Ján Richter
Soňa Gaborčáková

Naše hlavné výhrady

zlyhanie systému sociálnej ochrany detí – kauza Čistý deň z neho urobila jedného z hlavných kandidátov na odvolanie
nesystémové zmeny dôchodkového systému, laxný prístup k demografickému problému, potieranie významu sporenia na dôchodok
nesystémové zmeny v oblasti dlhodobej starostlivosti o odkázané osoby
nepodporuje aktívny rozvoj komunitných služieb z národných zdrojov

Naše hlavné ciele

aktívna rodinná politika
daňové zvýhodnenie rodín, podpora bývania pre mladé rodiny, predškolské zariadenia za prijateľné ceny
zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému vhodným nastavením princípov solidarity a zásluhovosti
podpora výstavby nájomných bytov pre mladé rodiny
zmena prístupu k starostlivosti o seniorov a zdravotne znevýhodnených ľudí
začleňovanie marginalizovaných rómskych komunít a dlhodobo nezamestnaných do spoločnosti a pracovného procesu
účinná prevencia proti chudobe, nová koncepcia pomoci ľuďom v núdzi a kríze

Odborári žiadajú úpravu platov vo verejnej správe, nevylučujú ani štrajk
4. apríla 2018

Zamestnancov verejnej správy vláda chlácholí sľubmi
5. apríla 2018

Ak si vláda nesplní túto povinnosť, Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR nevylučuje aj možný štrajk.

Odborári vyzývajú vládu k tomu, aby si splnila záväzok z Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a predstavila návrh na úpravu tabuľkových platov vo verejnej správe. Vládny kabinet tak pritom mal urobiť do konca marca tohto roka.

„Prijali sme uznesenie, že ešte jedenkrát sa treba stretnúť s vládou SR. V prípade, že sa s ňou nedohodneme, budeme zvažovať ďalšie právne kroky. Je možných veľa postupov, ktoré môžu skončiť až vyhlásením štrajkovej pohotovosti,“ priblížil po stredajšom rokovaní Rady predsedov odborových zväzov KOZ SR Jozef Kollár.

Odborári tak budú čakať na návrh z dielne Úradu vlády SR. „My nechceme navrhnúť vláde nič. Ona má navrhnúť nám, aby sa odstránila päťročná deformácia tabuliek, pri ktorých zamestnanci verejnej správy po ôsmu triedu sú platení pod minimálnu mzdu,“ upozornil Kollár s tým, že tento návrh „očakávajú odborári ihneď“ a nedávajú vláde žiadny termín.

Zdroj: Denník Pravda

Viac na: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/464714-odborari-ziadaju-upravu-platov-vo-verejnej-sprave-nevylucuju-ani-strajk/

 

 

 

Expremiér Robert Fico viackrát verejne prisľúbil, že platové tarify verejných zamestnancov budú upravené od januára 2019. Minister práce Ján Richter už 23. novembra 2017 deklaroval, že nemá záujem na tom, aby boli zamestnanci štátnej a verejnej správy ohodnotení horšie, ako súkromná sféra, ktorá ponúka lepšie podmienky.

Problém je, že napriek obom vyhláseniam sa do legislatívnych úloh vlády na rok 2018 úprava platov vôbec nezaradila. Úrad Vlády zaradil tieto úpravy až po hromadnej pripomienke, ktorú inicioval opozičný poslanec. Zvyšovanie platov by sa malo týkať zhruba 28-tisíc zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

Pocit nedocenenia a chudoby je na Slovensku silný práve u strednej vrstvy. Slovenská ekonomika jednosmerne zameraná na automobilový priemysel nedáva ľuďom s humanitným a kreatívnym vzdelaním veľa príležitostí, a tak sú najmä v ekonomicky slabých regiónoch často nútení pracovať vo verejnej správe za nízke platy.

Ministerstvo práce nedostatočne akčným stimulovaním trhu práce tiež spôsobuje, že je v tejto oblasti málo pracovných príležitostí. Následne to ešte zhoršuje tým, že donekonečna odďaľuje úpravu tabuľkových taríf. Obávam sa, že aj vynechanie z úloh na rok 2018 malo znamenať, že by sa zvyšovanie platov zamestnancov posunulo opäť o niekoľko mesiacov, alebo o rok.

Vážny: Ročné zúčtovanie od budúceho roka určite nestihneme
4. marca 2018

Ročné zúčtovanie by nemalo zvýšiť odvodové zaťaženie
9. marca 2018

Vláda pripravuje ročné zúčtovanie sociálnych odvodov. Aký je pohľad Sociálnej poisťovne?

V zásade vnímam ročné zúčtovanie ako medzistupeň k Unitasu (jednotný výber daní a poistného, pozn. TREND). Rešpektujem, že štát chce zamedziť optimalizácii odvodov. Dokonca ma veľmi prekvapilo, až aké optimalizácie sa dejú – tristo až päťsto subjektov sa v inkriminovaných mesiacoch hýbe vo výške príjmu 200- až 400-tisíc eur. Ale odvody zaplatia len z maximálneho vymeriavacieho základu. Takže ambícia je správna. Nie som však presvedčený, že ho treba realizovať v takej podobe, v akej je teraz na stole.

 Čo konkrétne vám prekáža?

