbu takýchto špičkových výskumných centier. Práve v tejto oblasti by sme dokázali, pri správne nastavenej schéme podpory šikovných ľudí, získať obrovskú výhodu, ktorou by sme zabezpečili budúci rozvoj nášho hospodárstva. Musíme si uvedomiť, že strategickou surovinou 21. storočia je ľudská kreativita, spojená s realizáciou nových postupov. Potrebujeme radikálny rez, Koperníkovský obrat v tom, do koho a čoho budeme investovať. Ostatné krajiny to už dávno pochopili, i tie, ktoré sú rozlohou i počtom obyvateľov od nás menšie.

Učiteľom chcú zrušiť kredity, tí sa proti návrhu bránia
10. marca 2018

Zákonu o pedagogických a odborných zamestnancoch nemôže byť šitý horúcou ihlou
12. marca 2018

Školskí odborári stále vyzývajú ministerku školstva Martinu Lubyovú, aby posunula schvaľovanie zákona o pedagogických zamestnancoch. Podľa nich je totiž v jeho návrhu veľa nedostatkov, ktoré si vyžadujú širšiu diskusiu. Medzi nimi napríklad aj plánované zrušenie kreditov, ktorými si učitelia vedia zvýšiť platy. Rezort sa diskusii nebráni.

Zdroj: TA3

V súčasnej politickej situácií je rozumné odložiť všetky strategické rozhodnutia na stabilnejšie obdobie. Týka sa to aj tak dôležitého zákona ako je zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Zostávajúci čas do predčasných volieb je preto potrebné využiť na širšiu diskusiu o dvoch veciach. Ako nastaviť mechanizmus ďalšieho vzdelávania s prepojením na kariérny rast zamestnanca, čo bude súvisieť s optimálnym nastavením systému mzdovej politiky. Zároveň s prihliadnutím na dôležitosť zvýšenia motivačného ohodnotenia je potrebné vytvoriť prostredie, v ktorom samotné vzdelávacie inštitúcie budú schopné nastaviť takýto motivačný mechanizmus a budú mať naňho aj dostatok finančných prostriedkov.

NR SR: Čerpanie eurofondov v školstve je pomalšie, ako sa čakalo
1. marca 2018

Ministerka odignorovala parlamentný výbor
4. marca 2018

Čerpanie eurofondov v školstve je pomalšie, ako sa očakávalo na začiatku programového obdobia v roku 2014, myslí si to predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák (Smer-SD). V rámci Operačného programu (OP) Ľudské zdroje bolo kontrahovaných 86.582.603 eur, čo predstavuje 18,87 percenta. V OP Výskum a inovácie to bolo 794.903.803 eur, čo je viac ako 35,6 percenta z celkovej sumy. Počas štvrtkového zasadnutia výboru o tom informoval štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Krajňák. Výbor vzal správu na vedomie.

„Aj z dôvodu nižšieho čerpania eurofondov prijal dnes výbor uznesenie, v ktorom žiada ministerstvo školstva, aby do 31. marca predložilo návrh opatrení na urýchlenie ich čerpania, vrátane návrhov opatrení, ktoré budú hovoriť o tom, ako administratívne zjednodušiť ich čerpanie v menšom rozsahu,“ povedal Petrák.

„V programovom období 2014–2020 je výška alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre Operačný program Výskum a inovácie 2.231.032.482 eur. Pomer rozdelenia alokácie je 55 percent pre Ministerstvo hospodárstva SR a 45 percent pre rezort školstva,“ vysvetlil Krajňák. Suma kontrahovaných prostriedkov k 31. decembru 2017 dosiahla viac ako 794.903.803 eur, čo je vyše 35,6 percenta z celkovej sumy. Prostriedky boli použité na 376 projektov. V priebehu vlaňajšieho roka boli vyhlásené výzvy a vyzvania v celkovej výške 330.527.073 eur, ktoré podľa Krajňáka prispejú k nárastu kontrahovania a následne čerpania v tomto a nasledujúcich rokoch.

Je mimoriadne nezodpovedné, že sa pani ministerka Martina Lubyová ospravedlnila z výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, na ktorom mala vysvetľovať dôvody extrémne nízkeho čerpanie eurofondov v rezorte. Vláda sa totiž zodpovedá Národnej rade SR, nie naopak. Obzvlášť, ak reálne hrozí, že nebudeme môcť pre finančne podvyživené školstvo pre neschopnosť ministerstva využiť 26,97 milióna eur. V súčasnosti v prioritnej osi 1 Vzdelávanie v rámci operačného programu Ľudské zdroje sme dokázali vyčerpať len 1,12 % a v rámci operačného programu Výskum a inovácie iba 3,96 % vyčlenených finančných prostriedkov.

