Gabriela Matečná
Martin Fecko

Martin Fecko

poslanec NR SR za OĽANO

martin_fecko@nrsr.sk

Naše hlavné výhrady

nedostatočná podpora mladých, začínajúcich agropodnikateľov
absencia poradenského servisu pre agropodnikateľov
slabá ochrana pôdneho fondu
nie sú v legislatíve zadefinované pojmy farmár, farma, rodinná farma

Naše hlavné ciele

reforma dotačnej politiky štátu v sektore pôdohospodárstva
usporiadanie pozemkového vlastníctva
podpora vzniku regionálnych odbytových združení výrobcov s cieľom predaja produkcie svojich členov.
obmedziť používanie poľnohospodárskej pôdy na priemyselné účely
zvýšenie miery sebestačnosti domacimi poľnohospodárskymi produktmi a potravinami
ochrana pôdy a vody (lesnej a poľnohospodárskej) ako nenahraditeľného zdroja obživy človeka

Čižnár o machináciách s pôdou: Štát absolútne zlyhal. Podieľal sa na likvidácii farmárov
9. mája 2018

Dotácie v súčasnosti deformujú trh, vytvárajú nerovnomerné podmienky a podnecujú ku korupcii
10. mája 2018

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár ostro kritizoval ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú, ale aj štát ohľadne machinácií s pôdou na východe Slovenska.

„Štát absolútne zlyhal. Mal farmárov chrániť a namiesto toho sa podieľal na ich likvidácii,“ povedal Čižnár.

Dodal, že sa to nerobí len na východe Slovenska, ale po celej krajine. „Tu ide o eurodotácie. Bohužiaľ, všetci to vieme,“ doplnil Čižnár.

Generálny prokurátor sa pustil aj do Matečnej.

„Ja som na rozdiel od ministerky od nich neutekal, ja som si ich vypočul. Keď mi niekto bude tvrdiť, že to sme my zavinili a že nám poskytne pomoc. Keby si plnili povinnosti na PPA a SPF tak nemuseli nám poskytovať žiadnu pomoc, keby išlo všetko ako malo ísť. Sú tam vybudované mechanizmy a neverím, že niekto o nich nevie, ako týchto malých farmárov dusiť a dokonca ničiť. Ja poviem ministerke len to, že nech si v Pôdohospodárskej platobnej agentúre urobia poriadok, lebo je to prehnité,“ dodal generálny prokurátor.

Zdroj: Hospodárske noviny

Viac na: https://slovensko.hnonline.sk/1742007-ciznar-o-machinaciach-s-podou-stat-absolutne-zlyhal-podielal-sa-na-likvidacii-farmarov

Európske dotácie pre slovenský agrosektor nie sú využívané efektívne a zmysluplne. Pod účelne využitými dotáciami si predstavujem rovnomerné budovanie základne poľnohospodárstva, aby bolo na čom stavať , keď už dotácie nebudú. No a čo sme za tých 14 rokov vybudovali? Ako vyzerajú hospodárske dvory? Aký je vekový priemer  ľudí z agrosektora? Ako stojí naša živočíšna výroba? Ak sú platby len na plochu, kde končia tieto financie? Stačí raz pokosiť, pomulčovať? Kde sú naše spracovateľské podniky? Akú pridanú hodnotu vytvárame? Mnohí, hlavne malí agropodnikatelia hovoria, že dotácie len deformujú trh a tým  vytvárajú nerovnomerné podmienky. Pokiaľ dotácie nepôjdu na výrobu, ľuďom, ktorí tu pracujú a nebudú sa dôsledne a odborne kontrolovať, tak nebudeme čerpať dotácie účelne.

Peniaze musia byť použité zmysluplnejším spôsobom, napríklad na podporu programu Mladý farmár, kde je veľa záujemcov – začínajúcich farmárov a zároveň málo peňazí, čiže mnohí z nich neboli uspokojení. Rezort pôdohospodárstva pod vedením ministerky Gabriely Matečnej oberá a ničí povesť slovenských farmárov doma i v zahraničí aj tým, že umožňuje špekulantom poberať dotácie aj na vyasfaltované parkovisko. Ak problémy poľnohospodárov nezaujímajú rezort pôdohospodárstva, tak ktorý rezort ich má riešiť? Stovky traktorov, ktoré v posledných týždňoch vyšli z polí do ulíc slovenských miest a obcí, dokazujú váš nazáujem o riešenie dennodenných problémov našich farmárov.

