Peter Kažimír
Eduard Heger

Eduard Heger

poslanec NR SR za OĽANO

eduard_heger@nrsr.sk

Naše hlavné výhrady

nedostatočne využíva dobrý stav ekonomiky na zrýchlenie konsolidácie verejných financií
nedodržiavanie vlastných rozpočtových cieľov a neustále odďaľovanie a neschopnosť pripraviť vyrovnaný rozpočet
nedostatočný výber DPH

Naše hlavné ciele

Zastaviť zadlžovanie budúcich generácií: vyrovnaný rozpočet a zníženie dlhu krajiny pod 45 % HDP
reforma verejných financií: dôsledné napĺňanie princípu hodnota za peniaze
zjednodušenie a zníženie daní: zníženie priamych daní, vyššie zdanenie luxusu cez nepriame dane
audit verejnej správy s cieľom zoštíhliť a zefektívniť štát, ktorý by mal slúžiť občanom, nie oligarchom
zníženie administratívnej náročnosti podnikania, zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov

Plán Únie pre naše bane: zavrite ich skôr a ušetríte
15. februára 2018

Baníctvo nie je perspektívne odvetvie, vláda strká hlavu do piesku
14. februára 2018

Viac ako päťdesiatka regiónov v ôsmich členských štátoch Európskej únie sa borí s prechodom od uhlia na iné energetické zdroje. Jedným z nich je aj horná Nitra. Hoci štát má v pláne dotovať uhlie až do roku 2030, podľa najnovšej štúdie Spoločného výskumného centra Európskej komisie by ukončenie prevádzky Novák už v roku 2023 ušetrilo viac ako 300 miliónov eur na systémových nákladoch. A ďalších 170 miliónov eur by bol celkový trhový aj netrhový prínos už v prvom roku po ukončení prevádzky.

Zdroj: Hospodárske noviny

Vláda dlhodobo odkladá problematiku útlmu baníctva u nás, hoci rekordne nízka nezamestnanosť poskytuje na to ideálny priestor. Za desaťročie Ficových vlád sa im ani len nepodarilo dať dokopy ucelený program útlmu baníctva, k čomu nás nepriamo vyzýva aj Európska únia.

Ak chceme zvýšiť životnú úroveň hornonitrianskeho regióny, podporou baníctva sa to určite nepodarí. Treba sa zamerať na odvetvia s vyššou pridanou hodnotou zo spracovateľského priemyslu alebo na cestovný ruch. Zvýšenie vzdelanosti v regióne, ktoré by určite podporila aj reforma školstva, je ďalší kľúč k lepšiemu zamestnaniu a vyšším platom v regióne. Na ňu sa nechce odhodlať.

Ak by sme baníkom a ľuďom z odvetví, ktoré sú na baníctvo v regióne nadviazané, vyplácali celý rok štedré príspevky v nezamestnanosti nad úrovňou priemernej mzdy a k tomu im ešte zaplatili rekvalifikačné kurzy, vyšlo by to menej ako cca 80 – 90 miliónov. To je totiž ročná suma, ktorou sa všetci ľudia na Slovensku skladajú na toto neperspektívne odvetvie cez vyššie ceny elektrickej energie.

IFP: Dane a odvody prinesú v nasledujúcich rokoch viac ako 150 mil. eur
14. februára 2018

Keynes by sa pri pohľade na rozpočtovú politiku našej vlády v hrobe obracal
16. februára 2018

Daňové a odvodové príjmy budú v nasledujúcich troch rokoch vyššie o 150 až 297 miliónov eur alebo 0,2 až 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Avizuje to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR, ktorý aktualizoval svoju predchádzajúcu daňovú prognózu zo septembra minulého roka.

„Rast platov a spotreby domácností sa pozitívne prejaví na príjmoch verejnej správy. Dodatočné príjmy získajú najmä Sociálna poisťovňa a verejné zdravotné poistenie, zatiaľ čo štátna kasa má zo silnejšieho trhu práce menší úžitok,“ konštatoval Inštitút v stredu zverejnenom komentári k aktuálnej prognóze.