Očakávame, že na základe schváleného uznesenia výboru ministerka osobne predloží plán realizovaných opatrení, ktoré zabránia nenávratnej strate ďalších peňazí. Zároveň by sa mala pozornosť ministerstva presunúť na podporu a nastavenie podmienok pre menšie dopytovo orientované projekty, ktoré zabezpečia, že sa peniaze dostanú najmä do škôl.

Je to dôležité aj preto, lebo nedokážeme efektívne využívať prostriedky z fondov EÚ a postupne sa prepadávame v medzinárodných hodnoteniach. Naposledy sme klesli na 40. miesto Globálneho indexu konkurencieschopnosti talentov (GTCI, The Global Talent Competetiveness Index), ktorý odzrkadľuje našu schopnosť lákať a motivovať nadaných a umožňuje im rast. Vlani sme boli na 37. a predvlani na 27. mieste.

Ministerstvo školstva plánuje zrušiť kredity
26. februára 2018

Ministerstvo školstva by si malo brať príklad zo mzdovej politiky obchodných reťazcov
27. februára 2018

Ľubomír BAJANÍK, moderátor

Učitelia si zrejme v ďalších rokoch nebudú môcť zvyšovať platy získavaním kreditov, ministerstvo školstva navrhuje tento systém zrušiť. Spustil ho bývalý minister za SNS Ján Mikolaj takmer pred 10 rokmi. Školské stavovské organizácie spolu s odborármi návrh kritizujú. Rezort pripúšťa, že o pripomienkach k zákonu bude diskutovať.

Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka

Kreditový systém umožňuje učiteľom dopĺňať si vzdelanie, ale zároveň získať aj 6 či 12 %-ný príplatok k základnej mzde. Podmienkou je absolvovať niektoré akreditované kurzy a predpísaný počet kreditov. Daniele Gaburiakovej sa po 5 rokoch v školstve zatiaľ nepodarilo získať žiadne kredity.

Daniela GABURIAKOVÁ, učiteľka ZŠ na Mudroňovej ulici v hlavnom meste SR Bratislave

Buď sa ten daný kurz neotvoril alebo teda jednoducho nebola možnosť, aby som sa zapísala akýkoľvek kurz. Tak vzhľadom k tomu, že teda som sa nedopracovala k žiadnemu kreditu, tak musím čakať.

Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka

Ministerstvo školstva sa však chystá meniť zákon o pedagogických zamestnancoch, v ňom sa už s kreditovým systémom nepočíta. . Školské stavovské organizácie zatiaľ nevedia, či učitelia o niektoré kredity dokonca neprídu.

Alena PETÁKOVÁ, predsedníčka Združenia základných škôl

Navrhuje úplne kreditový systém ako keby vynechaný, čo je podľa nás nie veľmi vhodné. Boli sme viac-menej pripravení nato, že by mal skončiť kreditový príplatok. Ale boli sme pripravení aj nato, že sa s nami bude rokovať a že sa teda povie ako to bude ďalej s platmi.

Vladimír CRMOMAN, prezident Slovenskej komory učiteľov

Ministerstvo školstva vytvorilo kredity kvôli tomu, aby sa čerpali eurofondy. Teraz keď sa eurofondy nečerpajú, tak od buka do buka to chcú zrušiť, pričom vôbec nie je jasné čo bude ďalej.

Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka

Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch dokonca uvažuje o tom, že si učitelia za vzdelávanie zaplatia z vlastného vrecka.

Daniela GABURIAKOVÁ, učiteľka ZŠ na Mudroňovej ulici v hlavnom meste SR Bratislave

Teda si vlastne zaplatím dopredu to, čo by som mala potom retrospektívne dostať od štátu.

Zdroj: RTVS

 

Vladimír CRMOMAN, prezident Slovenskej komory učiteľov

——————–

To už sa nám zdá úplne nereálne.

 

Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka

——————–

Školské stavovské organizácie vyzývajú ministerku školstva, aby schvaľovanie zákona oddialila najmenej o 3 mesiace. Vznikol by tak čas na diskusiu o zmenách, ktoré zasiahnu učiteľov.

 

Renáta VITKOVÁ, pracovníčka tlačového odboru Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR

——————–

Uvedené požiadavky ministerstvo berie na vedomie a bude o nich diskutovať. Návrh zákona je momentálne v štádiu externých rokovaní a prípadné posunutie termínu zvážime.

 

Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka

——————–

Kurzy na získane kreditov doteraz absolvovalo takmer 40 000 učiteľov, do roku 2016 si na príplatkoch rozdelili viac ako 46 miliónov eur. Rita Fleischmanová, RTVS.

