Ján Richter
Soňa Gaborčáková

Naše hlavné výhrady

zlyhanie systému sociálnej ochrany detí – kauza Čistý deň z neho urobila jedného z hlavných kandidátov na odvolanie
nesystémové zmeny dôchodkového systému, laxný prístup k demografickému problému, potieranie významu sporenia na dôchodok
nesystémové zmeny v oblasti dlhodobej starostlivosti o odkázané osoby
nepodporuje aktívny rozvoj komunitných služieb z národných zdrojov

Naše hlavné ciele

aktívna rodinná politika
daňové zvýhodnenie rodín, podpora bývania pre mladé rodiny, predškolské zariadenia za prijateľné ceny
zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému vhodným nastavením princípov solidarity a zásluhovosti
podpora výstavby nájomných bytov pre mladé rodiny
zmena prístupu k starostlivosti o seniorov a zdravotne znevýhodnených ľudí
začleňovanie marginalizovaných rómskych komunít a dlhodobo nezamestnaných do spoločnosti a pracovného procesu
účinná prevencia proti chudobe, nová koncepcia pomoci ľuďom v núdzi a kríze

Smer chce strop na dôchodkový vek, no len nedávno prešiel zákon, ktorý posiela ľudí do penzie neskôr
16. októbra 2018

Penzista by si mal vek odchodu do dôchodku určiť po odpracovaní 40-tich rokov sám
18. októbra 2018

Šéf rozpočtovej rady Šramko upozornil, že nedávno schválený návrh, aby sa dôchodkový vek určoval na roky a mesiace a nie roky a dni, je v protiklade so zámerom zastropovať penzijný vek.

Smer tlačí na zavedenie stropu pre dôchodkový vek, no len pred mesiacom prešiel v parlamente návrh, ktorý veľkej časti občanov penzijný vek zvyšuje.

Už sa totiž nebude určovať na roky a dni, ale na roky a mesiace. Takéto zaokrúhlenie môže podľa prognózy rozpočtovej rady posunúť odchod do dôchodku na neskôr ľuďom narodeným v rokoch 1959 až 1992.  Napríklad ľuďom narodeným v roku 1976 sa dôchodkový vek môže zvýšiť takmer o osem mesiacov.

„Je to v protiklade so zámerom predkladateľov návrhu na zastropovanie dôchodkového veku,“ hovorí šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko v komentári, v ktorom na tento rozpor upozornil.

Rozpočtová rada zverejnila aj kalkulačku, ako sa po tejto novele posunie občanom podľa aktuálnych odhadov dôchodkový vek.

Rozpočtová rada je od vlády nezávislý orgán, jej úlohou je analyzovať verejné financie a informovať o ich vývoji. Jej ekonómovia opakovane hovoria, že jednou z najvýznamnejších zmien z pohľadu zlepšenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému bolo naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života.

Ak sa zavedie strop na dôchodkový vek, bude to mať negatívny vplyv na verejné financie. O ústavnom zákone má parlament rozhodnúť už na októbrovej schôdzi.

Zdroj: Denník N

Link: https://dennikn.sk/1260390/smer-chce-strop-na-dochodkovy-vek-no-len-nedavno-presiel-zakon-ktory-posiela-ludi-do-penzie-neskor/

Poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)  stranu Smer vyzvali na verejné rokovanie k návrhu zákona o veku odchodu do dôchodku. Prišli sme s návrhom, aby si vek odchodu do dôchodku sám určil každý, kto odpracuje aspoň 40 rokov.

Považujeme dôchodkový systém za „srdce organizmu spoločnosti“. Preto na najväčšiu koaličnú stranu apelujeme, aby pri hlasovaní o tak mimoriadne závažnom návrhu ústavného zákona, akým je vek odchodu do dôchodku, konala uvážlivo. Zároveň pripomínam niekoľko faktov. Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku prijala strana Smer-SD v roku 2012, čiže ich vláda spôsobila to, že vek odchodu do dôchodku rastie. Dnes teda riešia problém, ktorý sami spôsobili.  Súčasný návrh Smeru nikomu do roku 2031 nepomôže. Čiže ich zákon nie je niečo, čo by v dnešnej situácii pomáhalo ľuďom, ktorí sa v najbližších rokoch chystajú odísť do dôchodku.

Návrh Smeru spôsobí, že napríklad človek, ktorý odpracuje len 15 rokov bude mať rovnaký vek odchodu do dôchodku, ako človek, ktorý odpracuje až 46 rokov. Teda napríklad človek, ktorý v živote nepracoval a začne pracovať len od 49 rokov bude môcť odísť do dôchodku v rovnakom veku, ako ten, ktorý pracuje od 18 rokov.

Dôchodkový systém je veľmi dôležitý a kľúčový systém, ktorý by sa nemal meniť bez verejnej diskusie a súhlasu odborníkov. Dnes má Smer k dispozícii len 89 hlasov. Sme v situácii, kedy kľúčové nastavenie systému štátu bude záležať len na jednom jedinom hlase. Obávam sa, že tento hlas zrejme nebude motivovaný úplne legálne.

OĽANO preto vyzýva stranu Smer k spoločnému rokovaniu o veku odchodu do dôchodku s podmienkou, že rokovanie bude verejné. Nechceme pokútne rokovanie, aké dnes Smer vedie s fašistami a podobne. Nie je nič verejnejšie ako nastavovanie dôchodkového systému. Zároveň na rokovanie prinášame alternatívny návrh dobrého kompromisu. Navrhujeme umožniť ľuďom, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov skorší odchod do dôchodku vtedy, kedy sami uznajú za vhodné. Nastavenie súvisiacich parametrov zákona je otázkou dohody a diskusií. Rokovanie o takomto systéme by malo byť zodpovedné voči nám ale hlavne voči budúcim generáciám.

Zároveň apelujeme na hnutie SME RODINA, aby dôkladne zvážilo hlasovanie za súčasný návrh v znení, v akom ho predkladá strana Smer.

Podpora pre rodiny. Richter plánuje zvyšovanie rodičovského príspevku a dlhšiu materskú
9. októbra 2018

Navrhujeme materské aj pre študentky a nezamestnané ženy
15. októbra 2018

Pravidelným zvyšovaním rodičovského príspevku chce minister Richter podporiť mladé rodiny na budúci rok. Vraj to má v koalícii pred-dohodnuté a stihnúť by to chcel do konca roka 2019. Teda tak, aby zmeny boli platné od roku 2020. „Je veľmi veľký rozdiel medzi materskou a rodičákom. Je dôležité nájsť správny mechanizmus ako pravidelne valorizovať tento príspevok. Rodičovstvo, mladé rodiny, matky je potrebné podporovať,“ povedal minister pre TV JOJ. Nevylúčil ani predĺženie materskej dovolenky, pričom povedal, že kľudne príjme aj 52 týždňov.

Zdroj: noviny.sk

Viac na: https://www.noviny.sk/slovensko/377344-podpora-pre-rodiny-richter-planuje-zvysovanie-rodicovskeho-prispevku-a-dlhsiu-matersku

Na rokovanie parlamentu sme predložili novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá je zameraná na podporu pôrodnosti vybraných cieľových skupín slovenskej populácie – študentiek a nezamestnaných žien.

Zamerali sme sa na dve cieľové skupiny – na  študentky a ženy, ktoré stratia zamestnanie. Naším návrhom zákona reagujeme na skutočné problémy reálnych ľudí. Našli sme riešenie, ktoré pomôže študentkám, aby sa nebáli myslieť na dieťa na konci štúdia. Chceme podporiť mladé ženy, ktoré nechcú čakať s materstvom do tridsiatky, alebo neskôr. Tento návrh môže pomôcť odbúrať strach z neplánovaného tehotenstva, nakoľko podľa nej aj pre finančné obavy mnohé mladé ženy podstupujú prerušenie tehotenstva.

Vychádzame z faktu, že demografická kríza predstavuje z dlhodobého hľadiska ústredný problém slovenskej spoločnosti. Jeho ignorovanie by mohlo mať do budúcnosti nepredstaviteľné následky najmä pre dôchodkový systém a zdravotnú starostlivosť. Ako konštatujú demografi, predlžovanie štúdia predlžuje aj bezdetnosť, ale zvyšuje sa aj riziko, že sa ženám nepodarí naplniť ich reprodukčné zámery. Len na vysokých školách študuje približne 87-tisíc mladých žien, ktoré sa po skončení štúdia ocitnú v situácii bez finančného zabezpečenia rodičovstva. Dávajú prednosť kariére pred rodičovstvom a v konečnom dôsledku porodia najviac jedno dieťa. Najvzdelanejšia časť národa má najmenej detí.

Navrhovaná novela zriaďuje špeciálne dobrovoľné poistenie študentov, z ktorého sa bude vyplácať len materské. Sadzba poistného je navrhnutá na 2% – napríklad pri mesačnom poistnom 10 eur dostane žena materské vo výške 340 eur mesačne. V súčasnosti by na takýto príjem musela platiť poistné minimálne 151 eur.

Druhá skupina žien, ktorým novela zákona pomôže v rozhodovaní mať dieťa sú ženy, ktoré stratia prácu, zanikne im nemocenské poistenie a tesne po jeho zániku otehotnejú. Nie je spravodlivé ak žena platila poistné na nemocenské poistenie napríklad 6 rokov a nevznikne jej nárok na materské, lebo ju zamestnávateľ prepustil tesne pred otehotnením. Riešenie sme našli v osobitnej ochrannej lehote, ktorá vznikne žene, ak porodí do 15-tich mesiacov od skončenia poistenia.

Richter pripravuje rekvalifikačné kurzy za milióny
20. júla 2018

Minister Richter ide premrhať milióny eur z eurofondov s pochybným výsledkom
30. apríla 2018

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje rekvalifikačné kurzy.

Z oznámenia o výsledku tendra vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie vyplýva, že ministerstvo sa chystá na realizáciu „vzdelávacích programov pre 20 000 uchádzačov o zamestnanie na základe rámcovej dohody pre zvýšenie ich kvalifikácie v prospech užívateľov strategického parku a ďalších zamestnávateľov v Nitrianskom kraji.“

Za sériu rekvalifikačných kurzov zaplatí rezort práce takmer 28 miliónov eur.