Vyšší odhad vychádza podľa IFP z aktuálneho výberu daní a odvodov, ako aj novej makroekonomickej prognózy. Za vyšším výberom stojí najmä pozitívna situácia na trhu práce a rastúca spotreba domácností. „Aktualizácia legislatívy už uvažuje s postupným oslobodením 13. a 14. platu od daní a odvodov a má celkovo negatívny vplyv na príjmy,“ doplnil inštitút. Naopak, pokračuje zlepšenie efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty (DPH).

 

Ministerstvo financií predstavilo tento týždeň novú daňovú prognózu na nasledujúce tri roky. Daňové príjmy verejného rozpočtu majú v porovnaní s jesennou prognózou stúpnuť tento rok o 150 miliónov eur, budúci o takmer 300 miliónov a vo volebnom roku 2020 až o vyše 250 miliónov.

Pri tak priaznivom vývoji daní je od vlády a ministra financií nezodpovedné, keď nemyslí na horšie časy, hoci sám priznáva, že určite prídu. Časť z tohto zvýšenia by vláda mala použiť na zníženie štátneho dlhu, ktorý dosahuje už 43 miliárd eur, čo je v prepočte na jedného obyvateľa až 8-tisíc eur a pohybuje sa na hranici sankčných pásiem.

Keby známy ekonóm Keynes, ktorý presadzoval šetrenie v dobrých časoch a míňanie v zlých, vedel, čo naša vláda s verejnými financiami v týchto rokoch robí, zrejme by sa v hrobe obracal.

Ďalšia časť peňazí z daňových „prebytkov“ by mala ísť na zmysluplné reformy, najmä v školstve, zdravotníctve. Práve vďaka odkladaniu týchto potrebných zmien už tri roky stagnujeme v dobiehaní vyspelej Európy, ako to ukazujú dáta Eurostatu o vývoji HDP na hlavu.

Práve v týchto dobrých časoch, keď do rozpočtu každým rokom nateká viac peňazí, je zavádzanie nových daní prejavom nezáujmu v realitu, v ktorej mnohí ľudia na Slovensku žijú. Veď práve oni generujú tieto vyššie príjmy. A štát sa im za to poďakuje daľšími daňami a siahne im ešte hlbšie do vrecka.

Preto vyzývam ministra financií, aby pritlačil na svojich ministerských kolegov a pri zostavovaní rozpočtu na najbližší rok presadil, aby sa ministri sústredili i na výdavkovú časť svojich rozpočtov. Pretože inventúra výdavkov zatiaľ súčasnej vláde nevoňala.

Kažimír: Daň z poistenia je súčasťou plánu k vyrovnanému rozpočtu
11. februára 2018

Vláda šetriť nehodlá, v dobrých časoch siaha ľuďom hlbšie do vrecka
12. februára 2018

Minister financií Peter Kažimír dnes v TA3 uviedol, že príjem dane z poistenia je súčasťou plánu, ktorý smeruje k vyrovnanému hospodáreniu a služby poisťovní sú z nášho pohľadu veľmi výnimočné, oslobodené od akéhokoľvek ďalšieho typu zdanenia. To sa podľa ministra môže vnímať ako dodatočná alebo nejaká alternatívna daň k dani z pridanej hodnoty alebo k spotrebnej dani. „Ak sa pozeráme na ziskovosť poisťovní, tak stále budeme tvrdiť, obzvlášť po zavedení odvodu z poistenia, ktorý už funguje. Čiže to nemá a nemusí spôsobiť navýšenie cien poistiek,“ povedal Kažimír.

Zdroj: TA3

Konsolidovať verejné financie primárne cez zavádzanie nových daní alebo zvyšovaním už existujúcich považujeme za nesprávne, pretože bremeno nevyhnutnej konsolidácie sa takto presúva prevažne na plecia ľudí a podnikateľov. Aj preto odmietame zavedenie novej dane z poistenia.

Vidíme, že vláda na sebe šetriť nehodlá. Minister financií Peter Kažimír sa pod tlakom vlády stráni robiť konsolidáciu na strane výdavkov, hoci jeho rezort má na to cez projekt hodnoty za peniaze vytvorené ideálne predpoklady.