Minulý týždeň ohlásilo viacero českých obchodných reťazcov zvyšovanie miezd svojim zamestnancom, napr. v Lidli bude nástupný plat pokladníkov po zvýšení vyšší než priemerný plat českých učiteľov, presnejšie  28.000 korún (1 104 eur), v Prahe a okolí stúpne na viac ako 29.000 korún (1 143 eur).
Od marca si zamestnanci tohto konkrétneho nemeckého reťazca v predajniach a skladoch polepšia o päť percent i na Slovensku.  Toto zvyšovanie miezd je v poradí tretím od jesene 2016 a odvtedy stúpli platy už o tridsať percent a nástupné mzdy o tretinu. Onedlho štartujúci reťazec Kraj zo skupiny Terno napríklad láka v náborovej kampani na garantovaný plat do 1 300 eur. Pre porovnanie treba uviesť, že v roku 2018 sa očakáva priemerný mzdový výdavok v regionálnom školstve na úrovni 1 049,99 eura.

Sú to logické kroky v čase rekordne nízkej nezamestnanosti, keď nielen obchodné reťazce pociťujú nedostatok ľudí. Začína čas súperenia o pracovnú silu, ktorá využíva  zverejňovania ponúkaných platov v inzerátoch či na bilbordoch. Zarážajúci je však nepomer medzi prácou učiteľa, pre ktorú je potrebné vysokoškolské vzdelanie, a prácou za pokladnicou alebo v sklade, ktorá sa dá vykonávať aj bez maturity. Vláda by nemala odkladať nápravu tejto deformácie, inak sa nebudeme môcť čudovať tomu, že odliv mozgov do zahraničia bude pokračovať.

Nepovažujem preto za dobrý nápad, keď ministerstvo školstva uvažuje o zrušení kreditného systému, cez ktorý si učitelia aspoň ako tak mohli prilepšiť k svojmu platu bez toho, aby navrhlo adekvátnu náhradu. Je načase dorovnať platy učiteľov minimálne na úroveň iných povolaní vo verejnej správe, ktoré si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie a správne nastaviť motivačné ohodnotenie, spájajúce dosiahnutý kariérny stupeň a vyvíjanú osobnú aktivitu, ktorá je nad rámec pracovných povinností.

Ak sa tieto zmeny čoskoro nenaštartujú, mnohým pedagógom v pohraničných oblastiach ostane už iba možnosť privyrobiť si formou brigád cez letné prázdniny alebo víkendy v hypermarketoch pri obsluhe zákazníkov, keďže napr. v Českej republike väčšina dohodárov nepodlieha plateniu zdravotných a sociálnych odvodov, ale iba 15 percentnej zrážkovej dani z príjmu.

Fico kritizuje VÚC: Na školách vytvárajú odbory, v ktorých sa absolventi nevedia uplatniť
15. februára 2018

Ministerka Matečná je v rozpore s predsedom vlády
16. februára 2018

BRATISLAVA – Vyššie územné celky (VÚC) vytvárajú na stredných odborných školách odbory, s ktorými sa absolventi nevedia uplatniť a plytvajú tak verejnými financiami. Upozornil na to na štvrtkovej konferencii o prognóze na slovenskom trhu práce v Bratislave premiér Robert Fico (Smer-SD).

Ročne prichádza na trh práce približne 30-tisíc absolventov stredných škôl, až 63 percent z nich nenastupuje na pozície v odboroch, ktoré vyštudovali. Pri vysokoškolákoch je to 57 percent. „Je mimoriadne dôležité, aby štruktúra najmä odborného školstva zodpovedala vývoju štruktúry pracovných miest,“ zdôraznil Fico.

Zároveň uviedol, že samosprávy otvárajú na stredných odborných školách také odbory, v ktorých si absolventi nevedia nájsť uplatnenie, napríklad animátori voľného času, propagační grafici, reštaurátori. Najväčší problém pritom podľa prognóz budú mať zamestnávatelia v strojárskom priemysle, konštatoval premiér.

„Považujem takýto prístup za trestuhodné plytvanie verejnými financiami,“ dodal s tým, že absolvent na pozícii v odbore, ktorý nevyštudoval, sa musel rekvalifikovať a štát tak míňa ďalšie prostriedky. „Ročne vynakladá štát zhruba 250 miliónov eur na neuplatniteľné štúdium mladých ľudí.“

 

Premiér Robert Fico priznal svoje zlyhanie. Viac ako desať rokov mal ako predseda vlády SR spolu so svojimi straníckymi predsedami a poslancami samosprávnych krajov príležitosť riadiť odborné školstvo.