Zdroj: Úrad pre verejné obstarávanie, 30. apríl 2018

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sa chystá nahnať 20-tisíc nezamestnaných ľudí na hromadné mesačné kurzy za desiatky miliónov eur, na ktorých sa veľa zmysluplného nenaučia. Najväčší prínos budú mať dve firmy blízke Smeru, ktoré budú kurzy poskytovať.

Na projekt rekvalifikácie nezamestnaných v priemysle chce štát vyčleniť viac ako 30 miliónov eur. Väčšina projektu, takmer 23 miliónov eur, ide Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny minúť na mesačný kurz s názvom Inkluzívne vzdelávanie.

Nezamestnaní sa na ňom majú za mesiac naučiť odbornú terminológiu, oboznámiť sa so základnými pracovnými úkonmi, ako je uchytávanie technických materiálov, ktoré sa používajú na pracovnej linke, osvojiť si základy lean manažmentu či absolvovať behaviorálne testy, aký sú typ osobnosti.

Je otázne či dlhodobo nezamestnaným a ľuďom z marginalizovaného prostredia bude v reálnom živote lean manažment prospešný. Za každého nezamestnaného štát zaplatí 1 144 eur.  Hoci by malo ísť o skôr praktické kurzy, v jednej skupine môže byť až 20 ľudí, a za jeden mesačný kurz tak štát zaplatí dodávateľovi takmer 23-tisíc eur.

V tejto súvislosti treba upozorniť na rekvalifikačný projekt ministerstva školstva z minulého volebného obdobia – internetové kurzy chovu kôz či pestovania zeleniny za 28 miliónov eur.

Projekt dopadol veľmi zle, vyšetruje ho polícia aj OLAF, a hoci mal byť platený z eurofondov, je už takmer isté, že ho nakoniec budeme musieť zaplatiť z našich daní, keďže nám ho EÚ kvôli podvodom a nezmyselnosti obsahu nepreplatí.

Do niečoho podobného sa teraz pustilo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Štát prakticky nanúti 20-tisíc nezamestnaným ľuďom hromadné mesačné kurzy, na ktorých sa toho veľa potrebného nenaučia, keďže títo si budú hľadať miesto v úplne rozdielnych prevádzkach.

Najväčším prínosom bude projekt zdá sa pre firmy, ktoré budú kurzy poskytovať. Projekt zadalo Ústredie práce skupine dvoch súkromných firiem.

O prvej, spoločnosti DSA, sa píše ako o dcérskej firme nemeckého vzdelávacieho koncernu, v skutočnosti ale väčšinu jej akcií podľa registra partnerov štátu má bratislavský právnik Juraj Lelák, ktorý vlastní spoločne s ďalším človekom aj druhého dodávateľa Newport Group.

Hodnota zmluvy, ktorú s nimi štát pred pár mesiacmi uzavrel, 23-krát prevyšuje ich minuloročné tržby. Myslím si, že po škandálnom projekte na ministerstve školstva smerujeme k rovnakému výsledku aj na ministerstve práce. Okrem obsahu projektu hovorí samo za seba aj personálne obsadenie.

Za dodávateľa kurzov zmluvu podpísal predseda predstavenstva a spolumajiteľ Andrej Hutta. Podľa týždenníka Trend bol v minulosti podpredsedom Mladých sociálnych demokratov, čo je v podstate mládežnícka organizácie strany Smer, jeho meno sa vo vedení organizácie uvádzalo až do minulého roka.

Za objednávateľa, teda štát, zmluvu podpísal generálny riaditeľ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Človek s rovnakým menom bol podpredsedom Mladých sociálnych demokratov v tom istom čase, ako Andrej Hutta.

Zdá sa, že zákazku za 27 miliónov eur dohodil jeden bývalý funkcionár mladých Smerákov druhému. Vyzývame preto ministra Jána Richtera, aby zastavil túto nezmyselnú časť projektu za takmer 23 miliónov eur.

Ušetrených 23 miliónov eur môže ministerstvo použiť na podporu zaučenia ľudí bez práce u konkrétnych zamestnávateľov. Vynaloženie 1200 eur za všeobecný mesačný kurz pre jedného človeka považujem za plytvanie peniazmi daňových poplatníkov.

Celé rekvalifikačné vzdelávanie je nastavené nesystémovo a zle. Takéto krátkodobé rekvalifikačné projekty sú hodnotené odbornými štúdiami ako neefektívne. Podľa skúseností z Nemecka sú pre nezamestnaných lepšie programy, kde sa s nimi pracuje dlhodobo.

Navrhujeme, aby namiesto tohto nezmyselného projektu ministerstvo podporilo slovenských zamestnávateľov a preplatilo im prvú mesačnú mzdu človeka, ktorého zamestnajú a tiež časť mesačnej mzdy jeho kolegu, ktorý ho bude celý mesiac do práce zaúčať.

Nezamestnaní by sa takto naučili presne tie zručnosti, ktoré v danom podniku potrebujú, zvykli by si na pracovné prostredie a systém práce. Boli by tak väčším prínosom pre zamestnávateľa, čo by im malo priniesť aj lepšiu mzdu.

Minister Richter namiesto systémového riešenia navrhuje  projekt, ktorý síce vyžmýka desiatky miliónov eur z eurofondov pre spriaznené stranícke kádre, no ľuďom bez práce to veľmi nepomôže.

Pre eseročky chystajú nové pravidlá. Odborníci hovoria o šikane
19. júna 2018

Richterov nápad je adeptom na byrokratický nezmysel roka
20. júna 2018

IT-čkárov, web dizajnérov, ale aj elektrikárov či stavbárov, ktorí podnikajú cez eseročku, môžu zasiahnuť zmeny, ktoré pripravuje ministerstvo práce.

To chce, aby sa na eseročky, ktoré tvorí len jeden človek, pozeralo ako na klasické firmy, ktoré majú zamestnancov. A aby pre ne platili aj rovnaké pravidlá bezpečnosti pri práci.

Návrh chce ministerstvo predložiť na pripomienkovanie verejnosti v júli. O jeho obsahu už na blogu informovala odborníčka na účtovníctvo a dane Jaroslava Lukačovičová.

Mnohí ľudia, ktorí podnikajú cez eseročku, pracujú doma. Na prácu im totiž stačí len počítač či telefón, a preto nemajú dôvod platiť si kanceláriu. Ak návrh ministerstva prejde, bude to znamenať, že domov ich budú môcť prísť skontrolovať úradníci z inšpektorátu práce.

„Dajte si preto pozor, neotvárajte inšpektorovi v pyžame, lebo to nie je vhodný pracovný odev, v šmykľavých papučiach, aby ste sa cestou k dverám nepošmykli a určite nebuďte na takomto pracovisku pod vplyvom zvyškového alkoholu,“ upozorňuje na blogu Lukačovičová.

V súčasnosti však nie je jasné, čo všetko budú môcť inšpektori kontrolovať. Ministerstvo totiž hovorí o tom, že aj jednoosobové eseročky budú musieť splniť požiadavky bezpečnosti pri práci, a to „v nevyhnutnom rozsahu“. Zatiaľ však nešpecifikuje, čo myslí pod pojmom v nevyhnutnom rozsahu.

Štátny tajomník Branislav Ondruš tvrdí, že nebudú jednoosobové eseročky doma šikanovať kontrolami. „Na to nemáme ani čas, ani chuť, ani dôvod. Ide nám naozaj len o kontrolu pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia (BOZP), kde ich porušením môže jednoosobová eseročka ohroziť zdravie a životy iných ľudí,“ tvrdí.

Zdroj: SME

Viac na: https://ekonomika.sme.sk/c/20853185/richter-chce-viac-kontrolovat-eserocky-odbornici-hovoria-o-sikane.html#ixzz5KxKT6URk

Vláda plánovanou zmenou zákona o nelegálnej práci šikanuje jednoosobové eseročky a pridáva malým a stredným podnikateľom zbytočnú záťaž.

Kategória malých a stredných podnikov je kostrou každej ekonomiky. Na Slovensku generujú viac ako polovicu nášho HDP. Zdravé podnikateľské prostredie je základom silnej ekonomiky.

Kvalita podnikateľského prostredia však na Slovensku klesá. Podnikatelia sa na Slovensku dlhodobo sťažujú na nadmernú administratívnu záťaž a byrokraciu, čoho dôkazom je aj umiestnenie Slovenska vo svetových rebríčkoch.

V rebríčku Indexu kvality podnikateľského prostredia Doing business sme sa prepadli z 29. miesta v roku 2016 na 39. miesto tento rok. Byrokraticky index, ktorý sa aktualizuje každý rok, hovorí, že podnikatelia strávia byrokraciou 164 hodín ročne. To je takmer jeden pracovný mesiac, ktorý sa musia venovať byrokracii na úkor ich času, ktorý by mohli venovať svojim klientom.

Cieľom každej rozumnej vlády by malo byť zjednodušenie podnikania a odbúravanie byrokratickej záťaže. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter sa však pustil do „zlepšovania” podnikateľského prostredia po svojom.

Ministerstvo práce sa chystá zmeniť zákon o nelegálnej práci tak, že zamestnávateľom bude aj ten, kto nikoho nezamestnáva. Napríklad eseročka s jedným majiteľom. So všetkými dôsledkami, teda že musí dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce a nechať sa skontrolovať inšpekciou.

Ďalšia zmena sa týka zamestnávateľa, ktorý už zamestnancov má. Bude mať povinnosť vlastniť zariadenia na testovanie zamestnancov, či nie sú pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Keď príde inšpektor, zamestnancov bude kontrolovať sám zamestnávateľ na vlastné náklady.

Zamestnávateľ bude mať navyše povinnosť viesť obrazovú, zvukovú a písomnú dokumentáciu, aby vedel dokázať, že obvinenia inšpektora o nelegálnej práci vo firme nie sú pravdivé. Prezumpcia neviny v slovenských zákonoch teda ministerstvu práce asi nehovorí nič. Inšpektor vysloví „dôvodné podozrenie“ a firma musí dokázať, že to tak nie je.

Nápady úradu ministra Richtera nadväzujú na tradície naivného „boja proti nelegálnej práci“, najmä povinnosť podnikateľa kontrolovať zamestnancov svojich dodávateľov, či nepracujú načierno. Minister by sa už mal konečne zamerať na reálne problémy ľudí a nie na umelé vytváranie byrokratických bariér podnikania.