Môj názor je, že to treba urobiť podstatne jednoduchšie a tak, aby z toho aj poistenci mali určité benefity. Lebo tak, ako je to navrhnuté, sú veľmi malé až žiadne. Benefity, ktoré mám ja na mysli, spočívajú najmä v zjednodušení agendy. Okrem toho je nereálne, ako je to dnes navrhnuté, aby Sociálna poisťovňa vedela zabezpečiť ročné zúčtovanie od januára 2019.

Prečo?

Ročné zúčtovanie sa dotkne v rôznom rozsahu 22 informačných systémov zo 48 systémov Sociálnej poisťovne. Navyše, v niektorých systémoch sa nám končia v septembri, októbri zmluvy a musíme robiť verejné obstarávanie. Okrem toho, môžeme začať s prípravou len vtedy, keď budeme mať vysokú mieru istoty, že zákon bude schválený. Vieme risknúť to, že začneme nejaké roboty, keď ho schváli vláda, tam už je vysoká miera istoty.

Naplno by sme mali začať až vtedy, keď ho podpíše prezident, ale taký časový komfort si nevieme dovoliť. No aj tak potrebujeme mať definitívne paragrafové znenie, čo od nás štát v ročnom zúčtovaní vyžaduje, aby sme vedeli urobiť procesný model. My totiž nemôžeme dať paragrafové znenie zhotoviteľovi, musíme mu zákon preložiť, povedať, čo chceme. To trvá štyri až päť mesiacov. Naši zamestnanci hovoria o šiestich mesiacoch, vieme to však skrátiť na štyri mesiace. Následne, keď budeme mať procesný model, vieme ho posunúť zhotoviteľovi. A on – ten najdôležitejší, ktorý robí jednotný výber poistného, hovorí, že potrebuje 19 mesiacov.

Vieme to tam skrátiť na 14 mesiacov. A tak vieme zúčtovanie zabezpečiť od januára 2020. To znamená, že v roku 2020 bude zber dát po novom a v 2021 ich už budeme konkrétne vyhodnocovať. Keď som takéto časové relácie predostrel, tak sa začala diskusia a hľadáme cestu, čo s tým ideme urobiť. Ja navrhujem: poďme to zjednodušiť, poďme sa zamyslieť nad tým, čo ponúkneme – najmä v benefitoch.

Zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov je krok správnym smerom. Dobrým dôvodom je najmä jednoduchší a spravodlivejší výber poistného, navyše by tým malo firmám a živnostníkom ubudnúť byrokracie. 

Obávame sa však, že pod pláštikom ročného zúčtovania môže dôjsť k zvýšeniu odvodového zaťaženia podobne, ako sa to stalo pri zdravotných odvodoch. Týka sa to najmä začínajúcich podnikateľov, ďalej tých, ktorí majú sezónne podnikanie a v priebehu roka pozastavenú živnosť či žien na materskej dovolenke, ktoré by si mali platiť sociálne odvody. 
Tiež sa nám nepáči, že sa zúčtovanie nemá týkať zamestnancov štátu, takže umožní nízke odvody z vysokých odmien štátnych úradníkov, napríklad z tzv. zlatých padákov. To je nespravodlivé a podporuje štátny papalášizmus. 
Ročné zúčtovanie sa podľa plánov malo zaviesť už skôr a terajšie zdržovanie budí podozrenie, že ho chce Sociálna poisťovňa využiť na ďalšie nákupy veľkých objemov počítačovej techniky a softvéru, ktoré sú zvyčajne málo transparentné a predražené.

Rozdávali potravinové balíčky: Pozrite si, čo všetko obsahujú
20. februára 2018

Pred rokmi Fico hovoril o potravinových balíčkoch ako o ponižujúcej pomoci. Dnes mu to nevadí.
22. februára 2018

Sú v núdzi a zíde sa im každá pomoc. Tisíce ľudí na Slovensku dostávajú už v týchto dňoch potravinové balíčky. Najviac ich každoročne smeruje na východ krajiny. Nielen v hladových dolinách či rómskych osadách na východe. Ľudia v núdzi žijú aj v druhom najväčšom meste Slovenska. Napríklad aj vdova so synom dostala potravinový balíček.

„Syn dostáva balíček od tej doby, čo je zdravotne chorý, aj to málo, čo tam je, nám veľmi pomôže,“ povedala prijímateľka pomoci Zuzana Rusinková. Olej, múka či ryža. V balíčku je 21 základných potravín, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi. „Sa mi zdravie podlomilo, už som si peniažky nevedela zarobiť tak, ako predtým. Tým pádom som bola odkázaná na pomoc,“ dodala prijímateľka pomoci Adriana Rudá.

Po chaotickom spustení potravinovej pomoci pred pár rokmi dnes veci vyzerajú inak. Prijímateľov pomoci vytipuje Ústredie práce a sociálnych vecí. Až 85-tisíc balíčkov financovaných Európskou úniou tohto roku dostane viac ako 36-tisíc rodín. Najviac balíčkov pôjde do Košického a Prešovského kraja – spolu takmer 50-tisíc, za nimi nasleduje Banská Bystrica, no a najmenej ľudí ich potrebuje na západe krajiny – v Bratislavskom, Trnavskom, či Žilinskom kraji.

Zdroj: tvnoviny.sk

V tomto období sa spustila ďalšia fáza distribúcie potravinových balíčkov, ktoré smerujú prevažne na východ krajiny. Premiér Fico sa pravidelne chváli, ako sa našej ekonomike darí a aké skvelé výsledky dosahujeme. Bohužiaľ, 85-tisíc potravinových balíčkov pre 36-tisíc rodín na pokraji chudoby vravia o inom.