Daň z poistenia je ukážka toho ako vláda hľadí na svoje vrecká bez ohľadu, čo to spôsobí. Odvolávať sa na dobré časy v ekonomike, a tým podmieňovať opodstatnenie ďalšej dane, je okrem iného aj spochybňovanie toho, že na strednom a východnom Slovenskú sú regióny, kde stále úraduje dvojciferná miera nezamestnanosti.

Toto opatrenie spôsobí, že ľudia sa budú poisťovať menej a vystavia sa väčšiemu riziku v prípade akýchkoľvek poistných udalostí. Na Slovensku je táto miera poistenia v porovnaní s vyspelými krajinami Európy stále nízka. Hovorí o tom aj štatistika OECD. V západných krajinách je dlhá história poistenia aj sporenia, a preto tam táto daň má za určitých predpokladov svoje miesto. Slovensko na ňu však ešte nie je pripravené.

Navrhnutá daň ide opačným smerom aj v porovnaní s nedávnou minulosťou, keď boli občania Slovenska motivovaní sporiť si na dôchodok, napríklad formou životného poistenia, ktoré malo daňovú úľavu do výšky cca 400 Eur ročne. Nielenže toto opatrenie bolo zrušené, no vláda prichádza s  opačným návrhom, ktorý daňou trestá dlhodobé sporenie. Je to trest za to, že človek sa rozhodne byť zodpovedný. A to tým, že sa dá poistiť, aby sa vyhol pasci chudoby v prípade nepríjemných životných udalostí, alebo že si sporí na svoj dôchodok formou životného poistenia, aby štát nemusel zaťažovať naše deti vysokými daňami, keď pôjde do dôchodku.

Štátni analytici predpovedali, ako sa bude tento rok dariť slovenskej ekonomike
6. februára 2018

Ekonomika rastie napriek, nie vďaka Ficovej vláde
6. februára 2018

BRATISLAVA. Slovenská ekonomika zrýchli v tomto roku tempo rastu na úroveň 4,2 percenta. A to najmä vďaka rastúcej spotrebe domácností, exportu, ale aj súkromným investíciám. Vyplýva to z najnovšej makroekonomickej prognózy, ktorú v pondelok zverejnil Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Rast ekonomiky bude postavený na dvoch pilieroch. K pokračujúcemu vývoju spotreby domácností pribudne export, ťažiaci z pozitívnych vyhliadok rastu v Európe a z nábehu novej výroby vo Volkswagene.

Podľa premiéra Roberta Fica sú tieto údaje dôkazom, že slovenskej ekonomike sa výnimočne darí, čo potvrdzujú aj hodnotenia ratingových agentúr z posledných dvoch týždňov. Prejavuje sa to najmä na trhu práce, kde sa podľa Fica darí prekonávať všetky očakávania. „Ja som presvedčený, že už sme prekonali hranice, o ktorých sme ani nesnívali,“ uviedol na pondelňajšej tlačovej konferencii na margo vývoja zamestnanosti, ktorá dosahuje historicky najlepšie čísla.

Zdroj: sme.sk/sita.sk

 

Dobrá správa je, že slovenská ekonomika rastie a to aj napriek politike premiéra Fica. Vďačíme za to skutočnosti, že sme otvorená ekonomika, závislá na exporte a vezieme sa na vlne rastu Nemecka a veľkých ekonomík EÚ.

Nebyť zlej hospodárskej politiky vlády, ktorá prehliada problémy v školstve či zdravotníctve a zanedbáva podnikateľské prostredie, mohol by byť náš rast ešte vyšší.

Keď premiér Fico preberal vládu v roku 2006, boli sme tigrom Európy, dnes nás však predbiehajú okolité krajiny. Premiér so svojou vládou nevedia využiť potenciál Slovenska.

Prognóza hovorí, že nás čakajú najlepšie tri roky za posledných desať rokov. Dobrý hospodár využije tieto dobré časy aj na to, aby odložil na časy zlé.

Zároveň od tejto vlády očakávame, že sa bude prikrývať takou perinou, na akú máme, ale to sa jej ani jeden rok nepodarilo. Za celé svoje 10-ročne pôsobenie neodložili ani jedno euro pre naše deti.