Minister Richter sa teší z nízkej nezamestnanosti, no situáciu na pracovnom trhu nezvláda. Na západe máme 56-tisíc voľných pracovných miest, ktoré nevieme obsadiť, minulý rok každé štvrté miesto obsadili cudzinci, pričom v strede a na východe Slovenska je 96-tisíc nezamestnaných dlhšie, ako jeden rok. To sú témy, ktorým by sa pán Richter mal venovať.

Nápady, ako zavádzať nové regulácie do už aj tak reguláciami nabitého podnikateľského prostredia, by mal konzultovať prinajmenšom s ministrom hospodárstva. Práve jeho úlohou je znižovať byrokratickú záťaž. Preto Richterov nápad na nezmyselnú reguláciu jednoosobových eseročiek je určite adeptom na byrokraticky nezmysel roka.

Pán minister by mal určite od tohto nezmyslu upustiť. Cieľom je, aby sme späť na východ priviedli ľudí, ktorí odišli za prácou do zahraničia, aby si založili živnosti alebo eseročky a robili to, čo vedia pri minimálnej byrokratickej záťaži. Tento zákon považujem za krok dozadu a budem tvrdo bojovať proti jeho prijatiu.

Rodičom s malými deťmi koalícia zníži dane.
14. júna 2018

Výdavky na školákov a študentov sú vyššie ako na malé deti. OĽANO chce rozšíriť návrh na zvýšenie daňového bonusu na deti, aj na deti nad 6 rokov
12. októbra 2018

Nový sociálny balík cieli na rodiny. Jedným z opatrení má byť zdvojnásobenie daňového bonusu na dieťa do šesť rokov, čo rodičovi zníži dane a zvýši čistú výplatu takmer o 22 eur.

Daňový bonus na dieťa do šesť rokov sa týka rodičov asi 300-tisíc detí. Po novom by si rodič mohol z daní namiesto 21,56 eura na dieťa a mesiac odrátať 43,12 eura. Ročne by si tak mohol z daní odpočítať 517,44 eura. V prípade, že má dve menej ako šesťročné deti, by išlo o vyše tisíc eur ročne. Na dieťa staršie ako šesť rokov by si pritom ročne mohol naďalej odpočítať 258,72 eura. Nárok na daňový bonus majú tí, čo zarobia ročne aspoň šesťnásobok minimálnej mzdy – v tomto roku je to 2 880 eur.

Zdroj: Pravda

Link: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/473245-mate-male-dieta-ziskate-vyssi-danovy-bonus/

Vládna koalícia si konečne všimla ťažkú finančnú situáciu zamestnaných rodičov s deťmi. Jej návrh na zvýšenie daňového bonusu na deti iba pre deti do 6 rokov je však nespravodlivý.

Zvýšenie a progres v daňovom bonuse sme predkladali už pred dvomi rokmi. Naše návrhy však už trikrát koaliční poslanci odmietli. Teší nás, že sa však nimi predsa len inšpirovali a začali nad zvýšením daňového bonusu uvažovať.

V parlamente navrhujeme zrušenie navrhovanej vekovej hranice. Samozrejme aj tento návrh rodinám pomôže, ale iba tým s malými deťmi do 6 rokov. Náklady na deti však výrazne stúpajú práve so začiatkom školskej dochádzky a v prípade stredoškolákov sú často až dvojnásobné v porovnaní s predškolákmi.

Prorodinné opatrenia navrhujeme z koncepcie rodinnej politiky pod názvom +1DIEŤA, ktorú sme predstavili v máji tohto roka. Navrhujeme v nej lepšie riešenie – rastúci daňový bonus na druhé a ďalšie dieťa. Ten by jednak rodinám s pracujúcimi rodičmi znížil dane a tým im finančne pomohol, pričom by tiež prispel k zlepšeniu hrozivej demografickej situácie Slovenska. Dvojnásobnú výšku daňového bonusu a zároveň aj jeho znásobenie pri raste počtu detí zaviedli v susedných krajinách a tiež vo viacerých krajinách EÚ. V Poľsku sa napríklad za tretie dieťa rodičom znižuje daň o takmer 500 eur ročne, v Českej republike o takmer 1000 eur ročne, v Rakúsku od budúceho roka za každé dieťa o 1500 eur. Na Slovensku je to iba necelých 260 eur. Ak sa však Slovensku ekonomicky darí, majú to rodiny s deťmi pocítiť v prvom rade.

Rodiny si na Slovensku podľa nás môžu dovoliť o jedno dieťa menej, ako by chceli a priemerná plodnosť na jednu ženu sa pohybuje pod kritickou hranicou 1,5 dieťaťa. Cieľom zavedenia rastúceho daňového bonusu, ktorý navrhovalo OĽANO, bolo podporiť najmä rodiny s dvoma a viac deťmi, ktoré sú najviac postihnuté výpadkom príjmov a zvýšenými nákladmi na život pri príchode detí.

Rastúci daňový bonus by znamenal dvojnásobnú daňovú úľavu na druhé dieťa a trojnásobnú na tretie a ďalšie dieťa. Na tretie dieťa by sa tak v budúcom roku dostal na zhruba 800 eur ročne, čo je stále menej ako v Česku. Rodiny by to však povzbudilo nebáť sa mať viac detí, pretože by sa na ich príchod viazali aj vyššie daňové úľavy pre zamestnaných rodičov.

Smer predstavil balík za 200 miliónov eur. Deťom chce platiť obedy v škole
5. júna 2018

Sociálne opatrenia Smeru sú nedôstojnou predvolebnou kampaňou
7. júna 2018

Strana Smer predstavila tri opatrenia za približne 200 miliónov eur. Tie by mali byť súčasťou nového sociálneho balíčka koalície. Celkovo sa hovorí, že by mohol stáť až 600 miliónov eur.

„Držíme sa filozofie, že keď sa štátu darí, je našou povinnosťou podeliť sa s ľuďmi,“ uviedol balík poslanec parlamentu a bývalý premiér Robert Fico.

Niektoré opatrenia by mali prejsť normálnym legislatívnym procesom, teda mala by ich schvaľovať aj vláda. Iné by mali byť schválené rovno v parlamente cez pozmeňujúce návrhy.

Zdroj: SME

Viac na: https://ekonomika.sme.sk/c/20842850/smer-predstavil-balik-za-200-milionov-eur-detom-chce-platit-obede-v-skole.html#ixzz5NV4Q04Vk

Najnovší sociálny balíček strany SMER považujem za nedôstojnú predvolebnú kampaň Smeru. Opatrenia, ktoré dnes predstavila strana Smer, sú neadresné a nespravodlivé. Obedy budú mať totiž preplatené aj deti zbohatlíkov – napríklad pána Kaliňáka, Bašternáka a ďalších, čo považujeme za obrovskú hanbu.

Namiesto toho, aby Smer konečne výrazne pomohol chudobným rodinám, ide dať rovnostársky všetkým, aj deťom ministrov či poslancov. Čerešničkou na torte je vyplatenie vianočných dôchodkov tri mesiace pred parlamentnými voľbami.

Tieto opatrenia Smeru preto považujem za nedôstojnú predvolebnú kampaň. Ako ináč nazvať to, keď obedy zadarmo nedostanú len deti v núdzi, ale aj deti, ktoré na ne nie sú odkázané.

Rodinám na Slovensku by oveľa viac pomohla intenzívnejšia prorodinná politika – štát priateľský k rodinám. Opatrenia, ktoré oznamuje táto vláda sú neadresné a nepodporujú rodinnú politiku.

63-tisíc deťom v núdzi by skôr pomohlo, keby sa zvýšila nezdaniteľná časť na daňovníka a rodičom by tak ostalo viac peňazí, či zavedenie tzv. supermarketov pre chudobných, v ktorých by dokázali oveľa lacnejšie nakúpiť potraviny.

Vláda vo Vranove nad Topľou rozdelila milión eur a hodnotila akčný plán
3. mája 2018

Vláda robí z akčných plánov lacný politický marketing
4. mája 2018

Informatívnou správou o realizácii akčného plánu rozvoja okresu Vranov nad Topľou, patriaceho medzi najmenej rozvinuté okresy Slovenska, sa na svojom štvrtkovom výjazdovom rokovaní v sídle okresu zaoberala vláda SR.

Medzi hlavné okruhy dvojhodinového stretnutia patrila cestná infraštruktúra a cestovný ruch. V tejto súvislosti premiér Peter Pellegrini informoval o rozhodnutí vrátiť na Domašu loď, o ktorú žiadali obce v okolí rekreačnej oblasti. Na rokovaní sa vláda venovala aj stále neobsadenému priemyselnému parku Ferovo vo Vranove nad Topľou. V otázke zamestnanosti avizoval predseda vlády vytvorenie 200 až 250 pracovných miest v spoločnosti Bukóza Holding.

Okrem hodnotenia plnenia akčného plánu vláda na zasadnutí uvoľnila na podporu regiónu finančné prostriedky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa vo výške milión eur. Rozdelila ich na 66 projektov obciam, občianskym združeniam a farnostiam okresu.

Najvyššia suma z prerozdelených peňazí vo výške 150-tisíc eur pôjde na zateplenie a výmenu okien na budove Základnej školy Bernolákova vo Vranove nad Topľou. Suma 60-tisíc eur je určená na rekonštrukciu strechy na budove Základnej umeleckej školy Hanušovce nad Topľou a 30-tisíc eur pôjde na výstavbu chodníka k zdravotnému stredisku, kultúrnemu domu a železničnej stanici v obci Soľ.

Zdroj: denník Pravda

Viac na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468392-vlada-vo-vranove-nad-toplou-rozdelila-milion-eur-a-hodnotila-akcny-plan/

Východ krajiny zažíva v dnešných dňoch výjazdové rokovanie vlády SR. Zaujímavé je, že na debatách ako pomôcť rozvoju východu prostredníctvom akčných plánov nie sú prizvaní župani Prešovského a Košického samosprávneho kraja. Rovnako neboli pozvaní ani opoziční poslanci NR SR, ktorí pochádzajú práve z navštívených regiónov. Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú? Také je známe porekadlo, ale aj skutočnosť akčných plánov realizovaných na východe.