V ten istý deň, kedy Robert Fico kritizuje stredné odborné školy, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná oznamuje, že takmer 70 z nich dostane na modernizáciu svojho vybavenia 50 miliónov eur z európskych fondov.

Premiér Fico sa sekol aj v ďalšej záležitosti. Ficov argument o tom, že 63 percent absolventov stredných škôl nenastupuje do pozícií v odboroch, ktoré študovali, nie je správny, pretože nezohľadňuje fakt, koľko stredoškolákov pokračuje v ďalšom štúdiu, hľadá si zamestnanie v zahraničí alebo sa uplatnilo v príbuznom odbore.

Súčasný stav odborného školstva musíme zlepšiť cez zmeny vzdelávacích programov študijných a učebných odborov, sledovaním údajov o zamestnanosti a motivačným zvýhodnením financovania určitých odborov pre potreby daného regiónu.

Externá časť maturít sa sprísni
12. februára 2018

Sprísnenie maturity neodstráni riziká vylepšovania výsledkov
14. februára 2018

Dohľad nad maturitami sa zmení, rezort školstva chce predchádzať podvádzaniu počas skúšky dospelosti. Jej písomnú časť by mali kontrolovať učitelia z iných školských zariadení. Riaditeľom stredných škôl sa zmena nepáči, hovoria o nedôvere a urážke pedagógov.

„V každej učebni, kde prebieha externá časť maturitnej skúšky, bude testy zadávať externý pedagóg, ktorý bude zároveň garantovať aj objektívnosť a nestrannosť priebehu maturít v danej triede,“ informoval tlačový odbor ministerstva školstva. Externí pedagógovia by mali byť učitelia iných stredných škôl, ktorí nemajú aprobáciu na daný predmet. „Napríklad dohľad nad priebehom testov zo slovenčiny bude vykonávať učiteľ so zameraním na kombináciu geografia – biológia z inej strednej školy,“ konkretizoval tlačový odbor.

Zdroj: Pravda

Zámer ministerky M. Lubyovej o sprísnení externej časti maturity je ďalším príkladom toho ako sa v mene zvyšovania objektivity pri testovaní verejne vyjadrí nedôvera práci učiteľom. Pochybujem o tom, že týmto krokom sa odstráni riziko našepkávania a vylepšovania výsledkov. Takýto zlepšovací nápad však okrem rozhorčenia pedagogickej verejnosti, väčšieho stresu študentov a pochvaly od priaznivcov rebríčkov škôl neprinesie nič zásadné.

Potrebujeme zmenu nastavenia maturity, ktorá stratila svoje minulé postavenie dôležitej životnej skúšky úrovne dosiahnutého všeobecného vzdelávania pre pokračovanie na vysokej škole. Je len dosiahnutým formálnym oprávnením pre možnosť zaujímať sa o vysokoškolské štúdium. Treba vrátiť maturitám ich skutočnú hodnotu a v zmysle navrhnutého opatrenia v dokumente Učiace sa Slovensko pracovať na  zavedení inštitútu všeobecnej maturity (pre všeobecné vzdelávanie) a odbornej maturity (pre odborné vzdelávanie).  Rozlišovanie všeobecnej a odbornej maturity je úsilím o vybudovanie vysokého statusu odbornej maturity ako maturity profilovaného žiaka – špecialistu.

Študenti pripomínajú Ficovi predvolebný sľub o peniazoch na internáty, Smer hovorí, že už neplatí
22. januára 2018

Zdevastované internáty sú obrazom toho, v akom stave sa nachádza školstvo po 10 rokoch Ficových vlád
24. januára 2018

S vysokoškolskými študentmi sa premiér Robert Fico rád stretáva. 17. novembra ich pozýva na obed, bol sa s nimi previezť vo vlaku, v polovici decembra zobral študentky do Bruselu. Študentov vtedy na Facebooku nazval „našou budúcnosťou“.

Teraz mu vysokoškolskí študenti pripomínajú jeho nesplnený sľub spred troch rokov. Jedno z opatrení Ficovho tretieho sociálneho balíčka totiž bolo, že Smer pošle 50 miliónov na rekonštrukciu internátov. Doteraz peniaze nevideli.

„Vysokoškolské internáty sú v žalostnom stave, prípadov, kde je úroveň bývania hlboko pod hranicou komfortu, je na Slovenských univerzitách priveľa,“ napísala Študentská rada vysokých škôl v otvorenom liste premiérovi.