Minister Kažimír správne poznamenal, že žiadna párty netrvá večne. Už v roku 2020 sa očakáva citeľné spomalenie rastu, na čo vláda nie je pripravená. Je to len vláda do dobrého počasia.

PRIESKUM: Transparentnosť v oblasti rozpočtovej politiky je na Slovensku nedostatočná
30. januára 2018

Nie je to len opozícia, ktorá vytýka vláde slabú transparentnosť rozpočtu
31. januára 2018

Podľa správy organizácie Medzinárodné partnerstvo pre verejné rozpočty patrí Slovenská republika medzi krajiny, kde je účasť verejnosti na tvorbe a kontrole verejných rozpočtov limitovaná.

Organizácia so sídlom vo Washingtone v rámci Prieskumu otvorených rozpočtov (Open Budget Survey) od roku 2006 posudzuje rozpočtové politiky dotknutých krajín na základe troch kritérií, ktorými sú transparentnosť, dohľad a participácia verejnosti. Podľa aktuálnych výsledkov vo väčšine krajín verejnosť nemá primerané možnosti zapojiť sa do tvorby rozpočtových politík, ani kontroly ich plnenia. Priemerné globálne skóre rozpočtovej transparentnosti (na 100-bodovej škále) bolo iba 12 bodov, keď slabý výsledok pod 41 bodov vykázalo až 111 krajín. Primeranú úroveň dohľadu zo strany zákonodárnych a kontrolných úradov správa konštatovala iba v 32 krajinách.

Slovenská republika dosiahla v indexe rozpočtovej transparentnosti skóre 59 bodov, čím sa umiestnila v skupine krajín, kde je dostupnosť informácií limitovaná. Situáciu by mohlo zlepšiť napríklad zverejňovanie správ o plnení rozpočtu na polročnej báze, tvrdí organizácia.

Zdroj: SITA

Koncom novembra sme zdôrazňovali argumenty Európskej komisie, ktorá vo svojich materiáloch hovorila o znakoch netransparentnosti rozpočtu verejnej správy v SR. Vyčítala mu rozdielnosť údajov o príjmov a výdavkoch, ktoré menia číslo o deficite rozpočtu. Podobné argumenty adresovala vláde aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pomenúva riziká pri konkrétnych rozpočtových opatreniach. V prípadoch ako Spotrebná daň z poistného, zavedenie 13. a 14. platu, zvýšenie príspevku na opatrovanie ZŤP chýbala príslušná legislatíva, a tým aj konkrétne parametre a ich dosah na rozpočet. Rada upozornila aj na narastajúcu výšku rozpočtových rezerv, ktoré znižujú transparentnosť a možnosť kontroly NR SR nad výdavkami rozpočtu.

Najnovšie poukázala na nízku transparentnosť rozpočtu Organizácia pre medzinárodné partnerstvo pre verejné rozpočty. Slovenská republika dostala 59 bodov zo 100. Pred nami sú v oblasti rozpočtovej transparentnosti krajiny ako Uganda (69. bodov), Mexiko (79. bodov), Juhoafrická republika (89. bodov). Môžeme diskutovať o relevancii týchto ukazovateľov. Na druhej strane každý rebríček je zostavený na základe určitých kritérií a výsledkov. Európska komisia nemôže zostavovať rebríček krajín podľa kvality jej rozpočtu, ani posudzovať kvalitu predkladaných rozpočtov. Môže hovoriť len o splnených a nesplnených kritériách, ktoré krajiny plnia vo vzťahu ich záväzkov znižovať deficity a dlhy krajín. Preto iniciatívy ako Open Budget Survey aspoň čiastočne vnášajú svetlo do medzinárodného porovnania rozpočtov a len ďalej potvrdzujú názory viacerých inštitúcií, že transparentnosť nášho rozpočtu slabá.