Údajne malo byť v okrese Vranov nad Topľou od augusta 2016 do marca tohto roku vytvorených 814 pracovných miest. Avšak nejedná sa o pracovné miesta, ktoré majú charakter trvalo udržateľných napríklad z titulu, že fungujú na princípe priemyselného parku. Z toho vyplýva, že väčšina bude pre Vranovčanov krátkodobou víziou zamestnať sa.

Z Vranova do Bratislavy trvá cesta takmer osem hodín a pre vylepšenie infraštruktúry či železničného spojenia sa nečrtá žiadne systémové riešenie. Niektorí politici z vládnej strany Smer absolvujú presun z východu krajiny do Bratislavy lietadlom, a tak im táto skutočnosť nejako z akčných plánov unikla.

Ďalší východoslovenský okres Trebišov mal preinvestovať značnú časť do poľnohospodárstva. Vzniknúť malo aj šesť obecných podnikov s charakterom sociálnych podnikov. Obe naplánované oblasti sú ale vysoko rizikovou investíciou z pohľadu trvalej udržateľnosti zamestnanosti na Slovensku. Poľnohospodárstvo sa u nás dotuje najmenej z okolitých krajín a dnes poľnohospodári volajú na poplach, že neprežijú. Sociálne podnikanie nemá u nás dlhú tradíciu. Navyše je sociálne podnikanie spájané s kauzami vtedajšej ministerky práce Viery Tomanovej (Smer), kedy sme ich nemali uhradené z eurofondov z dôvodu zneužívania.

Dokonca nový zákon o sociálnej ekonomike platný od mája tohto roka, zavádza skutočnosť, že prv ako začne sociálny podnik čerpať príspevok zo štátu, musí vyčerpať komerčný úver, ktorý si sociálny podnik musí zobrať z banky na takýto účel. Ten musí tvoriť 50 percent celkovej investície na sociálny podnik. Komerčná banka tak posudzuje, či je reálny podnikateľský zámer. Ak uzná, že je v poriadku, tak preberá zodpovednosť samotná samospráva, podnikateľ a nie štát. Ak by sa nejaký sociálny podnik nerozbehol podľa očakávania, práve na jeho pleciach ostáva úver aj to, že tých zvyšných 50 percent im štát neuhradí.

Ak sa volia nástroje s vysokou rizikovosťou udržateľnosti, tak aj napriek regionálnym príspevkom a dotáciam sa miera chudoby dostáva do alarmujúcich čísel. V Prešovskom samosprávnom kraji bola v roku 2016 na úrovni 18,6 %, kedy sa dostala porovnateľne na úroveň roku 2013, kedy prestavovala miera chudoby 19,2 %. Košický kraj mal v roku 2016 mieru rizika chudoby na úrovni 13,8 %.

Ak vládna strana Smer prestane robiť marketing a začne používať efektívnejšie nástroje znižovania rozdielov, nebude musieť tvrdiť zahraničným pozorovateľom, že na východe nič nie je. Bratislavčania naopak nebudú musieť vyzývať občanov, ktorí sa zdržiavajú na ich území, aby si prihlásili trvalý pobyt v Bratislave.

Rakúsko chce znížiť prídavky na deti žijúce v zahraničí. Zmeny sa dotknú aj Slovákov
2. mája 2018

Vláda sa nezastala našincov pracujúcich v Rakúsku dostatočne
3. mája 2018

Rakúsko sa napriek obavám zo strany EÚ chystá znížiť rodinné prídavky na deti žijúce v zahraničí. Pravicovo-konzervatívna vláda predstavila v stredu vo Viedni príslušný návrh zákona, informuje agentúra DPA.

Navrhované škrty by mali postihnúť predovšetkým rodiny, ktorých deti žijú na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. Deti žijúce vo Švajčiarsku alebo Belgicku naopak v budúcnosti dostanú – s ohľadom na vyššie životné náklady – viac peňazí, píše DPA.

Rodinné prídavky pre rodičov pracujúcich v Rakúsku sa – v prípade schválenia predmetného zákona parlamentom – majú s platnosťou od roku 2019 prispôsobiť výške životných nákladov v domovských krajinách.

Zdroj: TASR/Hospodárske noviny

Viac na: https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1738246-rakusko-chce-znizit-pridavky-na-deti-zijuce-v-zahranici-zmeny-sa-dotknu-aj-slovakov

Slovensko musí vyjadriť jasné kritické stanovisko k rakúskemu návrhu, ktorý má mať dopad aj na ľudí od nás. Do Rakúska odišlo alebo dochádza za prácou veľa ľudí. Návrh rakúskeho zákona upravuje výšku rodinných prídavkov  pracujúcich cudzincov, ktorých deti nežijú v Rakúsku, čím ich diskriminujú v porovnaní s ich zahraničnými kolegami.

Takzvanú indexáciu, ktorá má postihnúť najmä rodiny pracovníkov z krajín ako sú Slovensko, Maďarsko, Rumunsko či Bulharsko, chce preskúmať Európska komisia. Cieľom je zistiť či príslušný rakúsky návrh zákona je v súlade s právom EÚ. Naši vládni poslanci zatiaľ len ticho mlčia. Slovensko zareagovalo len mierne, pričom v Rakúsku pracuje takmer 40-tisíc opatrovateliek a ďalšie tisícky stavbárov, zdravotných sestier alebo ľudí pracujúcich v službách. Vláda by mala zastávať pozíciu, že Rakúsko porušuje pravidlá v EÚ a kritickým stanoviskom sa zastať našich pracujúcich v Rakúsku. Riešením by boli aj diplomatické vyjednávania, ktoré by mohli priniesť výnimky z tohto opatrenia.

Ministerstvo práce mení príspevok na sociálne služby
28. apríla 2018

Richter nariadením opravuje nepripravenú novelu zákona o sociálnych službách
30. apríla 2018

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo do pripomienkového konania návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou na rok 2019.  Navrhovaná výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach  podmienených odkázanosťou na rok 2019 vychádza z účelu tohto finančného príspevku s prihliadnutím na vývoj minimálnej mzdy za predchádzajúce dva kalendárne roky ( na roky 2017 a 2018). Vychádza z výšky minimálnej mzdy na rok 2018 a s prihliadnutím na vyváženú úroveň spolufinancovania jednotlivých foriem sociálnej služby (pobytovej formy sociálnej služby a ambulantnej  formy sociálnej služby).

Nariadenie navrhuje zvýšenie finančného príspevku pri pobytových službách ako násobok  sumy mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní pobytovej služby/mesiac/miesto, a to konkrétne 0,2 násobku sumy minimálnej mzdy pri II. stupni odkázanosti, 0,45 násobku  sumy minimálnej mzdy pri III. stupni odkázanosti, 0,6 násobku sumy minimálnej mzdy pri IV. stupni odkázanosti, 0,85 pri V. stupni odkázanosti a 1,05 násobku sumy minimálnej mzdy pri VI. stupni odkázanosti, s tým, že navrhovaná výška finančného príspevku  na rok 2019 zohľadňuje  vývoj minimálnej mzdy za predchádzajúce dva kalendárne roky ( na roky 2017 a 2018),  vychádza z výšky minimálnej mzdy na rok 2018  (výška finančného príspevku ustanovená v prílohe č. 6 k zákonu vychádzala  z určeného násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok, teda na rok 2017 ).

Vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe z hľadiska potreby vyváženej úrovne spolufinancovania pobytovej formy sociálnej služby a ambulantnej sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou zo štátneho rozpočtu sa zvyšuje  výška finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby  aj tým, že  sa zvyšuje percentuálny podiel z výšky finančného príspevku pri poskytovaní pobytovej služby/mesiac/miesto na 2/3- t.j. cca na  66,67%.

ZDROJ: MPSVaR

Minister práce Ján Richter prichádza z návrhom nariadenia, ktorým sa ustanovuje výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou na rok 2019. Nariadenie prichádza len 4 mesiace po uvedení novely zákona o sociálnych službách do platnosti, čo dokazuje, že novela nebola pripravená správne, systémovo a v prospech odkázaných občanov. Po niekoľkých mesiacoch reagujú na aplikačnú prax a zmeny ako zvýšenie minimálnej mzdy alebo zvyšovanie nákladov, o ktorých ale vedeli pred schválením novely zákona. Je to dôkaz, že na MPSVaR pravá ruka nevie čo robí ľavá.

Nariadenie nanovo ustanovuje sumu na účely určenia výšky finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby. Ako sa v nariadení uvádza, vláda reaguje na aplikačnú prax, ktorou chce vyvážiť financovanie pobytovej a ambulantnej služby. Na tieto nedostatky zákona sme upozorňovali ešte pred prijatím samotnej novely. Aj poskytovatelia služieb upozorňujú, že ani táto úprava nie je postačujúca. Našim návrhom riešenia pre ambulantné služby je úprava personálneho normatívu alebo výrazne zvyšovanie valorizácie príspevku na nasledujúce 2 roky. Takéto riešenie by malo zastaviť likvidáciu ambulantných služieb, ktoré sa poskytujú odkázanému počas dňa. Novela prijatá minulý rok nešťastne ponechala kompetencie a povinnosti financovania určitých sociálnych služieb, ktoré padli na ramená miest a obcí. Obce do 500 obyvateľov, ale zo svojho rozpočtu nedokážu zafinancovať potrebné služby pre odkázaných seniorov .

Novela zákona o sociálnych službách bola schválená na sklonku minulého roka. Do posledných chvíľ nechávali v napätí poskytovateľov, prijímateľov, ale aj samosprávy, ktoré nemali dostatočný čas pripraviť sa na zmeny. Úprava financovia pre poskytovateľov spôsobila evidentnú likvidáciu ambulantných služieb na Slovensku. Mnohé z denných stacionárov museli ukončiť službu a len v mesiaci január vyše 2 500 odkázaných ľudí ostalo bez ambulantnej služby. Ani táto úprava opätovne nepodporuje fungovanie ambulantných služieb pre odkázaných, ktoré sú pre štát lacnejšou alternatívou a majú pozitívnejší dopad na dobro klienta. Preto sú odkázaní ľudia a ich príbuzní nútení vyčkávať na dlhých čakacích listinách pre pobytovú formu sociálnej služby.

Odborári žiadajú úpravu platov vo verejnej správe, nevylučujú ani štrajk
4. apríla 2018

Zamestnancov verejnej správy vláda chlácholí sľubmi
5. apríla 2018

Ak si vláda nesplní túto povinnosť, Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR nevylučuje aj možný štrajk.