Projekt potravinovej pomoci je určený najodkázanejším osobám a je financovaný Európskou úniou. V balíčku je 21 základných potravín, pričom prijímateľov určuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Veľmi dobre si pamätáme na postoj premiéra počas svojho pôsobenia v opozícii, kedy ostro kritizoval takúto podporu. Sám tvrdil, že Slovensko nie je rozvojová krajina, v ktorej sú ľudia odkázaní na takúto ponižujúcu pomoc. Teraz, keď sa nám podľa neho darí, je to zrazu v poriadku.

Celý projekt ako aj pomoc chudobným je na pleciach tretieho sektora. Na distribúcii potravinových balíčkov sa podieľajú mimovládne organizácie – Slovenská katolícka charita, Slovenský červený kríž a Charita sv. Alžbety, ktoré v mnohých prípadoch aj mimo projektov suplujú pomoc chudobným rodinám za štát. Zhoršuje sa prístup k službám, sociálnej ochrane a nedvíha sa sociálny štandard rodín s viac ako dvomi deťmi. Najviac balíčkov, 26-tisíc, smeruje do košického kraja, o niečo menej do prešovského kraja a trojicu uzatvára banskobystrický kraj, kde na potraviny čaká vyše 18-tisíc prijímateľov.

Neriešenie prehlbujúcej sa chudoby na Slovensku a nesystémové zmeny dokazuje podľa Gaborčákovej aj pridanie ďalších okresov do zoznamu najmenej rozvinutých. Včera podpísal prezident Andrej Kiska novelu zákona, ktorou sa do zoznamu pridávajú okresy Snina a Košice-okolie. Opäť sú to okresy východného Slovenska, ktorým sa má venovať osobitná pozornosť. Bohužiaľ, sú to iba fakty na papieri a ľudia reálnu pomoc a podporu nepociťujú. Strana Smer je pri moci už desať rokov, ťaží z hospodárskej konjunktúry, a preto na ľudí z týchto regiónov mala myslieť skôr a systémovejšie. Žiaľ, naši občania sú stále odkázaní na pomoc hradenú z Bruselu, podľa Roberta Fica ponižujúcu.

Prehlbujúce sa rozdiely medzi východom a západom krajiny dokazujú aj počty ľudí v hmotnej núdzi. Podľa najnovších štatistík ÚPSVaR sa počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi v mesiaci január vyšplhal takmer na 78-tisíc. Spoločne s posudzovanými rodinnými príslušníkmi je to vyše 170-tisíc osôb. Najvyšší podiel je už tradične v okresoch východného Slovenska – Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica. V bratislavskom kraji je to len 2000 osôb. Na Slovensku máme 70-tisíc detí, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Štát len za uplynulý mesiac vynaložil viac ako jeden milión eur na dotáciu na stravu pre 60-tisíc detí, čo sa dá riešiť inak ako cez dotáciu na stravu. Ak by sa zvolila zo strany štátu iná forma riešenia stravovania detí v hmotnej núdzi, umožnili by sme najesť sa týmto deťom viackrát denne nie iba raz.

Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla historické minimum
20. februára 2018

Štát sužuje odliv mozgov
20. februára 2018

Miera evidovanej nezamestnanosti poklesla v januári o 0,06 percentuálneho bodu na 5,88 %. Celková nezamestnanosť dosiahla 7,12 % a medziročne sa tak znížila o takmer 3 percentuálne body. Z evidencie odišli najmä dlhodobo nezamestnaní a pribudlo viac ako 5 500 voľných pracovných miest. Pozitívne sa vyvíja nezamestnanosť aj v najmenej rozvinutých regiónoch.

Zdroj: MPSVaR

 

Nový mesiac a ďalšia tlačovka o znižovaní nezamestnanosti. Na druhej strane tu máme aj problém neúspešnej podpornej schémy vlády na návrat odborníkov zo zahraničia. Štát sužuje odliv mozgov. Podľa informácií týždenníka Trend, sa na Slovensko v minulom roku cez podpornú schému vrátilo iba 5 odborníkov.

Rastúca úroveň miezd bude postupne vytláčať zo slovenskej ekonomiky výrobné a montážne firmy s nízkou pridanou hodnotou. Na ich miesto by mohli nastúpiť kvalifikovaní odborníci, ktorí by pomohli tvoriť také pracovné miesta, ktoré sa neotrasú ani v čase krízy. Ľudia schopní zastávať takéto pozície pre slabé uplatnenie, korupciu, rodinkárstvo, slabú vymožiteľnosť práva zo Slovenska skôr odchádzajú.

 

 

Zariadenie Čistý deň je definitívne bez akreditácie
15. februára 2018

Odobratím akreditácie Richter priznal svoju zodpovednosť
14. februára 2018

Ministerstvo práce definitívne zobralo Čistému dňu akreditáciu. Rezort TV Markíza potvrdil, že už ukončil správne konanie so všetkými účastníkmi, ktorí doň vstúpili.

„Tým pádom je rozhodnutie o zrušení akreditácie účinné, k jeho právoplatnosti je teraz potrebné naplnenie podmienky doručenia. To znamená potvrdenie o prevzatí zásielky alebo uplatnenie fikcie doručenia do 18 dní,“  uviedla Daniela Rodinová z ministerstva práce.