Minister Žiga predstavil priority na rok 2018
11. januára 2018

O energetickej politike by sme radi s ministerstvom debatovali
12. januára 2018

Minister Peter Žiga predsavil priority rezortu v 4. oblastiach. V energetike ministerstvo plánuje predložiť nový zákon o energetike, kde zapracuje dodatočné požiadakvy Európskej komisie z tretieho energetického balíčka. Taktiež predstaví novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energií, kde sa pripravuje zapracovať nové ciele vo výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdorojov. Do roku 2020 malo Slovensko znížený záväzok a malo by vyrábať 14 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2030 Európska komisia tlačí, aby sme vyrábali až 27 % elektriny z obnoviteľných zdrojov.
V investíciách minister konštatoval, že bolo za uplynulý rok vytvorených asi 7.000 pracovných miest, pričom v roku 2018 má záujem investovať na Slovensku asi 100 nových investorov, pričom 2/3 z nich majú záujem investovať na východnom a strednom Slovensku.
Podnikateľské prostredie pocíti v roku 2018 nových 25 opatrení zameraných na zjednodušenie podnikateľského prostredia, pričom ministerstvo predstaví aj Stratégiu RIA 2020, ktorá má posúdiť a odbúrať prebytočné regulácie.
Ministerstvo chce tiež prijať nové strategické dokumenty, konkrétne „Hospodársku politiku štátu do roku 2030“, ktorého súčasťou bude aj surovinová politika krajiny. Medzi predsavzatie ministerstva ešte patrí vybudovanie energetického holdingu a báze plynárenského podniku SPP, ktorý by sa mal podobať na ČEZ alebo OMW.

Zdroj: TA3

Včera predstavil minister hospodárstva Peter Žiga priority na rok 2018. Prikladám pár mojich postrehov k tomu, čo odznelo v tlačovke na margo energetiky. Plán zvýšiť kapacitu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov z doterajších 14 % na 27% do roku 2030 je príliš ambiciózny. Ak Slovensko v mnohých aspektoch zaostáva za krajinami západnej Európy, je na mieste klásť otázku, či dokážeme takéto navýšenie financovať. Predovšetkým, či dokážu domácnosti zaplatiť zo svojich príjmov stále pomerne drahú energiu z obnoviteľných zdrojov. Zdôrazňujem, že v otázke príjmov obyvateľstva sa nemôžeme orientovať na priemerné hodnoty za hospodárstvo, ale musíme sa zaoberať najmä skupinou nízkopríjmových domácností, ktorých je pomerne veľa.

Minister ohlásil, že ma spracovaný strategický dokument – Hospodárska politika Slovenska do roku 2030. O dlhodobej hospodárskej stratégii sa už povedalo veľa, nejaké dokumenty vypracovala aj Slovenská akadémia vied. Kvalitná hospodárska stratégia krajiny je potrebná, ale obávam sa, aby sa z toho nestala popisná štúdia, ktorá sa založí niekde do šuflíka. Pripomínam, že už v roku 2013 mala byť podľa vládneho uznesenia hotová Stratégia hospodárskej politiky do roku 2016, no ministerstvo hospodárstva sľub nedodržalo.

Trh práce je napätý, podnikateľom chýbajú ľudia
14. decembra 2017

Absencia reformy školstva sa odráža na trhu práce
15. decembra 2017

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v druhom kvartáli tohto roka opäť zhoršilo, a to najvýraznejšie za posledné tri štvrťroky. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) medzi podnikateľmi.

Index podnikateľského prostredia, ktorý sa zostavuje na základe tohto prieskumu, klesol na úroveň 49,6 bodu a prvýkrát v histórii sa dostal pod polovicu pôvodnej štartovacej hodnoty. Informoval o tom výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Oproti poslednému hodnoteniu klesol index o 2,22 %. Najhoršiu známku si vyslúžil indikátor Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-7,15 %). Podobný pokles zaznamenali aj položky Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva či Funkčnosť politického systému v štáte. Výrazne sa zhoršila aj položka Úroveň korupcie na úradoch (-5,86 %), ktorá klesla najviac od tretieho kvartálu 2015. „Protikorupčná rétorika vlády sa tak míňa účinku, vnímanie korupcie zo strany podnikateľov je stále vyššie,“ uviedol Kremský. Podľa Kremského prieskum odhalil aj fakt, že stále rastúcim problémom podnikateľov je nedostatok pracovnej sily. Odrazilo sa to na historicky najvýraznejšom zhoršení položky Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily (o 5,78%).

Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska

Vláda mešká s reformou školstva a táto zanedbaná úloha si vyberá svoju vysokú daň. Index podnikateľského prostredia klesol, pričom najhorší výsledok od roku 2001 zaznamenal indikátor kvality a dostupnosť vstupov pracovnej sily – pokles o 7,23 %. Okrem chýbajúcej reformy vzdelávania musia zamestnávatelia už dnes dovážať pracovnú silu z iných krajín a predpokladám, že táto potreba bude narastať. Peniaze, ktoré títo cudzinci na Slovensku zarobia väčšinou vyvezú do svojich domovských krajín.

Zatiaľ čo ostatné štáty v Európe zlepšujú svoje podnikateľské prostredie, u nás je zanedbávané. Slovensko z dlhodobého hľadiska stráca konkurencieschopnosť. Klesajúci trend indexu podnikateľského prostredia, ktorý sa dostal na úroveň 48,6 bodu, je výsledkom politiky vlády, ktorá so zamestnávateľmi nekomunikovala o zvýšení minimálnej mzdy. Taktiež sa bráni diskusii o zvyšovaní sumy na odpočítateľné položky, hoci ekonomika zažíva dobré časy a štátu každoročne pritekajú vyššie príjmy z daní.

Slovensko má štátny rozpočet, deficit klesne pod jedno percento
13. decembra 2017

Z rozpočtu sa stáva marketingový nástroj vládnych strán, minister financií tomu nevie zabrániť
13. decembra 2017

Parlament schválil návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 a návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Slovensko by tak v budúcom roku malo hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý by mal postupne klesať na 0,1 % HDP v roku 2019 a vyrovnané hospodárenie by sme mali dosiahnuť v roku 2020. Zo 142 poslancov za prijatie rozpočtu hlasovalo 82, proti bolo 59 poslancov a 1 nehlasoval.

Zdroj: Pravda

Vláda si od roku 2013 opakovane plánuje menší deficit verejných financií, ale na konci roka je deficit vždy vyšší, než plánovali. Takýmto spôsobom prekračuje vlastné ciele. Napríklad v minulom roku si naplánovala deficit 1,9 % HDP, no nakoniec to bolo až 2,2 %. Aj deficit na rok 2017 bol naplánovaný na 1,29 % HDP, očakávaná skutočnosť je 1,63 % HDP.

V úvodných analýzach rozpočtu sa hovorí, v akej dobrej kondícii je naša, aj globálna ekonomika. Vidíme, že do štátneho rozpočtu priteká viac príjmov. Napríklad v roku 2016 stúpli príjmy verejnej správy z daní a odvodov medziročne o takmer 450 miliónov eur. S ďalším rastom počítala vláda aj v návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý predložila do parlamentu v októbri 2017. V ňom sa uvádza, že príjmy z daní o odvodov by tento rok mali byť o 1,2 miliardy eur vyššie ako vlani. Nie je preto dôvod, aby sme tak dlho odkladali vyrovnaný rozpočet.

Podľa Eurostatu až dve tretiny krajín EÚ hospodária s rozpočtami lepšie ako Slovensko. Viditeľne priaznivejší rozpočet má aj Česká republika, ktorá hospodári s prebytkom. To, že Slovensko vypadlo z klubu najlepších krajín z pohľadu dodržiavania rozpočtových kritérií Európskej únie ukazuje, že rozpočet je čoraz závislejší od politického marketingu a chúťok predstaviteľov vládnej koalície. Je to zreteľný signál, že vláda nedokáže zužitkovať dobré časy v prospech ľudí a prehlbuje zadlžovanie budúcich generácií. Rozpočet je selektívny, vyberá si len určité skupiny obyvateľstva.

Nepredpokladám, že vláde sa podarí dosiahnuť stanovený cieľ vyrovnaného rozpočtu na rok 2020.