Odborári vyzývajú vládu k tomu, aby si splnila záväzok z Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a predstavila návrh na úpravu tabuľkových platov vo verejnej správe. Vládny kabinet tak pritom mal urobiť do konca marca tohto roka.

„Prijali sme uznesenie, že ešte jedenkrát sa treba stretnúť s vládou SR. V prípade, že sa s ňou nedohodneme, budeme zvažovať ďalšie právne kroky. Je možných veľa postupov, ktoré môžu skončiť až vyhlásením štrajkovej pohotovosti,“ priblížil po stredajšom rokovaní Rady predsedov odborových zväzov KOZ SR Jozef Kollár.

Odborári tak budú čakať na návrh z dielne Úradu vlády SR. „My nechceme navrhnúť vláde nič. Ona má navrhnúť nám, aby sa odstránila päťročná deformácia tabuliek, pri ktorých zamestnanci verejnej správy po ôsmu triedu sú platení pod minimálnu mzdu,“ upozornil Kollár s tým, že tento návrh „očakávajú odborári ihneď“ a nedávajú vláde žiadny termín.

Zdroj: Denník Pravda

Viac na: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/464714-odborari-ziadaju-upravu-platov-vo-verejnej-sprave-nevylucuju-ani-strajk/

 

 

 

Expremiér Robert Fico viackrát verejne prisľúbil, že platové tarify verejných zamestnancov budú upravené od januára 2019. Minister práce Ján Richter už 23. novembra 2017 deklaroval, že nemá záujem na tom, aby boli zamestnanci štátnej a verejnej správy ohodnotení horšie, ako súkromná sféra, ktorá ponúka lepšie podmienky.

Problém je, že napriek obom vyhláseniam sa do legislatívnych úloh vlády na rok 2018 úprava platov vôbec nezaradila. Úrad Vlády zaradil tieto úpravy až po hromadnej pripomienke, ktorú inicioval opozičný poslanec. Zvyšovanie platov by sa malo týkať zhruba 28-tisíc zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

Pocit nedocenenia a chudoby je na Slovensku silný práve u strednej vrstvy. Slovenská ekonomika jednosmerne zameraná na automobilový priemysel nedáva ľuďom s humanitným a kreatívnym vzdelaním veľa príležitostí, a tak sú najmä v ekonomicky slabých regiónoch často nútení pracovať vo verejnej správe za nízke platy.

Ministerstvo práce nedostatočne akčným stimulovaním trhu práce tiež spôsobuje, že je v tejto oblasti málo pracovných príležitostí. Následne to ešte zhoršuje tým, že donekonečna odďaľuje úpravu tabuľkových taríf. Obávam sa, že aj vynechanie z úloh na rok 2018 malo znamenať, že by sa zvyšovanie platov zamestnancov posunulo opäť o niekoľko mesiacov, alebo o rok.

Vážny: Ročné zúčtovanie od budúceho roka určite nestihneme
4. marca 2018

Ročné zúčtovanie by nemalo zvýšiť odvodové zaťaženie
9. marca 2018

Vláda pripravuje ročné zúčtovanie sociálnych odvodov. Aký je pohľad Sociálnej poisťovne?

V zásade vnímam ročné zúčtovanie ako medzistupeň k Unitasu (jednotný výber daní a poistného, pozn. TREND). Rešpektujem, že štát chce zamedziť optimalizácii odvodov. Dokonca ma veľmi prekvapilo, až aké optimalizácie sa dejú – tristo až päťsto subjektov sa v inkriminovaných mesiacoch hýbe vo výške príjmu 200- až 400-tisíc eur. Ale odvody zaplatia len z maximálneho vymeriavacieho základu. Takže ambícia je správna. Nie som však presvedčený, že ho treba realizovať v takej podobe, v akej je teraz na stole.

 Čo konkrétne vám prekáža?

Môj názor je, že to treba urobiť podstatne jednoduchšie a tak, aby z toho aj poistenci mali určité benefity. Lebo tak, ako je to navrhnuté, sú veľmi malé až žiadne. Benefity, ktoré mám ja na mysli, spočívajú najmä v zjednodušení agendy. Okrem toho je nereálne, ako je to dnes navrhnuté, aby Sociálna poisťovňa vedela zabezpečiť ročné zúčtovanie od januára 2019.

Prečo?

Ročné zúčtovanie sa dotkne v rôznom rozsahu 22 informačných systémov zo 48 systémov Sociálnej poisťovne. Navyše, v niektorých systémoch sa nám končia v septembri, októbri zmluvy a musíme robiť verejné obstarávanie. Okrem toho, môžeme začať s prípravou len vtedy, keď budeme mať vysokú mieru istoty, že zákon bude schválený. Vieme risknúť to, že začneme nejaké roboty, keď ho schváli vláda, tam už je vysoká miera istoty.

Naplno by sme mali začať až vtedy, keď ho podpíše prezident, ale taký časový komfort si nevieme dovoliť. No aj tak potrebujeme mať definitívne paragrafové znenie, čo od nás štát v ročnom zúčtovaní vyžaduje, aby sme vedeli urobiť procesný model. My totiž nemôžeme dať paragrafové znenie zhotoviteľovi, musíme mu zákon preložiť, povedať, čo chceme. To trvá štyri až päť mesiacov. Naši zamestnanci hovoria o šiestich mesiacoch, vieme to však skrátiť na štyri mesiace. Následne, keď budeme mať procesný model, vieme ho posunúť zhotoviteľovi. A on – ten najdôležitejší, ktorý robí jednotný výber poistného, hovorí, že potrebuje 19 mesiacov.

Vieme to tam skrátiť na 14 mesiacov. A tak vieme zúčtovanie zabezpečiť od januára 2020. To znamená, že v roku 2020 bude zber dát po novom a v 2021 ich už budeme konkrétne vyhodnocovať. Keď som takéto časové relácie predostrel, tak sa začala diskusia a hľadáme cestu, čo s tým ideme urobiť. Ja navrhujem: poďme to zjednodušiť, poďme sa zamyslieť nad tým, čo ponúkneme – najmä v benefitoch.

Zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov je krok správnym smerom. Dobrým dôvodom je najmä jednoduchší a spravodlivejší výber poistného, navyše by tým malo firmám a živnostníkom ubudnúť byrokracie. 

Obávame sa však, že pod pláštikom ročného zúčtovania môže dôjsť k zvýšeniu odvodového zaťaženia podobne, ako sa to stalo pri zdravotných odvodoch. Týka sa to najmä začínajúcich podnikateľov, ďalej tých, ktorí majú sezónne podnikanie a v priebehu roka pozastavenú živnosť či žien na materskej dovolenke, ktoré by si mali platiť sociálne odvody. 
Tiež sa nám nepáči, že sa zúčtovanie nemá týkať zamestnancov štátu, takže umožní nízke odvody z vysokých odmien štátnych úradníkov, napríklad z tzv. zlatých padákov. To je nespravodlivé a podporuje štátny papalášizmus. 
Ročné zúčtovanie sa podľa plánov malo zaviesť už skôr a terajšie zdržovanie budí podozrenie, že ho chce Sociálna poisťovňa využiť na ďalšie nákupy veľkých objemov počítačovej techniky a softvéru, ktoré sú zvyčajne málo transparentné a predražené.

Rozdávali potravinové balíčky: Pozrite si, čo všetko obsahujú
20. februára 2018

Pred rokmi Fico hovoril o potravinových balíčkoch ako o ponižujúcej pomoci. Dnes mu to nevadí.
22. februára 2018

Sú v núdzi a zíde sa im každá pomoc. Tisíce ľudí na Slovensku dostávajú už v týchto dňoch potravinové balíčky. Najviac ich každoročne smeruje na východ krajiny. Nielen v hladových dolinách či rómskych osadách na východe. Ľudia v núdzi žijú aj v druhom najväčšom meste Slovenska. Napríklad aj vdova so synom dostala potravinový balíček.

„Syn dostáva balíček od tej doby, čo je zdravotne chorý, aj to málo, čo tam je, nám veľmi pomôže,“ povedala prijímateľka pomoci Zuzana Rusinková. Olej, múka či ryža. V balíčku je 21 základných potravín, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi. „Sa mi zdravie podlomilo, už som si peniažky nevedela zarobiť tak, ako predtým. Tým pádom som bola odkázaná na pomoc,“ dodala prijímateľka pomoci Adriana Rudá.

Po chaotickom spustení potravinovej pomoci pred pár rokmi dnes veci vyzerajú inak. Prijímateľov pomoci vytipuje Ústredie práce a sociálnych vecí. Až 85-tisíc balíčkov financovaných Európskou úniou tohto roku dostane viac ako 36-tisíc rodín. Najviac balíčkov pôjde do Košického a Prešovského kraja – spolu takmer 50-tisíc, za nimi nasleduje Banská Bystrica, no a najmenej ľudí ich potrebuje na západe krajiny – v Bratislavskom, Trnavskom, či Žilinskom kraji.

Zdroj: tvnoviny.sk

V tomto období sa spustila ďalšia fáza distribúcie potravinových balíčkov, ktoré smerujú prevažne na východ krajiny. Premiér Fico sa pravidelne chváli, ako sa našej ekonomike darí a aké skvelé výsledky dosahujeme. Bohužiaľ, 85-tisíc potravinových balíčkov pre 36-tisíc rodín na pokraji chudoby vravia o inom.

Projekt potravinovej pomoci je určený najodkázanejším osobám a je financovaný Európskou úniou. V balíčku je 21 základných potravín, pričom prijímateľov určuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Veľmi dobre si pamätáme na postoj premiéra počas svojho pôsobenia v opozícii, kedy ostro kritizoval takúto podporu. Sám tvrdil, že Slovensko nie je rozvojová krajina, v ktorej sú ľudia odkázaní na takúto ponižujúcu pomoc. Teraz, keď sa nám podľa neho darí, je to zrazu v poriadku.