Zariadenie sa však ešte môže odvolať, no potom bude vec posudzovať minister práce, ktorý nevidí dôvod na zmenu tohto rozhodnutia.

Zdroj: tvnoviny.sk

Ministerstvo práce sa konečne odhodlalo k tomu, čo už malo urobiť dávno – zrušiť akreditáciu resocializačnému zariadeniu Čistý deň.

Som však sklamaná z toho, že toto rozhodnutie prišlo veľmi neskoro, aj napriek jasným dôkazom o zneužívaní maloletých detí v tomto zariadení. Dokázalo sa, že minister Richter nechránil deti, ale inštitúcie. Pravda dobehla ministra, aj jeho vládneho a straníckeho šéfa Fica po viac ako roku. Dovtedy neustále presviedčal verejnosť, že veci nerozumieme a škandalizujeme jeho, údajne najlepšieho a najúspešnejšieho ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v histórii Slovenska. Žiaľ, ani komisárka pre deti Viera Tomanová si v tejto kauze nesplnila svoju najdôležitejšiu úlohu, viac chránila inštitúcie ako deti.

Oči im nedokázali otvoriť ani jednoznačné stanoviská odborníkov. Odobratím akreditácie minister Richter potvrdil, že nemá čo robiť na svojom poste, pretože práve on nesie najväčšiu zodpovednosť za celú kauzu.

 

Malé obce bijú na poplach kvôli príspevkom na sociálne služby
13. februára 2018

Richterov zákon škodí tisíckam odkázaných ľudí
14. februára 2018

Samosprávy dostali ďalšiu povinnosť. Najmä malé obce s obmedzeným rozpočtom sa pýtajú, odkiaľ na to majú zobrať peniaze.  Obce sú po novom povinné prispievať na prevádzku poskytovanej sociálnej služby v neverejných zariadeniach pre seniorov, zariadeniach opatrovateľskej služby aj v denných stacionároch.

Novinky prišli so začiatkom tohto roka, odkedy je v účinnosti novela zákona o sociálnych službách. Ministerstvo práce zmenilo spôsob financovania takýchto zariadení. Kým do konca minulého roka rezort prispieval na každú osobu rovnakou sumou. Po novom prispieva podľa stupňa odkázanosti tej-ktorej osoby.

Zdroj: aktuality.sk

Potvrdilo sa, na čo som upozorňovalo koncom minulého roka, keď sa v parlamente schvaľovala novela zákona o sociálnych službách od ministerstva práce. Zmena zákona, ktorá je v platnosti len od januára tohto roku, je zlá, výrazne predražuje systém odkázanosti a znevýhodňuje niektoré skupiny zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP) ľudí.

Pre túto novelu dochádza k likvidácii denných stacionárov, ktorých zmyslom je, aby odkázaný dospelý človek alebo dieťa mali možnosť ostať čo najdlhšie v domácom prostredí.

Od januára zaniklo už 80 zariadení, ktoré sa profesionálne starali o zdravotne ťažko postihnutých niekoľko hodín denne. Približne 2,5-tisíca ľudí a ich rodiny stratili možnosť vypomôcť si so starostlivosťou o ZŤP – dieťa alebo seniora.

Minulý rok denným stacionárom poskytovalo ministerstvo práce príspevok vo výške 184 eur. Po novom je to v drvivej väčšine prípadov výrazne menej, keď sa vo väčšine prípadov pohybuje zhruba od 40 do 130 eur.

Vládnou novelou by časť príspevku, ktorou je príspevok na prevádzku, mali poskytovať obce. Mnohé však tvrdia, že nemajú dostatok finančných prostriedkov.

Minister práce by mal v čo najkratšom čase iniciovať zmenu zákona o sociálnych službách tak, aby sa likvidácia a kolaps neprehlbovali, a aby tí najzraniteľnejší neprišli aj o to posledné čo im ostalo.

Vyššie príplatky za prácu v noci a cez víkend by sa mali týkať aj zamestnancov vo verejnej službe
25. januára 2018

Príplatky: Smer iba kopíruje a opravuje
26. januára 2018

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY

Vyššie príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov by sa mali týkať aj zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu k novele Zákonníka práce poslanca Erika Tomáša (Smer-SD). „Považujem za logické a správne, ak štát ukladá takúto povinnosť súkromným spoločnostiam, aby sa rovnako tak postaral aj o svojich zamestnancov, prípadne zamestnancov pracujúcich v samospráve,“ povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii.

Vyššie príplatky, o ktorých bude rokovať parlament v druhom čítaní na najbližšej schôdzi, by sa tak mali okrem iného týkať aj zdravotných sestier či zamestnancov domovov sociálnych služieb. „Súčasný systém príplatkov v štátnom a verejnom sektore už je nejakým spôsobom nastavený, väčšina týchto príplatkov už v tomto priestore funguje. Problém je ale v tom, že sú veľké rozdiely jednak vo výške, vo výpočte a dokonca v aj zákonoch, ktoré tieto príplatky jednotlivým zamestnancom priznávajú,“ konštatoval Tomáš.

Pozmeňujúci návrh otvára a dopĺňa dva zákony, a to zákon o štátnej službe a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov za výkon práce vo verejnom sektore.