Európska únia uvažuje o ministrovi financií
7. decembra 2017

Nová funkcia potrebné zmeny bez reforiem neprinesie
8. decembra 2017

Európska komisia dnes predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Plánuje vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

Hospodárska a finančná kríza, ktorá postihla Európu, sa nezačala v eurozóne, odhalila však niektoré jej inštitucionálne nedostatky. O necelých desať rokov neskôr všetky európske štáty rastú a nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2008.

„V prípade eurozóny stojíme pred základnou otázkou, či budeme schopní projekt eura ako spoločnej jednotnej meny dotiahnuť. To znamená prijať ako fakt, že o silu a stabilitu každej meny sa treba starať a vytvoriť nato treba aj nástroje. Platí to pre každú menu na svete, platí to aj pre euro. Ak nechceme eurozónu ponechať zraniteľnú voči ďalším výkyvom, ktoré nepochybne prídu, mali by sme dobudovať bankovú úniu. Prakticky nie je možné, aby sme mali silnú a stabilnú spoločnú menu, ale pravidlá a prostriedky na ochranu bankového systému si bude každá krajina riešiť po svojom.” povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Zdroj: Zastúpenie Európskej Komisie v SR

Súčasný návrh rieši len otázky Európskej komisie (EK) a neprináša potrebné reformné zmeny v eurozóne. Zo strany EK ide iba o formálne zmeny, týkajúce sa personálneho obsadenia, avšak bez dlhodobej vízie riešenia reálnych problémov.

Eurozóna má takmer 20 rokov. Za toto obdobie si už prešla aj vážnymi existenčnými problémami počas nedávnej finančnej krízy. V ekonomicky priaznivom období, cez ktoré v súčasnosti eurozóna prechádza, je nevyhnutné realizovať zásadnejšie zmeny, ktoré by vytvorili priestor, aby sme sa pripravili na horšie časy, pretože tie sú prirodzenou súčasťou ekonomického cyklu.

Pre existujúce spoločné výdavky je napríklad potrebné dôsledne uplatniť prístup hodnoty za peniaze. Treba doriešiť problematiku bankovej únie hneď potom, ako si národné štáty dajú do poriadku bankové sektory.

Ďalšou výzvou je nastavovanie verejných financií s dôrazom na dlhodobú udržateľnosť, čo by zároveň umožnilo podporiť stabilizačnú úlohu fiškálnej politiky a zvýšiť pozitívnu motiváciu pre uskutočňovanie štrukturálnych reforiem.

Rovnako je potrebné nastaviť prísne minimálne štandardy pre nezávislé fiškálne rady a posilniť fiškálnu radu v eurozóne, vrátane možnosti efektívneho vymáhania pravidiel. V neposlednom rade je nevyhnutné pripraviť podmienky pre riadený proces pre bankrot členského štátu, ak by k tomu v budúcnosti došlo.

Brusel upozorňuje, že Ficova vláda o rozpočte zavádza
28. novembra 2017

Transparentnosť rozpočtu z roka na rok klesá
29. novembra 2017

BRATISLAVA. Stalo sa to opakovane. Slovensko poslalo Európskej komisii rozpočet, ktorý nebol reálny. Už pri jeho odosielaní bolo isté, že naše príjmy či výdavky, a teda aj deficit budú nakoniec iné. Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra zo Smeru totiž do posielaných návrhov rozpočtu nezapočítalo viaceré legislatívne zmeny.

Tento rok Komisia prvýkrát na rozdielnosť čísel upozornila aj vo svojom hodnotení štátnych rozpočtov krajín Únie. Európska komisia poukázala na to, že vláda neznižuje deficit tak, ako si to zaumienila v rozpočte pred rokom. A všimla si aj to, že sa líšila výška deficitov napísaných v štátnom rozpočte a v dokumente program stability, z ktorého vlastne Kažimír vychádza pri tvorbe každého nového rozpočtu, upozornil Denník N. „Návrh rozpočtového plánu predpokladá pokles deficitu v roku 2017 na 1,6 percenta a v roku 2018 ďalší pokles na 0,8 percenta. Ciele v obidvoch rokoch sú vyššie v porovnaní s posledným programom stability o 0,4 a 0,3 percenta,“ píše Komisia vo svojom hodnotení.