Nedodržanie sľubu a apatiu vlády vnímajú študenti kriticky, aj preto, že sa podľa nich prehlbuje nedôvera študentov voči štátnym inštitúciám.

„Sľuby predchádzajúcej vlády sú sľuby predchádzajúcej vlády,“ povedal ešte začiatkom januára minister financií Peter Kažimír (Smer) na otázky o internátoch a 50 miliónoch eur, ktoré Smer pred voľbami sľúbil.

Smer sa tak už netvári, že ho splní. Prečo? Je koaličná vláda, a teda to nie je len na Smere. „Opatrenia týkajúce sa rekonštrukcií internátov boli súčasťou tretieho balíčka, ktorý mal byť realizovaný po parlamentných voľbách. Tie však rozhodli, že na Slovensku vznikla koaličná vláda, pričom rezort školstva už nepatrí pod gesciu strany Smer,“ napísal tlačový odbor premiéra.

Zdroj: Denník N

Prístup premiéra Roberta Fica a jeho vlády k riešeniu problémov nevyhovujúcich internátov je názornou ukážkou toho, ako sa už 10 rokov chovajú k celému školstvu, ktoré sa nachádza v podobnom stave ako tieto internáty. Kvalita vzdelania klesá, nie je záujem o povolanie učiteľa, tým pádom sa znižuje aj kvalita učiteľského stavu, školstvo nevie reagovať na potreby trhu práce. Robia sa len kozmetické úpravy, ktoré nevedú nikam, chýbajú zásadné zmeny.

Premiér Fico v decembri 2015 na sneme Smeru pri predstavovaní tretieho sociálneho balíčku priznal, že kvôli nízkym investíciám sa až 90 percent internátov nachádza v dezolátnom stave. Smer sľuboval, že 50 miliónmi sa opravia internáty pre 10-tisíc študentov. Zdôvodňoval to aj faktom, že v roku 2014 vysoké školy museli zamietnuť 9-tisíc žiadostí o internát, teda každý piaty študent si musel hľadať súkromný privát. Aj táto investícia by len docielila, že po rekonštrukcii internátov sa zníži počet žiadostí o tretinu. Preto vláda po voľbách sľubovala, že bude študentom dotovať nájomné – študent by tak rádovo ušetril mesačne niekoľko desiatok eur. Celkovo na túto dotáciu, ktorá zníži náklady študentovi, chcel Smer vyčleniť 25 miliónov eur.

Dnes je realita ešte horšia, a preto Študentská rada vysokých škôl SR žiada o splnenie tohto záväzku. Nemôžeme akceptovať argument, že tento sľub dala minulá vláda a opatrenia, ktoré zlepšia bývanie študentov nezastavia ich odchod do zahraničia. Sú to výhovorky, ktoré sa ako horúci zemiak budú tentoraz prehadzovať pri koaličnom rokovacom stole, keďže školstvo ako rezort v súčasnosti patrí SNS. Zábery z priestorov, kde žijú naši študenti, pripomínajú skôr výjavy z krajín tretieho sveta a vláda musí predstaviť plán ako postupnými krokmi zastaví ďalšiu devastáciu životných podmienok vysokoškolskej mládeže. Rovnako by sa malo riešiť i dofinancovanie na podporu bývania všetkých študentov, ktorí to potrebujú, so zameraním najmä na študentov zo sociálne slabšieho prostredia.

Vláda by mala splniť svoj sľub, ktorá dala vysokoškolákom, zároveň je však nevyhnutné robiť všetky kroky nielen pre zlepšenia ich bývania, ale aj pre zvýšenie kvality sektora, aby nám naši najlepší študenti neodchádzali za kvalitnejším vzdelaním do zahraničia.

Analytikov na ministerstve školstva, ktorí navrhovali tvrdé zmeny, presunuli, ich šéf skončil
2. januára 2018

SNS likviduje analytické kapacity
3. januára 2018

Analytici na ministerstve školstva na základe dát navrhovali aj rušenie malých škôl, aj vyššie platy pre učiteľov či varovali pred zlými výsledkami žiakov. Presunuli ich pod odbor celoživotného vzdelávania. Analytický útvar na ministerstve školstva Inštitút vzdelávacej politiky od 1. januára tohto roka skončil. Jeho šéf Matej Šiškovič z ministerstva odchádza. Denníku N to potvrdilo ministerstvo školstva. Šiškovič na otázky neodpovedal, odkázal na tlačové oddelenie ministerstva školstva.