Celý projekt ako aj pomoc chudobným je na pleciach tretieho sektora. Na distribúcii potravinových balíčkov sa podieľajú mimovládne organizácie – Slovenská katolícka charita, Slovenský červený kríž a Charita sv. Alžbety, ktoré v mnohých prípadoch aj mimo projektov suplujú pomoc chudobným rodinám za štát. Zhoršuje sa prístup k službám, sociálnej ochrane a nedvíha sa sociálny štandard rodín s viac ako dvomi deťmi. Najviac balíčkov, 26-tisíc, smeruje do košického kraja, o niečo menej do prešovského kraja a trojicu uzatvára banskobystrický kraj, kde na potraviny čaká vyše 18-tisíc prijímateľov.

Neriešenie prehlbujúcej sa chudoby na Slovensku a nesystémové zmeny dokazuje podľa Gaborčákovej aj pridanie ďalších okresov do zoznamu najmenej rozvinutých. Včera podpísal prezident Andrej Kiska novelu zákona, ktorou sa do zoznamu pridávajú okresy Snina a Košice-okolie. Opäť sú to okresy východného Slovenska, ktorým sa má venovať osobitná pozornosť. Bohužiaľ, sú to iba fakty na papieri a ľudia reálnu pomoc a podporu nepociťujú. Strana Smer je pri moci už desať rokov, ťaží z hospodárskej konjunktúry, a preto na ľudí z týchto regiónov mala myslieť skôr a systémovejšie. Žiaľ, naši občania sú stále odkázaní na pomoc hradenú z Bruselu, podľa Roberta Fica ponižujúcu.

Prehlbujúce sa rozdiely medzi východom a západom krajiny dokazujú aj počty ľudí v hmotnej núdzi. Podľa najnovších štatistík ÚPSVaR sa počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi v mesiaci január vyšplhal takmer na 78-tisíc. Spoločne s posudzovanými rodinnými príslušníkmi je to vyše 170-tisíc osôb. Najvyšší podiel je už tradične v okresoch východného Slovenska – Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica. V bratislavskom kraji je to len 2000 osôb. Na Slovensku máme 70-tisíc detí, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Štát len za uplynulý mesiac vynaložil viac ako jeden milión eur na dotáciu na stravu pre 60-tisíc detí, čo sa dá riešiť inak ako cez dotáciu na stravu. Ak by sa zvolila zo strany štátu iná forma riešenia stravovania detí v hmotnej núdzi, umožnili by sme najesť sa týmto deťom viackrát denne nie iba raz.

Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla historické minimum
20. februára 2018

Štát sužuje odliv mozgov
20. februára 2018

Miera evidovanej nezamestnanosti poklesla v januári o 0,06 percentuálneho bodu na 5,88 %. Celková nezamestnanosť dosiahla 7,12 % a medziročne sa tak znížila o takmer 3 percentuálne body. Z evidencie odišli najmä dlhodobo nezamestnaní a pribudlo viac ako 5 500 voľných pracovných miest. Pozitívne sa vyvíja nezamestnanosť aj v najmenej rozvinutých regiónoch.

Zdroj: MPSVaR

 

Nový mesiac a ďalšia tlačovka o znižovaní nezamestnanosti. Na druhej strane tu máme aj problém neúspešnej podpornej schémy vlády na návrat odborníkov zo zahraničia. Štát sužuje odliv mozgov. Podľa informácií týždenníka Trend, sa na Slovensko v minulom roku cez podpornú schému vrátilo iba 5 odborníkov.

Rastúca úroveň miezd bude postupne vytláčať zo slovenskej ekonomiky výrobné a montážne firmy s nízkou pridanou hodnotou. Na ich miesto by mohli nastúpiť kvalifikovaní odborníci, ktorí by pomohli tvoriť také pracovné miesta, ktoré sa neotrasú ani v čase krízy. Ľudia schopní zastávať takéto pozície pre slabé uplatnenie, korupciu, rodinkárstvo, slabú vymožiteľnosť práva zo Slovenska skôr odchádzajú.

 

 

Zariadenie Čistý deň je definitívne bez akreditácie
15. februára 2018

Odobratím akreditácie Richter priznal svoju zodpovednosť
14. februára 2018

Ministerstvo práce definitívne zobralo Čistému dňu akreditáciu. Rezort TV Markíza potvrdil, že už ukončil správne konanie so všetkými účastníkmi, ktorí doň vstúpili.

„Tým pádom je rozhodnutie o zrušení akreditácie účinné, k jeho právoplatnosti je teraz potrebné naplnenie podmienky doručenia. To znamená potvrdenie o prevzatí zásielky alebo uplatnenie fikcie doručenia do 18 dní,“  uviedla Daniela Rodinová z ministerstva práce.

Zariadenie sa však ešte môže odvolať, no potom bude vec posudzovať minister práce, ktorý nevidí dôvod na zmenu tohto rozhodnutia.

Zdroj: tvnoviny.sk

Ministerstvo práce sa konečne odhodlalo k tomu, čo už malo urobiť dávno – zrušiť akreditáciu resocializačnému zariadeniu Čistý deň.

Som však sklamaná z toho, že toto rozhodnutie prišlo veľmi neskoro, aj napriek jasným dôkazom o zneužívaní maloletých detí v tomto zariadení. Dokázalo sa, že minister Richter nechránil deti, ale inštitúcie. Pravda dobehla ministra, aj jeho vládneho a straníckeho šéfa Fica po viac ako roku. Dovtedy neustále presviedčal verejnosť, že veci nerozumieme a škandalizujeme jeho, údajne najlepšieho a najúspešnejšieho ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v histórii Slovenska. Žiaľ, ani komisárka pre deti Viera Tomanová si v tejto kauze nesplnila svoju najdôležitejšiu úlohu, viac chránila inštitúcie ako deti.

Oči im nedokázali otvoriť ani jednoznačné stanoviská odborníkov. Odobratím akreditácie minister Richter potvrdil, že nemá čo robiť na svojom poste, pretože práve on nesie najväčšiu zodpovednosť za celú kauzu.

 

Malé obce bijú na poplach kvôli príspevkom na sociálne služby
13. februára 2018

Richterov zákon škodí tisíckam odkázaných ľudí
14. februára 2018

Samosprávy dostali ďalšiu povinnosť. Najmä malé obce s obmedzeným rozpočtom sa pýtajú, odkiaľ na to majú zobrať peniaze.  Obce sú po novom povinné prispievať na prevádzku poskytovanej sociálnej služby v neverejných zariadeniach pre seniorov, zariadeniach opatrovateľskej služby aj v denných stacionároch.

Novinky prišli so začiatkom tohto roka, odkedy je v účinnosti novela zákona o sociálnych službách. Ministerstvo práce zmenilo spôsob financovania takýchto zariadení. Kým do konca minulého roka rezort prispieval na každú osobu rovnakou sumou. Po novom prispieva podľa stupňa odkázanosti tej-ktorej osoby.

Zdroj: aktuality.sk

Potvrdilo sa, na čo som upozorňovalo koncom minulého roka, keď sa v parlamente schvaľovala novela zákona o sociálnych službách od ministerstva práce. Zmena zákona, ktorá je v platnosti len od januára tohto roku, je zlá, výrazne predražuje systém odkázanosti a znevýhodňuje niektoré skupiny zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP) ľudí.

Pre túto novelu dochádza k likvidácii denných stacionárov, ktorých zmyslom je, aby odkázaný dospelý človek alebo dieťa mali možnosť ostať čo najdlhšie v domácom prostredí.

Od januára zaniklo už 80 zariadení, ktoré sa profesionálne starali o zdravotne ťažko postihnutých niekoľko hodín denne. Približne 2,5-tisíca ľudí a ich rodiny stratili možnosť vypomôcť si so starostlivosťou o ZŤP – dieťa alebo seniora.

Minulý rok denným stacionárom poskytovalo ministerstvo práce príspevok vo výške 184 eur. Po novom je to v drvivej väčšine prípadov výrazne menej, keď sa vo väčšine prípadov pohybuje zhruba od 40 do 130 eur.

Vládnou novelou by časť príspevku, ktorou je príspevok na prevádzku, mali poskytovať obce. Mnohé však tvrdia, že nemajú dostatok finančných prostriedkov.

Minister práce by mal v čo najkratšom čase iniciovať zmenu zákona o sociálnych službách tak, aby sa likvidácia a kolaps neprehlbovali, a aby tí najzraniteľnejší neprišli aj o to posledné čo im ostalo.

Vyššie príplatky za prácu v noci a cez víkend by sa mali týkať aj zamestnancov vo verejnej službe
25. januára 2018

Príplatky: Smer iba kopíruje a opravuje
26. januára 2018

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY

Vyššie príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov by sa mali týkať aj zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu k novele Zákonníka práce poslanca Erika Tomáša (Smer-SD). „Považujem za logické a správne, ak štát ukladá takúto povinnosť súkromným spoločnostiam, aby sa rovnako tak postaral aj o svojich zamestnancov, prípadne zamestnancov pracujúcich v samospráve,“ povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii.

Vyššie príplatky, o ktorých bude rokovať parlament v druhom čítaní na najbližšej schôdzi, by sa tak mali okrem iného týkať aj zdravotných sestier či zamestnancov domovov sociálnych služieb. „Súčasný systém príplatkov v štátnom a verejnom sektore už je nejakým spôsobom nastavený, väčšina týchto príplatkov už v tomto priestore funguje. Problém je ale v tom, že sú veľké rozdiely jednak vo výške, vo výpočte a dokonca v aj zákonoch, ktoré tieto príplatky jednotlivým zamestnancom priznávajú,“ konštatoval Tomáš.

Pozmeňujúci návrh otvára a dopĺňa dva zákony, a to zákon o štátnej službe a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov za výkon práce vo verejnom sektore.

Zdroj: WebNoviny.sk

Vládna strana Smer, ktorá vedie ministerstvo práce už 10 rokov, sa rozhodla cez pozmeňujúci návrh svojho poslanca Erika Tomáša, že sčasti napraví nespravodlivosť, ktorú voči tisícom zamestnancov vo verejnej sfére pácha. Ak by tento pozmeňujúci návrh nepredložili, znamenalo by to, že príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, by u tisícov verejných zamestnancov so základným platom na úrovni minimálnej mzdy boli nižšie ako u zamestnancov v súkromnej sfére. Túto nerovnosť by zaviedla novela zákonníka práce od poslancov Smeru (Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák), na čo opozícia upozorňovala. Pozmeňujúci návrh úzko súvislí s problémom, že príplatky ľudí vo verejnej správe, napríklad kuchárok či upratovačiek, vychádzajú z funkčného platu, ktorý je nižší ako v súkromnom sektore. Ak by tento pozmeňovací návrh neprišiel, zamestnanci vo verejnom sektore by mohli dostať menej peňazí ako tí v súkromnom sektore. Dnes sa vo verejnej sfére nachádzajú zamestnanci, ktorých plat nie je vo výške minimálnej mzdy. Štát im zvyšnú časť, do výšky minimálnej mzdy, iba dopláca. Táto deformácia stále trvá. Chceme ju riešiť.
Zároveň sme pripravení podporiť tento pozmeňujúci návrh, hoci my sme viackrát predkladali návrhy na zavedenie príplatkov za prácu v noci, cez víkend či sviatky, ale poslanci vládnej koalície to odmietli podporiť.