Zdroj: SME

To, že Slovensko vypadlo z klubu najlepších krajín z pohľadu dodržiavania rozpočtových kritérií Európskej Únie, ukazuje, že rozpočet je čoraz viac závislý od politického marketingu a chúťok predstaviteľov vládnej koalície. Minister financií Peter Kažimír už nie je schopný odolávať tlakom koaličných lídrov a musí akceptovať ich nesystémové zásahy do financovania štátnej a verejnej správy.

Do návrhu rozpočtu sa dostali aj také zmeny v daniach, ktoré neprešli hodnotením nezávislého výboru pre daňové prognózy. To ukazuje, že transparentnosť rozpočtu z roka na rok klesá. Vláda tiež tají v rozpočte veľa dôležitých čísel a do parlamentu predkladá návrh vo forme polotovaru. Pri viacerých rezortoch nenájdete zmienku o tom, aká suma ide na ten-ktorý verejný statok alebo službu. Márne by ste napríklad hľadali údaj o tom, koľko presne budeme dávať na diaľnice zo štátneho rozpočtu a koľko z eurofondov. Ak chcete napríklad zistiť, prečo ide tento rok do železničnej dopravy 253 miliónov eur, keď vlani tam bolo alokovaných 210 miliónov eur a na budúci rok sa plánuje tiež iba 210 miliónov eur, tak v rozpočtovej knihe sa vám odpoveď nájsť nepodarí. Takýchto „skrytých“ detailov je tam viac.

Z tohto môžeme vidieť, že čím bližšie budeme k voľbám, tým viac bude rozpočet zneužívaný na predvolebné “rozdávanie” a zabráni nám vrátiť sa medzi najlepšie krajiny EÚ. Naznačuje to aj jesenná notifikácia Eurostatu, podľa ktorej sme z pohľadu deficitu mali minulý rok jeden z najhorších rozpočtov v únii. Až 20 z 28 členských krajín mali prebytok, resp. nižší deficit verejných financií ako Slovensko.

Do rozpočtu sa dostávajú nesystémové opatrenia, ktoré znižujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je to zreteľný signál toho, že súčasná vláda nevie vládnuť v prospech občanov, nevie zužitkovať dobré časy na konsolidáciu verejných financií a fakticky prehlbuje zadlžovanie. Vláda neustále mení svoje rozpočtové ciele tak, že rok čo rok dochádza k zvyšovaniu plánovaných rozpočtových deficitov a to, že chce raz dospieť k vyrovnanému rozpočtu, jej už nik neverí. Takto sa dobrý hospodár nespráva.

Európska komisia: Jesenný balík opatrení
22. novembra 2017

Heger: Už nie sme najlepší z pohľadu Európskej komisie
23. novembra 2017

Európska komisia dnes predstavila hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok, vydala politické odporúčania pre eurozónu a dokončila posúdenie návrhov rozpočtových plánov členských štátov eurozóny.
Spolu s Estónskom, Írskom, Cyprom a Maltou patrí Slovensko k druhej skupine krajín, ktorých návrhy rozpočtových plánov sú vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu na rok 2018. „Tieto krajiny predložili plány, ktoré by mohli viesť k určitej odchýlke od ich strednodobého rozpočtového cieľa alebo od ich postupu úprav smerom k tomuto cieľu.“
Zdroj: Európska komisia

Komisia vo svojom vyjadrení k návrhu Slovenského rozpočtu na rok 2018 upozorňuje, že vláda neznižuje deficit tak, ako si to zaumienila pred rokom. Vláda rozhodla, že viac peňazí nasmeruje do kapitálových výdavkov, sociálnych transferov a do platov učiteľov. Naša krajina potrebuje však potrebuje aj omnoho razantnejšie riešenia v boji s dlhodobou nezamestnanosťou, efektívnosťou v zdravotníctve a hlavne v boji proti korupcii. V navrhnutom rozpočte tieto priority z jarného balíčka opatrení vôbec nevidieť. Tento postoj prezentovala v tzv. jarných odporúčaniach, adresovaných slovenskej vláde, aj Rada Európskej únie.