Ministerstvo zmenu obhajuje tým, že vytvorením spoločného odboru sa personálne posilní a „zvýšia sa kompetencie v centrálnom aparáte“. Takto chce ministerstvo posilniť úlohu odboru celoživotného vzdelávania a analýz vzdelávacej politiky, čo je nový názov odboru. Dôvodom zmeny bola podľa ministerstva optimalizácia, pritom tvrdí, že zamestnanci, ktorí pracovali na oboch odboroch, ostanú pracovať aj na novom odbore. Kto bude novému spojenému odboru šéfovať, nie je podľa ministerstva ešte rozhodnuté, je to v procese výberového konania, tvrdia.

Na otázku, či bude Šiškovič aj naďalej pracovať na ministerstve a na akej pozícii, ministerstvo napísalo: „Opis pracovnej pozície riaditeľa odboru sa zmenil, závisí od konkrétneho jednotlivca, či bude mať záujem zapojiť sa do výberového konania a či uspeje.“ Ministerstvo tvrdí, že zmenu momentálne komunikujú na svojej internej stránke a v najbližších dňoch to chce zverejniť aj na oficiálnej stránke. Inštitút vzdelávacej politiky ako samostatný celok zanikol a jeho agenda prešla podľa informácií Denníka N pod odbor pre celoživotné vzdelávanie, ktorý funguje na ministerstve školstva.

Šiškovič šéfoval inštitútu od jeho vzniku v roku 2013 ešte za Dušana Čaploviča (Smer). Pred tým, ako nastúpil na ministerstvo školstva, bol niekoľko rokov analytikom v Inštitúte finančnej politiky na ministerstve financií (IFP). Inštitút vzdelávacej politiky bol podobne ako Inštitút finančnej politiky miestom, kde analytici a ekonómovia majú prinášať analýzy a odporúčania pre to, aby vedenia ministerstiev robili rozhodnutia na základe dát a aby riadili štát čo najefektívnejšie. Na vplyve tieto inštitúty – a najmä IFP – získali najmä za už zosnulého Martina Filka.

Zdroj: Denník N

Zrušenie Inštitút vzdelávacej politiky, pre ktorý ministerka školstva Martina Lubyová používa falošný slovník na zmätenie nepriateľa, keď to nazýva „zlúčenie s odborom pre celoživotné vzdelávanie“, je odklonom od snáh uskutočniť systémovú zmenu vo vzdelávaní a rozumným spôsobom spravovať verejné peniaze v školstve.

Druhý najstarší analytický útvar svojimi výstupmi už dlhší čas ponúkal konkrétne riešenia, o ktorých sa možno dá polemizovať, ale sú dobre nastaveným zrkadlom zlému stavu v rezorte školstva. Náhle rozbitie tohto zrkadla vyvoláva obavy z vybavovania si účtov s nezávislými analytikmi, ktorých výstupy doteraz nepodliehali žiadnej cenzúre. Svedčí o silných politických tlakoch, ktoré sú na ministerku vyvíjané zo strany predsedu SNS a ona im buď podľahla alebo už pri nástupe do svojej funkcie ich mala od neho v zadaní.

Zrušenie analytickej jednotky na školstve je takisto priamym popretím projektu hodnota za peniaze. V základnej koncepcii projektu „Najlepší z možných svetov“ od uznávaných ekonómov – nebohého Martina Filka, Ľudovíta Ódora a Štefana Kišša – sa okrem iného píše: „Analytické jednotky zodpovedné za prípravu predbežných hodnotení by mali fungovať na každom ministerstve, na úrade vlády aj v ďalších inštitúciách…. Analytické  útvary začali vznikať na niektorých rezortoch, doterajšia skúsenosť je však rozpačitá – dobrým príkladom je Inštitút vzdelávacej politiky, horším Inštitút zdravotníckej politiky (ktorý trpel konfliktami záujmov, keďže bol zodpovedný aj za realizáciu projektov). Pri inštitúte na ministerstve dopravy je skúsenosť zmiešaná.“

Reakcie analytikov z ostatných rezortov, aj odbornej verejnosti, len potvrdzujú, že kvalitu, ktorú mal inštitút na školstve pred dvoma rokmi, nestratil. Naopak, skôr ju zlepšil.

Transparentná politika si priam žiada, aby na ministerstvách boli nezávislé analytické inštitúty, lebo najmä cez komparatívne analýzy môžeme identifikovať problémy fungovania v danom rezorte a následne hľadať riešenia cez ďalšie analytické nástroje, ako sú napríklad analýza nákladov a prínosov či analýza užitočnosti nákladov.