Zdroj: WebNoviny.sk

Vládna strana Smer, ktorá vedie ministerstvo práce už 10 rokov, sa rozhodla cez pozmeňujúci návrh svojho poslanca Erika Tomáša, že sčasti napraví nespravodlivosť, ktorú voči tisícom zamestnancov vo verejnej sfére pácha. Ak by tento pozmeňujúci návrh nepredložili, znamenalo by to, že príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, by u tisícov verejných zamestnancov so základným platom na úrovni minimálnej mzdy boli nižšie ako u zamestnancov v súkromnej sfére. Túto nerovnosť by zaviedla novela zákonníka práce od poslancov Smeru (Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák), na čo opozícia upozorňovala. Pozmeňujúci návrh úzko súvislí s problémom, že príplatky ľudí vo verejnej správe, napríklad kuchárok či upratovačiek, vychádzajú z funkčného platu, ktorý je nižší ako v súkromnom sektore. Ak by tento pozmeňovací návrh neprišiel, zamestnanci vo verejnom sektore by mohli dostať menej peňazí ako tí v súkromnom sektore. Dnes sa vo verejnej sfére nachádzajú zamestnanci, ktorých plat nie je vo výške minimálnej mzdy. Štát im zvyšnú časť, do výšky minimálnej mzdy, iba dopláca. Táto deformácia stále trvá. Chceme ju riešiť.
Zároveň sme pripravení podporiť tento pozmeňujúci návrh, hoci my sme viackrát predkladali návrhy na zavedenie príplatkov za prácu v noci, cez víkend či sviatky, ale poslanci vládnej koalície to odmietli podporiť.

Miera nezamestnanosti klesla na 5,94%
22. januára 2018

Richter zabúda na našincov pracujúcich v zahraničí
22. januára 2018

V evidencii úradov práce podľa ministra zostáva stále vyše 100-tisíc ľudí so stredoškolským vzdelaním a 17,5-tisíca osôb s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Očakáva však, že aj v tomto roku bude potrebné udeľovať povolenia na príchod pracovnej sily z tzv. tretích krajín, teda z krajín mimo Európskej únie. V tejto súvislosti pritom vláda plánuje upraviť tzv. sociálny damping. Spolu s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom vnútra rezort práce pripravuje opatrenia na odbúranie náročných administratívnych povinností pri príchode pracovnej sily zo zahraničia. Minister práce tiež avizuje vytvorenie Rady vlády pre politiku zamestnanosti. Pre zamestnancov zo Srbska pracujúcich na Slovensku pripravilo ministerstvo práce manuál o ich právach a povinnostiach.

Zdroj: TA3, SITA

Ďalší mesiac, ďalšia tlačová beseda, ďalšie otváranie šampanského za rekordné znižovanie nezamestnanosti. Áno, veľmi nás teší, že počet ľudí hľadajúci si prácu sa neustále znižuje. Avšak stále máme vyše 160-tisíc ľudí evidovaných na Úrade práce, prevažne v regiónoch východného Slovenska. Ako uvádzajú aj odborníci, znižovanie nezamestnanosti je spôsobené aj starnutím obyvateľstva. Silné ročníky našich obyvateľov z povojnového obdobia odchádzajú na zaslúžený dôchodok. Generácia z porevolučných rokoch, ktorá je početne oveľa menšia, preto nedokáže pokryť konkrétne miesta a v niektorých odvetviach je ich až nedostatok. Populačná krivka smerujúca nadol sa začína odzrkadľovať aj v takomto meradle. Dlhodobo vravíme o komplikáciách a  zatváraní očí súčasnej vlády pred populačným vývojom, ktorý má dopad aj na nedostatok pracovných síl, ktoré musíme hľadať mimo naše hranice.

Dnes pán minister Richter vyhlásil, že zvažuje rýchle zjednodušenie byrokratických podmienok na získanie pracovného povolenia zahraničným robotníkom. Srbmi, Rumunmi, Vietnamcami chceme vyplniť pracovný trh na Slovensku. Pýtam sa, preto dávame investičné stimuly pre zahraničné firmy u nás, aby vytvárali pracovné miesta pre cudzincov? Vláda sa v prvom rade musí postarať, aby Slováci, ktorí žijú a pracujú v zahraničí mali chuť, motiváciu a priestor vrátiť sa domov a pomáhať svojej rodnej vlasti napredovať. Naše hnutie pripravuje niekoľko prorodinne orientovaných legislatívnych úprav (tzv. Progresívny daňovú bonus, babičkovský zákon,…), ktoré by mohli byť nápomocné pri rozhodovaní mnohých otcov, manželov a synov, aby sa natrvalo vrátili späť domov.

Vláda schválila návrh zákona o sociálnych podnikoch
10. januára 2018

Vláda prichádza s novelou neskoro a nesystematicky
11. januára 2018

Vláda v stredu schválila návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Sociálne podniky sa nemajú vytvárať primárne pre dosahovanie zisku, ale pre naplnenie konkrétneho verejného alebo komunitného záujmu. Rezort práce pritom zadefinoval tri typy sociálnych podnikov. Prvým bude tzv. integračný sociálny podnik, ktorý má zamestnávať znevýhodnené osoby na trhu práce, ako sú dlhodobo nezamestnaní, či zdravotne znevýhodnení ľudia. Druhým typom bude energetický alebo environmentálny sociálny podnik a do tretice pôjde o sociálny podnik bývania, ktorý bude buď stavať byty alebo prenajímať byty ľuďom, ktorí majú podpriemerný príjem.
Ministerstvo práce predpokladá, že registrované sociálne podniky začnú vznikať v druhom polroku tohto roka, pričom do roku 2020 by sa mohlo registrovať okolo 150 sociálnych podnikov.