SNS vôbec nezvláda riadenie rezortu pôdohospodárstva. Môžem len súhlasiť so včerajšími slovami generálneho prokurátora, ktorý o rezorte pani ministerky Matečnej povedal, že „systém, aký je tam nastavený, je chorý, a to je ešte to prijateľné slovo.“ Fungujúce poľnohospodárstvo a podpora pre ľudí, ktorí majú skutoční záujem hospodáriť na pôde, sú jednými z dôležitých národných záujmov Slovenska. Situácia v rezorte pôdohospodárstva je vážna, a preto budeme aj s našimi opozičnými partnermi hľadať riešenia aspoň tých najvypuklejších problémov rezortu.

Štát nezabezpečil dostatočnú ochranu Karpatských bukových pralesov
8. februára 2018

Štát by sa mal usilovať o získanie Bukových pralesov
9. februára 2018

Správa o ochrane Karpatských bukových pralesov nereaguje na výzvy Výboru Svetového dedičstva UNESCO dostatočne. Vo štvrtok na to poukázal Svetový fond na ochranu prírody (WWF) na Slovensku.

Predložená správa je podľa riaditeľky slovenskej pobočky WWF Miroslavy Plassmann „príliš všeobecná a nekonkrétna“, a preto „nezabezpečuje ochranu lesov v území“. Mimovládke najviac prekáža, že správa neuvádza presné vymedzenie lokality na Slovensku. Nestanovuje ani záväzky jednotlivých štátnych orgánov a chýba jej konkrétny časový plán.

Ministerstvo životného prostredia už koncom januára avizovalo, že odpoveď Slovenska nebude obsahovať konkrétny návrh hraníc. Dôvodom sú prebiehajúce rokovania so zástupcami vlastníkov a ďalšími stranami.

WWF Slovensko sa však obáva, že pre nejasné hranice „nie je dodržaná podmienka, aby sa v lokalite svetového dedičstva neťažilo drevo a ochrana prírody bola prioritou“.

Tzv. Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. V roku 2017 Výbor Svetového dedičstva UNESCO Slovensko upozornil, že túto lokalitu nechráni dostatočne.

Zdroj: Pravda.sk

Žiaľ ani po 25 rokoch existencie samostatnej SR sme plnohodnotne nepochopili, že ochrana prírody v kategórii lokalita svetového dedičstva musí byť nadradená ekonomickým záujmom.  Príroda sa nevie v prevažnej miere brániť okamžite a žiaľ túto „akože “ nevýhodu využívajú  ľudia –  ekonomickí dravci ako len môžu s tichou podporou vládnucich elít. Tomu treba zamedziť. Nie je možné, aby sme si prejedali budúcnosť svoju a našich detí . Existujúce prírodné zdroje, ktoré v danom prípade kumulujú zásobu vôd v krajine, bez ktorej človek neprežije.
Minister životného prostredia by preto mal urobiť nápravu v súlade so záväzkami krajiny a príslušnými smernicami EÚ. Nasledovať by malo aj vyvodenie zodpovednosti aj s príslušnými sankciami či už personálnymi alebo finančnými.
Je potrebné začať rokovať s vlastníkmi pozemkov v lokalitách, kde máme Bukové pralesy v kategórii Svetové dedičstvo o možnej zámene celej výmery za lesné pozemky vo vlastníctve štátu. Ak bude SR vlastníkom týchto pozemkov, nie je problém, aby tam bola úplne vylúčená ťažba dreva.

Zákon o dreve prešiel prvým čítaním
1. februára 2018

Prístup k lesom a lesníctvu by sa mal zásadne zmeniť
5. februára 2018

Poslanci NR SR prerokovali v prvom čítaní návrh zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ktorého cieľom je implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva a nariadenie o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva.