Je nemysliteľné, aby akýkoľvek krok alebo opatrenie nebolo podložené zodpovedajúcou nezávislou analýzou, ktorá ukáže čo najširší a komplexný pohľad na daný problém. To by pani ministerka, ktorá na prišla z vedeckých a akademických kruhov, mala vedieť. Nedokážem sa ubrániť dojmu, že pri zrušení inštitútu ide len o vybavenie si účtov s neposlušnými analytikmi, ktorí navrhovali v poslednej revízii verejných výdavkov opatrenia vedúce k úspore vyše 80 miliónov. Tvrdenia o vytvorení nového odboru pre celoživotné vzdelávanie a vzdelávacie politiky, ktorá sa zlučuje s pôvodným analytickým útvarom len potvrdzujú, že ministerka sa snaží dostať neposlušných analytikov pod kontrolu.

Rušenie analytických inštitútov na ministerstvách je nesystémovým krokom, ktorý bude mať negatívny vplyv na kvalitu rozhodnutí v rezorte. V konečnom dôsledku takýto krok žiadne financie neušetrí, ako to môžeme vidieť aj na ministerstve dopravy, ktoré zrušilo analytický Inštitút stratégie a naďalej si vo veľkom objednáva drahé analýzy od externých poradcov za milióny eur.

Debata o zriaďovaní a financovaní regionálneho školstva
14. decembra 2017

Pochybujem o úprimných úmysloch, je to skôr dôsledok prehraných volieb v krajoch
18. decembra 2017

„Bola veľká chyba pustiť stredné školy do kompetencie územných celkov,“ povedal premiér Robert Fico (Smer) na HN Clube. Pod štát by sa však mali vrátiť aj základné školy, ktoré spadajú pod mestá a obce.

Župy a mestá majú na starosti budovy škôl a ich stav, rozhodujú o počte tried, ktoré sa v prvých ročníkoch môžu otvoriť, aj keď to môže upraviť ešte ministerstvo. Samospráva môže zasahovať aj do voľby riaditeľov škôl.

Pripravované zmeny potvrdilo aj ministerstvo školstva. „Súčasťou dokumentu Učiace sa Slovensko je  návrh, aby celé regionálne školstvo prešlo pod štát. Rokovania o zmene sa vedú v tomto kontexte,“ reagovalo na vyjadrenia premiéra ministerstvo, ktoré vedie nominantka SNS Martina Lubyová.

Zdroj: DenníkN, Základné a stredné školy by už nemali riadiť mestá a župy, majú sa vrátiť pod štát

 

Avizované vyjadrenie ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o presune regionálneho školstva pod štát vnímam ako priznanie si, že súčasné nastavenie riadenia na úrovni krajov i obcí je urobené zle. Prirodzene preto zaznievajú už dlhšiu dobu hlasy, ktoré žiadajú návrat špecializovanej štátnej školskej správy, keďže prechod kompetencií sa neurobil i s dôslednou reformou verejnej správy na komunálnej úrovni.
Silne ale pochybujem o úprimných úmysloch túto situáciu zmeniť z dôvodu potreby systémových zmien, podľa môjho názoru ide skôr o dôsledky výsledkov prehraných volieb do samosprávnych krajov. Súčasná vládna koalícia sa zrejme obáva straty vplyvu a tak sme svedkami rozohrania politických hier, kde sa úplne stráca hlavný význam školského systému a to zmysluplné vzdelávanie pre všetkých. Toto je potrebné jednoznačne odmietnuť.
Skutočným riešením je otvorenie diskusie o tvorbe vzdelávacích politík na regionálnej úrovni priamo v kompetencii školských zariadení, pričom je potrebné vychádzať už z realizovaných riešení na úrovni krajov. Rovnako aj novom definovaní kto môže byť zriaďovateľom vzdelávacej inštitúcie a jej priameho financovania.

Verejné výdavky na školstvo dosiahnu 4 % HDP
13. decembra 2017

Rozpočet konzervuje drahý a zle riadený vzdelávací systém
14. decembra 2017

Celkové verejné výdavky Slovenska na vzdelávanie – teda výdavky všetkých subjektov verejnej správy, sa v roku 2017 očakávajú vo výške približne 4 % HDP. Výdavky na vzdelávanie ako podiel na celkových verejných výdavkoch sa podľa odhadov MF SR zvýšia z 9,8 % v súčasnosti na 10,5 % verejných výdavkov v roku 2020, čo je približne súčasný podiel v krajinách EÚ. Okrem dodatočných výdavkov sú potrebné aj ďalšie reformy na dosiahnutie želaného zlepšenia kvality vzdelávania. Popri plošnom zvyšovaní platov učiteľov sú prioritami predovšetkým väzba odmeňovania na kvalitu učiteľov, vrátane väčšieho podielu odmien na mzde, reforma procesu akreditácie vysokých škôl a zlepšenie kvality a dostupnosti údajov o výsledkoch žiakov a absolventov. Revízia výdavkov na vzdelávanie zároveň identifikovala potenciál na úspory v racionalizácii siete regionálneho školstva, zrušení systému kreditových príplatkov a zvýšení podielu študentov nepokračujúcich v magisterskom štúdiu.