„Keďže pôjde o malé resp. stredné podniky, priemerný počet zamestnancov predpokladáme 20 a podiel znevýhodnených resp. zraniteľných zamestnancov 30%,“ uvádza sa v doložke vplyvov návrhu zákona. Registrované sociálne podniky by tak podľa odhadu ministerstva mohli v tomto roku zamestnávať 600 osôb, v budúcom roku 2 000 ľudí a v roku 2020 približne 3 000 osôb.

Zdroj: SITA

Návrh o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní je síce štandardným nástrojom, ktorý funguje aj v zahraničí, ale prichádza neskoro.  Koaliční poslanci boli nútení poučiť sa z chýb a systémových nedostatkov fungovania sociálnych podnikov z obdobia bývalej ministerky práce Viery Tomanovej (Smer). Bohužiaľ trvalo až 10 rokov kým prišli s touto novelou, ktorá už dnes mohla byť v praxi zabehnutá.

Pán minister Richter sa teší, že do roku 2020 sa vďaka týmto sociálnym podnikom zamestná približne 3 000 osôb. Avšak oproti 43 000 dlhodobo nezamestnaných, ktorým treba podať pomocnú ruku, ide iba o kvapku v mori.

Predložená novela predstavuje iba čiastkové riešenie pretrvávajúceho komplexného problému dlhodobej nezamestnanosti a regionálnych rozdielov. Ak by to vláda chcela seriózne riešiť, musela by sa pustiť do zásadnej reformy, čo sa však doteraz nestalo.

Návrh novely zákona budem podrobne sledovať pri jeho prerokovávaní v parlamente, aby sa nezopakoval netransparentný a krátkozraký prístup a zneužívanie dotácií z minulosti.

Minister Richter o zvyšovaní príplatkov a ďalších opatreniach v rámci sociálneho balíka
21. decembra 2017

Je neprofesionálne, že minister rokuje o príplatkoch na tripartitnej úrovni až dnes
21. decembra 2017

Minister Ján Richter informoval o jeho stretnutí s KOZ, ZMOS, Zamestnávateľskými zväzmi a RÚZ. Podstatou stretnutia bolo rokovanie o výške príplatkov za prácu v noci, počas sviatkov ale aj cez víkendy. Výsledkom bude pravdepodobne kompromisné riešenie pri týchto príplatkoch, najmä pri špecifických povolaniach, ako sú napríklad pekári.

Zdroj: TA3

Považujem za neprofesionálne, že pán Richter rokuje na tripartitnej úrovni k príplatkom za noc, sviatky a víkendy až teraz. V novembri sa k tomuto návrhu zákona vyjadril viceprezident RÚZ a to hlavne k spôsobu predloženia tohto zákona v zmysle, že je absurdné a neakceptovateľné, že sa to deje za chrbtom tých, ktorí to majú zaplatiť.

Rada by som dodala, že naše hnutie predkladalo podobný návrh zákona 3 krát, avšak ani raz ho predkladatelia za Smer-SD nepodporili. Pán minister Richter je ministrom 6 rokov, pričom takýto návrh zákona nepredložil ani v čase, keď Smer-SD vládol s prevažnou väčšinou.

Tieto príplatky sú štandardné v celej vyspelej Európe, ale rovnako štandardný by mal byť postup predkladania tohto tipu zákona, teda zmeny by mal minister prediskutovať na tripartitnej úrovni ešte predtým, ako predloží návrh zákona na rokovanie do parlamentu. V opačnom prípade možno očakávať, že podnikatelia budú nútení „obchádzať túto legitímnu požiadavku zamestnancov“.

Nezamestnanosť na Slovensku klesla pod šesť percent
20. decembra 2017

Nezamestnanosť je stále vysoká lebo Ficove vlády sa boja reforiem
21. decembra 2017

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku ku koncu novembra tohto roka oproti októbru klesla o 0,19 percentuálneho bodu na 5,95 %. Medziročne bola miera nezamestnanosti minulý mesiac nižšia o 2,83 percentuálneho bodu. Na stredajšej tlačovej besede o tom informoval aj generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Marián Valentovič.

Úrady práce evidovali na konci minulého mesiaca 162 087 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní s októbrom ide o pokles o 5 191 ľudí. Medziročne počet uchádzačov, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce, klesol o 76 293 osôb.

Zdroj: SITA

Minister Richter robí takmer každý mesiac tlačovú besedu, v ktorej vyzdvihuje rekordnú zamestnanosti v krajine. Pokles nezamestnanosti, ale vidíme vo všetkých krajinách V4. Dôležité je pripomenúť si, že úrady práce majú dnes desiatky miliónov na príspevky pre nezamestnaných z európskych fondov, ktoré znižujú nezamestnanosť a vytvárajú nové pracovné miesta. Vzhľadom k tomu by bolo vhodnejšie, aby pán minister predstavil príčiny a riešenia problémov spájaných so zamestnanosťou, ktorým bude Slovensko čeliť v budúcnosti.