Miera nezamestnanosti klesla na 5,94%
22. januára 2018

Richter zabúda na našincov pracujúcich v zahraničí
22. januára 2018

V evidencii úradov práce podľa ministra zostáva stále vyše 100-tisíc ľudí so stredoškolským vzdelaním a 17,5-tisíca osôb s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Očakáva však, že aj v tomto roku bude potrebné udeľovať povolenia na príchod pracovnej sily z tzv. tretích krajín, teda z krajín mimo Európskej únie. V tejto súvislosti pritom vláda plánuje upraviť tzv. sociálny damping. Spolu s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom vnútra rezort práce pripravuje opatrenia na odbúranie náročných administratívnych povinností pri príchode pracovnej sily zo zahraničia. Minister práce tiež avizuje vytvorenie Rady vlády pre politiku zamestnanosti. Pre zamestnancov zo Srbska pracujúcich na Slovensku pripravilo ministerstvo práce manuál o ich právach a povinnostiach.

Zdroj: TA3, SITA

Ďalší mesiac, ďalšia tlačová beseda, ďalšie otváranie šampanského za rekordné znižovanie nezamestnanosti. Áno, veľmi nás teší, že počet ľudí hľadajúci si prácu sa neustále znižuje. Avšak stále máme vyše 160-tisíc ľudí evidovaných na Úrade práce, prevažne v regiónoch východného Slovenska. Ako uvádzajú aj odborníci, znižovanie nezamestnanosti je spôsobené aj starnutím obyvateľstva. Silné ročníky našich obyvateľov z povojnového obdobia odchádzajú na zaslúžený dôchodok. Generácia z porevolučných rokoch, ktorá je početne oveľa menšia, preto nedokáže pokryť konkrétne miesta a v niektorých odvetviach je ich až nedostatok. Populačná krivka smerujúca nadol sa začína odzrkadľovať aj v takomto meradle. Dlhodobo vravíme o komplikáciách a  zatváraní očí súčasnej vlády pred populačným vývojom, ktorý má dopad aj na nedostatok pracovných síl, ktoré musíme hľadať mimo naše hranice.

Dnes pán minister Richter vyhlásil, že zvažuje rýchle zjednodušenie byrokratických podmienok na získanie pracovného povolenia zahraničným robotníkom. Srbmi, Rumunmi, Vietnamcami chceme vyplniť pracovný trh na Slovensku. Pýtam sa, preto dávame investičné stimuly pre zahraničné firmy u nás, aby vytvárali pracovné miesta pre cudzincov? Vláda sa v prvom rade musí postarať, aby Slováci, ktorí žijú a pracujú v zahraničí mali chuť, motiváciu a priestor vrátiť sa domov a pomáhať svojej rodnej vlasti napredovať. Naše hnutie pripravuje niekoľko prorodinne orientovaných legislatívnych úprav (tzv. Progresívny daňovú bonus, babičkovský zákon,…), ktoré by mohli byť nápomocné pri rozhodovaní mnohých otcov, manželov a synov, aby sa natrvalo vrátili späť domov.

Vláda schválila návrh zákona o sociálnych podnikoch
10. januára 2018

Vláda prichádza s novelou neskoro a nesystematicky
11. januára 2018

Vláda v stredu schválila návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Sociálne podniky sa nemajú vytvárať primárne pre dosahovanie zisku, ale pre naplnenie konkrétneho verejného alebo komunitného záujmu. Rezort práce pritom zadefinoval tri typy sociálnych podnikov. Prvým bude tzv. integračný sociálny podnik, ktorý má zamestnávať znevýhodnené osoby na trhu práce, ako sú dlhodobo nezamestnaní, či zdravotne znevýhodnení ľudia. Druhým typom bude energetický alebo environmentálny sociálny podnik a do tretice pôjde o sociálny podnik bývania, ktorý bude buď stavať byty alebo prenajímať byty ľuďom, ktorí majú podpriemerný príjem.
Ministerstvo práce predpokladá, že registrované sociálne podniky začnú vznikať v druhom polroku tohto roka, pričom do roku 2020 by sa mohlo registrovať okolo 150 sociálnych podnikov.

„Keďže pôjde o malé resp. stredné podniky, priemerný počet zamestnancov predpokladáme 20 a podiel znevýhodnených resp. zraniteľných zamestnancov 30%,“ uvádza sa v doložke vplyvov návrhu zákona. Registrované sociálne podniky by tak podľa odhadu ministerstva mohli v tomto roku zamestnávať 600 osôb, v budúcom roku 2 000 ľudí a v roku 2020 približne 3 000 osôb.

Zdroj: SITA

Návrh o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní je síce štandardným nástrojom, ktorý funguje aj v zahraničí, ale prichádza neskoro.  Koaliční poslanci boli nútení poučiť sa z chýb a systémových nedostatkov fungovania sociálnych podnikov z obdobia bývalej ministerky práce Viery Tomanovej (Smer). Bohužiaľ trvalo až 10 rokov kým prišli s touto novelou, ktorá už dnes mohla byť v praxi zabehnutá.

Pán minister Richter sa teší, že do roku 2020 sa vďaka týmto sociálnym podnikom zamestná približne 3 000 osôb. Avšak oproti 43 000 dlhodobo nezamestnaných, ktorým treba podať pomocnú ruku, ide iba o kvapku v mori.

Predložená novela predstavuje iba čiastkové riešenie pretrvávajúceho komplexného problému dlhodobej nezamestnanosti a regionálnych rozdielov. Ak by to vláda chcela seriózne riešiť, musela by sa pustiť do zásadnej reformy, čo sa však doteraz nestalo.

Návrh novely zákona budem podrobne sledovať pri jeho prerokovávaní v parlamente, aby sa nezopakoval netransparentný a krátkozraký prístup a zneužívanie dotácií z minulosti.

Minister Richter o zvyšovaní príplatkov a ďalších opatreniach v rámci sociálneho balíka
21. decembra 2017

Je neprofesionálne, že minister rokuje o príplatkoch na tripartitnej úrovni až dnes
21. decembra 2017

Minister Ján Richter informoval o jeho stretnutí s KOZ, ZMOS, Zamestnávateľskými zväzmi a RÚZ. Podstatou stretnutia bolo rokovanie o výške príplatkov za prácu v noci, počas sviatkov ale aj cez víkendy. Výsledkom bude pravdepodobne kompromisné riešenie pri týchto príplatkoch, najmä pri špecifických povolaniach, ako sú napríklad pekári.

Zdroj: TA3

Považujem za neprofesionálne, že pán Richter rokuje na tripartitnej úrovni k príplatkom za noc, sviatky a víkendy až teraz. V novembri sa k tomuto návrhu zákona vyjadril viceprezident RÚZ a to hlavne k spôsobu predloženia tohto zákona v zmysle, že je absurdné a neakceptovateľné, že sa to deje za chrbtom tých, ktorí to majú zaplatiť.

Rada by som dodala, že naše hnutie predkladalo podobný návrh zákona 3 krát, avšak ani raz ho predkladatelia za Smer-SD nepodporili. Pán minister Richter je ministrom 6 rokov, pričom takýto návrh zákona nepredložil ani v čase, keď Smer-SD vládol s prevažnou väčšinou.

Tieto príplatky sú štandardné v celej vyspelej Európe, ale rovnako štandardný by mal byť postup predkladania tohto tipu zákona, teda zmeny by mal minister prediskutovať na tripartitnej úrovni ešte predtým, ako predloží návrh zákona na rokovanie do parlamentu. V opačnom prípade možno očakávať, že podnikatelia budú nútení „obchádzať túto legitímnu požiadavku zamestnancov“.

Nezamestnanosť na Slovensku klesla pod šesť percent
20. decembra 2017

Nezamestnanosť je stále vysoká lebo Ficove vlády sa boja reforiem
21. decembra 2017

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku ku koncu novembra tohto roka oproti októbru klesla o 0,19 percentuálneho bodu na 5,95 %. Medziročne bola miera nezamestnanosti minulý mesiac nižšia o 2,83 percentuálneho bodu. Na stredajšej tlačovej besede o tom informoval aj generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Marián Valentovič.

Úrady práce evidovali na konci minulého mesiaca 162 087 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní s októbrom ide o pokles o 5 191 ľudí. Medziročne počet uchádzačov, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce, klesol o 76 293 osôb.

Zdroj: SITA

Minister Richter robí takmer každý mesiac tlačovú besedu, v ktorej vyzdvihuje rekordnú zamestnanosti v krajine. Pokles nezamestnanosti, ale vidíme vo všetkých krajinách V4. Dôležité je pripomenúť si, že úrady práce majú dnes desiatky miliónov na príspevky pre nezamestnaných z európskych fondov, ktoré znižujú nezamestnanosť a vytvárajú nové pracovné miesta. Vzhľadom k tomu by bolo vhodnejšie, aby pán minister predstavil príčiny a riešenia problémov spájaných so zamestnanosťou, ktorým bude Slovensko čeliť v budúcnosti.

Podľa medzinárodných analýz hrozí nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Medzi povolania, o ktoré bude najvyšší dopyt, analýzy zaraďujú IT odborníkov a lekárov. Medzi odvetvia, kde hrozí nedostatok pracovnej sily patria strojárenstvo a automobilový priemysel. Práve na týchto odvetviach je naša ekonomika závislá. Ďalšie roky môže táto skutočnosť spôsobiť odliv kvalifikovaných ľudí do zahraničia, a negatívne tak vplývať na ekonomiku našej krajiny. Toto je téma, ktorou by sa mal minister Richter vážne zaoberať. Už dnes musíme prijať nástroje, ktorými budeme minimalizovať odchod našich kvalifikovaných a mladých do zahraničia. Ministerstvo by to malo realizovať  cez cielenú rodinnú politiku. Ponúkať také benefity pre rodiny, ktoré by ich presvedčili žiť a pracovať na Slovensku.