Nariadenie ukladá povinnosť príslušným štátnym orgánom a účastníkom vnútorného trhu s drevom a výrobkami z dreva zamedziť a zabrániť vstupu dreva z nezákonnej ťažby alebo výrobku z takéhoto dreva na vnútorný trh. Každý členský štát má povinnosť určiť jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za vykonávanie nariadenia a určiť sankcie za správne delikty v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.

Návrh zákona zveruje úlohu ústredného orgánu štátnej správy na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia kontroly obchodníkov s drevom a výrobkami z dreva, dovozcov a fyzických osôb a právnických osôb uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh z iných ako lesných pozemkov, orgánom dozoru bude Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia.

Návrh zákona o dreve by bol podstatne účinnejší, ak by predkladateľ prijal pozmeňujúce návrhy hnutia OĽANO. Pitná voda, dobrý vzduch či kvalitné drevo nie sú prírodnou samozrejmosťou.

Návrh vôbec nerieši export dreva. Taktiež nerieši zásadnú vec, akou je nezameniteľný spôsob označovania a identifikácie jednotlivých kusov surového dreva. Bez toho je zákon z hľadiska dreva prepravovaného z lesa absolútne neúčinný. Pokiaľ bude Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia podliehať ministrovi, tak nebude zárukou nestrannosti, pretože veľa únikov kvality a množstva dreva sa deje na vysokej úrovni. Malé ryby týmto znením zákona pochytáme, veľké však potešíme.

Prístup k lesom a lesníctvu by sa mal zásadne zmeniť. Po troch storočiach holorubného hospodárenia a po troch desaťročiach podrastového hospodárenia je strategickou métou výberkové hospodárenie, ktoré je prírode najbližšie a ktoré dokáže optimálne napĺňať všetko to, čo spoločnosť oprávnene od lesov požaduje. Verejnosť potrebuje spoznať, že lesníci dokážu aktívne napĺňať jej požiadavky na zdravú krajinu, no zároveň aj to, že tieto požiadavky majú svoju cenu a treba si ich objednať a zaplatiť. Ak máme každý rok v zákone o štátnom rozpočte paragraf, ktorý určuje mimoriadny odvod štátneho podniku Lesy SR do štátneho rozpočtu vo výške päť miliónov eur, svedčí to o absolútnom nepochopení významu lesov. Lesy nemôžu byť bankou pre štátny rozpočet, lesy sú poisťovňou pre zdravú krajinu. A za poistenie sa platí.

Mix pitnej vody, dobrého vzduchu, neodviatej pôdy, kvalitného dreva, zdravia obyvateľstva – to nie je prírodná samozrejmosť, ale výsledok uvedomelej práce generácií lesníkov. OĽANO už v minulosti dokázalo, že tomuto záujmu rozumie a navrhovalo prijať osobitný zákon o Lesoch SR, v ktorom navrhujeme vytvoriť Spoločenskú radu, ktorá by formulovala predstavy verejnosti o správe jej lesov.

Častokrát sa aj zdravé drevo vyváža a končí v spaľovniach ako štiepka. Kontrola je podľa nás kľúčová vec. Kľúčovým riešením by bolo, aby bol na každom prevážanom kmeni čiarový kód, prostredníctvom ktorého sa dá v priebehu niekoľkých sekúnd zistiť, či ide o legálny výrub alebo nie. Existuje niekoľko príkladov zo zahraničia, napríklad už aj v Rumunsku majú občania k dispozícii aplikáciu, cez ktorú vedia jednoduchým spôsobom upozorniť políciu na trestnú činnosť v oblasti vývozu dreva.