Podľa medzinárodných analýz hrozí nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Medzi povolania, o ktoré bude najvyšší dopyt, analýzy zaraďujú IT odborníkov a lekárov. Medzi odvetvia, kde hrozí nedostatok pracovnej sily patria strojárenstvo a automobilový priemysel. Práve na týchto odvetviach je naša ekonomika závislá. Ďalšie roky môže táto skutočnosť spôsobiť odliv kvalifikovaných ľudí do zahraničia, a negatívne tak vplývať na ekonomiku našej krajiny. Toto je téma, ktorou by sa mal minister Richter vážne zaoberať. Už dnes musíme prijať nástroje, ktorými budeme minimalizovať odchod našich kvalifikovaných a mladých do zahraničia. Ministerstvo by to malo realizovať  cez cielenú rodinnú politiku. Ponúkať také benefity pre rodiny, ktoré by ich presvedčili žiť a pracovať na Slovensku.

Momentálne má  Ústredie práce naplánované  zamestnať v rámci rozmanitých projektov takmer 60-tisíc mladých ľudí do 29 rokov. Pôjde napríklad o projekt „reštart mladých“, kde už teraz viacerí avizujú, že príspevok napriek splneniu podmienok úradu práce nedostali. Úrad im odpísal, že financie pre ich okres boli na tento rok vyčerpané. Ak mladým ponúkneme iba projekty na niekoľko rokov bez bonusov, obávam sa, že neklesne exodus mladých do zahraničia.

Ministerstvo by sa malo rovnako zamyslieť, či formy príspevku, ako napríklad návrh zákona poslancov Smeru „4000 eur na presťahovanie za prácou“, bude efektívnou dávkou pre plošné zvýšenie mobility za prácou. Táto dávka nerieši najväčšie problémy pre presťahovanú rodinu, a to veľké rozdiely v  cenách za nájomné byty a ceny nehnuteľností v jednotlivých regiónoch. Vzhľadom k tomu by príspevok  na presťahovanie za prácou nemal byť podmienený trvalým pobytom alebo kritériami, ktoré znižujú dostupnosť pre všetkých, ktorí by boli ochotní presťahovať sa s rodinami. Nehovoriac o tom, že podmienka trvalého pobytu môže spôsobiť vyľudňovanie východu a stredu Slovenska na západ krajiny.

Nezamestnanosť je dnes rekordne nízka aj v okolitých krajinách V4, kde je však výrazne nižšia ako u nás. Keby sa Ficove vlády nebáli už pred 11 rokmi pustiť do reforiem školstva či do rómskej reformy, nemuseli sme byť dnes vo V4 na chvoste.

Rozpočet ministerstva práce ráta s výdavkami 2,3 mld. eur
13. decembra 2017

Ministerstvo práce v rozpočte len presúva peniaze a nerobí sociálnu politiku
14. decembra 2017

 V roku 2018 dosiahnu výdavky MPSVR SR 2,34 mld. eur, čo predstavuje asi 2,6 % HDP a 6,6 % výdavkov rozpočtu verejnej správy. Tri výdavkovo najväčšie programy sa zameriavajú na sociálnu inklúziu (hlavne podpora rodiny, pomoc v hmotnej núdzi a kompenzácia ŤZP), aktívne opatrenia trhu práce a prevádzkové výdavky.

Hlavným cieľom politík Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie podielu osôb ohrozených chudobou. V miere zamestnanosti dosahuje Slovensko dobré výsledky, pričom cieľ 72 % zamestnanosti by mal byť pri súčasnom vývoji dosiahnutý v roku 2018. Slovensku sa darí znižovať mieru rizika chudoby, pričom dosahuje lepšie výsledky ako priemer Európskej únie.

Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 – 2020

Rozpočet ninisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny nezohľadňuje dôležité skutočnosti v oblasti znižovania miery chudoby a starostlivosti o starých a chorých.

Nesystémovo rozdeľuje  financie v zápase s chudobou, najmä detí v hmotnej núdzi, kam spadá viac ako 72-tisíc detí, z ktorých až 66-tisíc je nezaopatrených. Typickým príkladom nesystémového riešenia chudoby je klásť dôraz iba na dávky v hmotnej núdzi, ktoré bez systematickej práce s rodinou neprinesú lepšie výsledky vo vzdelávaní a deti následne strácajú lepšie vyhliadky pre uplatnenie sa v živote.

Ďalším príkladom nesystémového riešenia je  balík peňazí (12 miliónov eur) na stravu pre deti v hmotnej núdzi. Dnes sa tieto peniaze minú hlavne v školských jedálňach. Touto formou majú deti v hmotnej núdzi zabezpečenú stravu iba raz denne. Deti žijúce na hranici chudoby sa k tejto forme stravy nedostanú vôbec, keďže nie sú v „štatúte“ hmotnej núdze. Ak by sa však peniaze distribuovali rozumnejšie, napríklad cez tzv. potravinové banky, malo by to dosah na oveľa širší okruh detí, aj zdravotne ťažko postihnutých seniorov v hmotnej núdzi.

Prehlbovanie chudoby u detí je veľkou hrozbou, pretože práve oni budú o niekoľko rokov tvoriť produktívnu časť obyvateľstva na Slovensku .

Schválený rozpočet je nesystémovo prerozdelený aj v oblasti sociálnych služieb. Napríklad služby zamerané na krízovú intervenciu pre ľudí a rodiny, ktoré sa ocitli v núdzi, nebudú podporené vyšším príspevkom. Toto spôsobí  vážne existenčné problémy zariadeniam, ktoré pracujú s  rodinou alebo jednotlivcom  s cieľom, aby sa čím skôr dostali z chudoby.