Momentálne má  Ústredie práce naplánované  zamestnať v rámci rozmanitých projektov takmer 60-tisíc mladých ľudí do 29 rokov. Pôjde napríklad o projekt „reštart mladých“, kde už teraz viacerí avizujú, že príspevok napriek splneniu podmienok úradu práce nedostali. Úrad im odpísal, že financie pre ich okres boli na tento rok vyčerpané. Ak mladým ponúkneme iba projekty na niekoľko rokov bez bonusov, obávam sa, že neklesne exodus mladých do zahraničia.

Ministerstvo by sa malo rovnako zamyslieť, či formy príspevku, ako napríklad návrh zákona poslancov Smeru „4000 eur na presťahovanie za prácou“, bude efektívnou dávkou pre plošné zvýšenie mobility za prácou. Táto dávka nerieši najväčšie problémy pre presťahovanú rodinu, a to veľké rozdiely v  cenách za nájomné byty a ceny nehnuteľností v jednotlivých regiónoch. Vzhľadom k tomu by príspevok  na presťahovanie za prácou nemal byť podmienený trvalým pobytom alebo kritériami, ktoré znižujú dostupnosť pre všetkých, ktorí by boli ochotní presťahovať sa s rodinami. Nehovoriac o tom, že podmienka trvalého pobytu môže spôsobiť vyľudňovanie východu a stredu Slovenska na západ krajiny.

Nezamestnanosť je dnes rekordne nízka aj v okolitých krajinách V4, kde je však výrazne nižšia ako u nás. Keby sa Ficove vlády nebáli už pred 11 rokmi pustiť do reforiem školstva či do rómskej reformy, nemuseli sme byť dnes vo V4 na chvoste.

Rozpočet ministerstva práce ráta s výdavkami 2,3 mld. eur
13. decembra 2017

Ministerstvo práce v rozpočte len presúva peniaze a nerobí sociálnu politiku
14. decembra 2017

 V roku 2018 dosiahnu výdavky MPSVR SR 2,34 mld. eur, čo predstavuje asi 2,6 % HDP a 6,6 % výdavkov rozpočtu verejnej správy. Tri výdavkovo najväčšie programy sa zameriavajú na sociálnu inklúziu (hlavne podpora rodiny, pomoc v hmotnej núdzi a kompenzácia ŤZP), aktívne opatrenia trhu práce a prevádzkové výdavky.

Hlavným cieľom politík Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie podielu osôb ohrozených chudobou. V miere zamestnanosti dosahuje Slovensko dobré výsledky, pričom cieľ 72 % zamestnanosti by mal byť pri súčasnom vývoji dosiahnutý v roku 2018. Slovensku sa darí znižovať mieru rizika chudoby, pričom dosahuje lepšie výsledky ako priemer Európskej únie.

Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 – 2020

Rozpočet ninisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny nezohľadňuje dôležité skutočnosti v oblasti znižovania miery chudoby a starostlivosti o starých a chorých.

Nesystémovo rozdeľuje  financie v zápase s chudobou, najmä detí v hmotnej núdzi, kam spadá viac ako 72-tisíc detí, z ktorých až 66-tisíc je nezaopatrených. Typickým príkladom nesystémového riešenia chudoby je klásť dôraz iba na dávky v hmotnej núdzi, ktoré bez systematickej práce s rodinou neprinesú lepšie výsledky vo vzdelávaní a deti následne strácajú lepšie vyhliadky pre uplatnenie sa v živote.

Ďalším príkladom nesystémového riešenia je  balík peňazí (12 miliónov eur) na stravu pre deti v hmotnej núdzi. Dnes sa tieto peniaze minú hlavne v školských jedálňach. Touto formou majú deti v hmotnej núdzi zabezpečenú stravu iba raz denne. Deti žijúce na hranici chudoby sa k tejto forme stravy nedostanú vôbec, keďže nie sú v „štatúte“ hmotnej núdze. Ak by sa však peniaze distribuovali rozumnejšie, napríklad cez tzv. potravinové banky, malo by to dosah na oveľa širší okruh detí, aj zdravotne ťažko postihnutých seniorov v hmotnej núdzi.

Prehlbovanie chudoby u detí je veľkou hrozbou, pretože práve oni budú o niekoľko rokov tvoriť produktívnu časť obyvateľstva na Slovensku .

Schválený rozpočet je nesystémovo prerozdelený aj v oblasti sociálnych služieb. Napríklad služby zamerané na krízovú intervenciu pre ľudí a rodiny, ktoré sa ocitli v núdzi, nebudú podporené vyšším príspevkom. Toto spôsobí  vážne existenčné problémy zariadeniam, ktoré pracujú s  rodinou alebo jednotlivcom  s cieľom, aby sa čím skôr dostali z chudoby.

Ďalšia oblasť, ktorú ministerstvo v rozpočte zanedbáva, sú denné zariadenia na odľahčenie rodiny, ktorá sa stará o seniora, či ťažko postihnuté dieťa na pár hodín denne napr. denné stacionáre. V súčasnosti sú preto mnohí poskytovatelia nútení ukončiť svoju činnosť z finančných dôvodov. Rodiny sa musia pripraviť na  to, že ak  nebude mať kto postarať o ich príbuzného, budú ho musieť dať do tzv. pobytovej služby, ktorá je pre štát finančne náročnejšia.

V kapitole ministerstva práce sa objavujú aj predvolebné marketingové ťahy ministra práce Jána Richtera. Ten ohlásil zvýšenie opatrovateľského príspevku na úroveň čistej minimálnej mzdy pár mesiacov pred voľbami do VÚC. Reálne však opatrovatelia dostanú zvýšený príspevok dva mesiace pred voľbami do miest a obci, teda zhruba rok po ohlásení. Príspevok stúpne iba o časť sľubovaného zvýšenia. Zvyšná časť zvýšenia na úroveň čistej minimálnej mzdy je naplánovaná na obdobie tesne pred parlamentnými voľbami. Sľuby ministra práce sa tak stávajú iba politickou hrou a dobre načasovaným a politicky motivovaným marketingovým opatrením.

Poslanci zmenili zákon o sociálnych službách
29. novembra 2017

Novela o sociálnych službách má systémové vady
29. novembra 2017

Parlament dnes schválil novelu zákona o sociálnych službách z dielne ministerstva práce. Zákon má zefektívniť systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb, podporiť zavedenie príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov a bude pokračovať v podpore procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb. Rieši aj problematiku odmeňovania pracovníkov v sociálnych službách, ktorí patria medzi najhoršie platených zamestnancov.

Zdroj: Úrad vlády SR, MPSVaR SR

Novelou zákona o sociálnych službách sa do fungovania ambulantných sociálnych služieb zavádzajú zmeny, ktoré môžu spôsobiť likvidáciu zariadení ako sú napríklad denné stacionáre. Ich zmyslom je, aby odkázaný dospelý človek alebo dieťa mali možnosť ostať čo najdlhšie v domácom prostredí.

Novela mení spôsob financovania v neprospech tých denných stacionárov, ktoré sa starajú o ľudí so nižším stupňom odkázanosti. Kým doteraz tieto stacionáre dostávali od štátu 184 eur na mesiac na osobu, po novom je to už iba od 97 do 130 eur. To je finančne neudržateľné a s veľkou pravdepodobnosťou to bude znamenať zánik väčšiny z nich.

Ministerstvo novelou nevyriešilo ani udržateľnosť financovania domácej opatrovateľskej služby, ktorá je do veľkej miery závislá na financiách z eurofondov. Novela neodpovedá na to, odkiaľ sa získajú financie na domáce opatrovanie, ak sa príjem krajiny z európskych zdrojov v budúcnosti zníži.

Podobný problém je aj v oblasti koordinácie služieb terénnej  a komunitnej  práce s chudobnými deťmi. Tých je u nás vyše 70-tisíc. Dostávajú síce dávky v hmotnej núdzi, no systematická práca s nimi, ktorá im pomáha v tom, aby sa v živote mohli lepšie uplatniť, je znovu do značnej miery závislá na európskych peniazoch. Aj ich financovanie preto môže byť v budúcnosti ohrozené.

Nastavením financovania terénnych a komunitných sociálnych služieb ministerstvo ignoruje súčasné trendy vo vyspelých štátoch EÚ, kde sú tieto služby podporované výraznejšie, okrem iného aj aj preto, že sú pre človeka humánnejšie.

Premiér Fico predstavil sociálny balíček pre pracujúcich a nezamestnaných
16. novembra 2017

Smer s odstupom času "kopíruje" naše návrh
16. novembra 2017

Od mája budúceho roka sa majú zvýšiť príplatky za prácu v noci a počas sviatku. Súčasne sa má zaviesť príplatok za prácu v sobotu a nedeľu. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu má stúpnuť zo súčasných 20 % na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce, čo od mája budúceho roka predstavuje nárast z 0,50 eura na hodinu na 1,38 eura na hodinu. Na tlačovej besede o tom informoval premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico. „Nevidím nič, čo by mohlo ohroziť slovenské podnikateľské prostredie,“ povedal.

Zdroj: SITA

Príplatky za prácu v noci alebo počas sviatkov a víkendov sú opodstatnené a štandardné vo väčšine vyspelých krajín sveta. Je nepochopiteľné, že najväčšia vládna strana Smer, ktorá sa tvári, že zastáva práva zamestnancov, na to prišla až po takmer desiatich rokoch vládnutia. Zarážajúce je, že keď OĽANO pred pol rokom predložilo podobný návrh, poslanci Smeru ho nepodporili, ale prišli s takmer totožným návrhom oveľa neskôr. Ak by úprimne hľadali dobro zamestnancov, ktorí si na svoje živobytie musia zarábať ťažkou nočnou prácou, urobili by všetko preto, aby náš návrh podporili. Takto sa môžeme právom domnievať, že svojou politikou nesledujú záujem bežného pracujúceho občana, ale s podobnými opatreniami prichádzajú najmä vtedy, keď to považujú z politického hľadiska za výhodné.