Ministerka Matečná zhodnotila rok 2017 v pôdohospodárstve
9. januára 2018

Ministerstvo pôdohospodárstva má aj veľa nedostatkov za uplynulý rok
9. januára 2018

Ministerka Gabriela Matečná a poslanec Národnej rady Tibor Bernaťák zhodnotili rok 2017 v pôdohospodárstve a predstavili kľúčové témy na rok 2018. Medzi úspechy v uplynulom roku zaradili zriadenie Inštitútu pôdohospodárstva, projekt „chcem dodávať“, spustenie národného potravinového katalógu, realizáciu 45 000 kontrol od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Ministerstvo dáva tiež do pozornosti, že včas upozornilo na prítomnosť škodlivého brazílskeho mäsa na trhu ako aj na prítomnosť fipronilových vajec, alebo rozmáhanie sa vtáčej chrípky v niektorých krajinách EÚ, čím zabránili značným hospodárskym škodám. Pochválili sa tiež zmenou obchodnej politiky štátneho podniku Lesov Slovenskej republiky, ktoré začali predávať drevo prioritne slovenským producentom drevených výrobkov. Podľa ministerky tak zachovajú pridanú hodnotu zo spracovania dreva na Slovensku. Ministerstvo pod jej vedením spustilo 20 výziev s objemom peňazí 1 mld. eur, čím sa podporí tvorba cyklotrás, verejnej dopravy a ozelenenia miest.

Zdroj: Ta3

Dovolím si komentovať vyjadrenia pani ministerky Matečnej. Ministerstvo nerieši problémy nášho poľnohospodárstva systematicky, ale len selektívne. Chýba nám stratégia, ako reišiť problémy komplexne. Do dnešného dňa sa nepodarilo vyriešiť nasledujúce problémy:

  • stále je možné čerpať dotácie z EÚ aj bez preukázania nájomného vzťahu s vlastníkom pozemku, respektíve jeho správcom,
  • novo začínajúce podnikateľské subjekty v agrosektore sa stále nemôžu dostať k pôde, ako základnému výrobnému prostriedku,
  • existuje množstvo neukončených reštitučných konaní na pôde,
  • liknavosť pri konaniach o pozemkových úpravách (doteraz je urobených len asi 15 % územia SR),
  • kontrolná činnosť za účelom ochrany pôdneho fondu je nepostačujúca, počet sankcií z tejto činnosti je minimálny,
  • chýba nám spracovateľský priemysel v agrosektore, konkrétne poražkárne ako aj kafilérie,
  • chýba systematické riešenie poľnohospodárstva, veľká časť aktivít ministerstva sú len náhodné riešenia,
  • absentuje transparentný systém podpory podnikania v agrosektore na Slovensku.

Pravidelná kontrola potravín
21. decembra 2017

Rezort pôdohospodárstva zvolil mierny spôsob nápravy
22. decembra 2017

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a riaditeľ štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš informovali o výsledkoch úradných kontrol Spišských párkov. Pri menej závažných pochybeniach sa udelia pokuny v správnom konaní. V prípade výrobkov so závažnejšími pochybeniami sa tiež udelia pokuty v správnom konaní, pričom sa u nich v najbližšom období vykoná opakovaná kontrola. Štátna veterinárna a potravinová správa v prípade spoločností, ktorých výrobky mali závažnejšie pochybenia tiež pozastavila platnosť chráneného označenia až kým tieto spoločnosti preukázateľne neobnovia výrobu podľa platnej receptúry.

Zdroj: TA3

Po páde komunizmu v roku 1989 sa v spoločnosti urobilo veľa chýb. Pramenili z toho, že vytúženú slobodu, ktorú sme získali, začali mnohí vnímať len cez svoje práva a zabúdali na povinnosti. V agrárnom sektore sa to prejavilo tak, že štát prakticky rezignoval na vykonávanie dôslednej a odbornej kontrolnej funkcie.

Štátna veterinárna a potravinová správa zareagovala správne, keď prvýkrát v histórii odobrala ochrannú známku výrobcovi, ktorý nedodržal základné kvalitatívne parametre pôvodnej receptúry v prípade spišských párkov.

Rezort pôdohospodárstva však zvolil len veľmi mierny spôsob nápravy. Pre zlepšenie situácie by bolo potrebné zvážiť aj to, že subjekt, ktorý porušil receptúru pri ochrannej značke kvality, by bol na niekoľko mesiacov vyradený z prístupu na trh.