Kapitola Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVŠ SR“) na rok 2018 bude mať k dispozícii celkové výdavky v sume 1,36 mld. eur, z toho prostriedky štátneho rozpočtu v sume 1,29 mld. eur a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v sume 66,7 mil. eur. Výdavky kapitoly na rok 2018 oproti schválenému rozpočtu roku 2017 klesajú o 69,8 mil. eur, t. j. o 4,87 %. Na medziročnej zmene celkových výdavkov sa podieľa nárast prostriedkov štátneho rozpočtu v sume 54,2 mil. eur, t. j. o 4,36 %. Prostriedky Európskej únie zo štrukturálnych fondov vrátane prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu klesajú o 124 mil. eur, t. j. o 65,0 %. Výdavky štátneho rozpočtu medziročne rastú z dôvodu zapracovania valorizácie platov nepedagogických zamestnancov o 4 % z roku 2017 a o 6 % valorizácie pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva a vysokoškolských učiteľov od 1. 9. 2017.

Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 – 2020

Schválený rozpočet len udržiava drahý a zle riadený vzdelávací systém a je prejavom nezáujmu vlády investovať do potrebných zmien.

Peniaze tečú cez viacero ministerstiev, no pre ich efektívnejšie prerozdeľovanie je potrebné mať ich pod jednou strechou. Z celkového balíka 3,5 miliardy eur pre vzdelávanie dostane ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR len 39 %. Tento systém sponzorujú obyvatelia Slovenska rôznymi poplatkami z vlastných zdrojov.  Je potrebné nájsť rezervy pre rozbehnutie skutočných systémových opatrení, nie len financovať drahé futbalové a hokejové štadióny oligarchov. Potrebujeme finančne zatraktívniť pedagogickú profesiu a neodkladať to na volebný rok 2020. Je nevyhnutné otvoriť trh so vzdelávacími materiálmi a ďalším vzdelávaním učiteľov, nechať to na školy a vyčleniť im na to zdroje.

Školskú sieť je potrebné nastaviť na základe spravodlivého a transparentného financovania s dobrou dostupnosťou vzdelávacích potrieb pre žiakov a študentov. V spolupráci s odbornými zamestnancami je nevyhnutné budovať skutočne inkluzívne vzdelávacie prostredie pre všetky deti, a tak vytvoriť i inkluzívnu spoločnosť, kde sa každý cíti doma.

NKÚ SR: Výskumná agentúra porušovala pri riadení eurofondov transparentnosť
16. novembra 2017

Školstvo je finančne podvyživené, no vláda zdrojmi stále plytvá
21. novembra 2017

Výskumná agentúra (VA) pri riadení európskych fondov porušovala princípy transparentnosti a objektívnosti. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ SR) pri kontrole zistil viaceré závažné nedostatky. TASR o tom vo štvrtok informovala jeho hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková. NKÚ vykonal kontrolu realizácie výziev a vyzvaní v programovom období 2014–2020 VA pri rozhodovaní o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. NKÚ zistil viaceré nedostatky. „Agentúra okrem iného rozšírila podmienky na predkladanie žiadosti tak, že o nenávratný príspevok sa mohol uchádzať aj subjekt, ktorý nemusel mať dostatočnú spôsobilosť vykonávať kvalitné výskumno-vývojové aktivity. Týmto krokom umožnila podnikateľom, ktorí nemuseli mať dostatočnú spôsobilosť vykonávať kvalitné výskumno-vývojové aktivity, aby sa stali oprávnenými žiadateľmi,“ uvádza sa v stanovisku NKÚ. Kontrola preukázala, že v procese odborného hodnotenia vo Výzve na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier boli hodnotiace kritériá postavené značne subjektívne, a to v prípade šiestich bodovaných otázok z dvanástich.

Zdroj: TASR

Dlhodobo upozorňujeme na finančnú podvyživenosť školstva. Zo štatistík Európskej únie či OECD vyplýva, že do školstva dávame málo financií. Peniaze, ktoré mali ísť do tohto rezortu z eurofondov, sme takýmto nehoráznym spôsobom premárnili. Do konca roka budeme musieť vrátiť 32 miliónov eur len kvôli neschopnosti vlády. Ďalších 300 miliónov eur je zatiaľ investovaných do pochybných projektov, s ktorými zatiaľ nová ministerka nič neurobila.