Ďalšia oblasť, ktorú ministerstvo v rozpočte zanedbáva, sú denné zariadenia na odľahčenie rodiny, ktorá sa stará o seniora, či ťažko postihnuté dieťa na pár hodín denne napr. denné stacionáre. V súčasnosti sú preto mnohí poskytovatelia nútení ukončiť svoju činnosť z finančných dôvodov. Rodiny sa musia pripraviť na  to, že ak  nebude mať kto postarať o ich príbuzného, budú ho musieť dať do tzv. pobytovej služby, ktorá je pre štát finančne náročnejšia.

V kapitole ministerstva práce sa objavujú aj predvolebné marketingové ťahy ministra práce Jána Richtera. Ten ohlásil zvýšenie opatrovateľského príspevku na úroveň čistej minimálnej mzdy pár mesiacov pred voľbami do VÚC. Reálne však opatrovatelia dostanú zvýšený príspevok dva mesiace pred voľbami do miest a obci, teda zhruba rok po ohlásení. Príspevok stúpne iba o časť sľubovaného zvýšenia. Zvyšná časť zvýšenia na úroveň čistej minimálnej mzdy je naplánovaná na obdobie tesne pred parlamentnými voľbami. Sľuby ministra práce sa tak stávajú iba politickou hrou a dobre načasovaným a politicky motivovaným marketingovým opatrením.

Poslanci zmenili zákon o sociálnych službách
29. novembra 2017

Novela o sociálnych službách má systémové vady
29. novembra 2017

Parlament dnes schválil novelu zákona o sociálnych službách z dielne ministerstva práce. Zákon má zefektívniť systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb, podporiť zavedenie príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov a bude pokračovať v podpore procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb. Rieši aj problematiku odmeňovania pracovníkov v sociálnych službách, ktorí patria medzi najhoršie platených zamestnancov.

Zdroj: Úrad vlády SR, MPSVaR SR

Novelou zákona o sociálnych službách sa do fungovania ambulantných sociálnych služieb zavádzajú zmeny, ktoré môžu spôsobiť likvidáciu zariadení ako sú napríklad denné stacionáre. Ich zmyslom je, aby odkázaný dospelý človek alebo dieťa mali možnosť ostať čo najdlhšie v domácom prostredí.

Novela mení spôsob financovania v neprospech tých denných stacionárov, ktoré sa starajú o ľudí so nižším stupňom odkázanosti. Kým doteraz tieto stacionáre dostávali od štátu 184 eur na mesiac na osobu, po novom je to už iba od 97 do 130 eur. To je finančne neudržateľné a s veľkou pravdepodobnosťou to bude znamenať zánik väčšiny z nich.

Ministerstvo novelou nevyriešilo ani udržateľnosť financovania domácej opatrovateľskej služby, ktorá je do veľkej miery závislá na financiách z eurofondov. Novela neodpovedá na to, odkiaľ sa získajú financie na domáce opatrovanie, ak sa príjem krajiny z európskych zdrojov v budúcnosti zníži.

Podobný problém je aj v oblasti koordinácie služieb terénnej  a komunitnej  práce s chudobnými deťmi. Tých je u nás vyše 70-tisíc. Dostávajú síce dávky v hmotnej núdzi, no systematická práca s nimi, ktorá im pomáha v tom, aby sa v živote mohli lepšie uplatniť, je znovu do značnej miery závislá na európskych peniazoch. Aj ich financovanie preto môže byť v budúcnosti ohrozené.

Nastavením financovania terénnych a komunitných sociálnych služieb ministerstvo ignoruje súčasné trendy vo vyspelých štátoch EÚ, kde sú tieto služby podporované výraznejšie, okrem iného aj aj preto, že sú pre človeka humánnejšie.

Premiér Fico predstavil sociálny balíček pre pracujúcich a nezamestnaných
16. novembra 2017

Smer s odstupom času "kopíruje" naše návrh
16. novembra 2017

Od mája budúceho roka sa majú zvýšiť príplatky za prácu v noci a počas sviatku. Súčasne sa má zaviesť príplatok za prácu v sobotu a nedeľu. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu má stúpnuť zo súčasných 20 % na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce, čo od mája budúceho roka predstavuje nárast z 0,50 eura na hodinu na 1,38 eura na hodinu. Na tlačovej besede o tom informoval premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico. „Nevidím nič, čo by mohlo ohroziť slovenské podnikateľské prostredie,“ povedal.

Zdroj: SITA

Príplatky za prácu v noci alebo počas sviatkov a víkendov sú opodstatnené a štandardné vo väčšine vyspelých krajín sveta. Je nepochopiteľné, že najväčšia vládna strana Smer, ktorá sa tvári, že zastáva práva zamestnancov, na to prišla až po takmer desiatich rokoch vládnutia. Zarážajúce je, že keď OĽANO pred pol rokom predložilo podobný návrh, poslanci Smeru ho nepodporili, ale prišli s takmer totožným návrhom oveľa neskôr. Ak by úprimne hľadali dobro zamestnancov, ktorí si na svoje živobytie musia zarábať ťažkou nočnou prácou, urobili by všetko preto, aby náš návrh podporili. Takto sa môžeme právom domnievať, že svojou politikou nesledujú záujem bežného pracujúceho občana, ale s podobnými opatreniami prichádzajú najmä vtedy, keď to považujú z politického hľadiska za výhodné.