Peter Kažimír
Eduard Heger

Eduard Heger

poslanec NR SR za OĽANO

eduard_heger@nrsr.sk

Naše hlavné výhrady

nedostatočne využíva dobrý stav ekonomiky na zrýchlenie konsolidácie verejných financií
nedodržiavanie vlastných rozpočtových cieľov a neustále odďaľovanie a neschopnosť pripraviť vyrovnaný rozpočet
nedostatočný výber DPH

Naše hlavné ciele

Zastaviť zadlžovanie budúcich generácií: vyrovnaný rozpočet a zníženie dlhu krajiny pod 45 % HDP
reforma verejných financií: dôsledné napĺňanie princípu hodnota za peniaze
zjednodušenie a zníženie daní: zníženie priamych daní, vyššie zdanenie luxusu cez nepriame dane
audit verejnej správy s cieľom zoštíhliť a zefektívniť štát, ktorý by mal slúžiť občanom, nie oligarchom
zníženie administratívnej náročnosti podnikania, zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov

Balíček ignoruje najväčšie problémy
13. apríla 2018

Slovensko potrebuje vážnu reformu podnikateľského prostredia
13. apríla 2018

Na tento rok pripravilo ministerstvo hospodárstva podnikateľom 30 opatrení, ktoré by mali zjednodušiť ich fungovanie. Uvoľniť sa majú napríklad pravidlá na zamestnávanie rodinných príslušníkov či získavanie stavebných povolení a firmy by už nemali byť povinné nahlasovať koniec a začiatok materskej dovolenky zamestnanca. Oproti tomu minuloročnému je však podľa analytikov slabší, a to aj pre neochotu zo strany ministerstiev.

Zástupcovia podnikateľov tiež upozorňujú na fakt, že nerieši najdôležitejšie otázky, akou je napríklad byrokracia. „Na ministerstve hospodárstva s novým ministrom príde nový balík opatrení na znižovanie byrokracie, no tá sa v skutočnosti neznižuje,“ poukázal na reálny stav člen predstavenstva spoločnosti KON-RAD Pavol Konštiak. Ostatné rezorty totiž podľa neho neustále prijímajú nové opatrenia, ktoré prevyšujú tie, čo balíčky zrušia. Tie prinášajú iba kozmetické úpravy, chýbajú však systémové reformy.

S tým súhlasí aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Upozornil však, že akékoľvek opatrenie, ktoré má za cieľ znížiť administratívnu záťaž, je hodné realizácie, a preto prístup ministerstva oceňuje. Najdôležitejší problém je podľa Hoštáka korupcia a vymožiteľnosť práva. Tieto oblasti však balíček nerieši.

Tento týždeň zverejnená Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike za rok 2017 je ďalším dôkazom toho, že vláda nevenuje primeranú pozornosť dôslednému zlepšovaniu podnikateľského prostredia a skutočným reformám.

Aj keď 97 % firiem na Slovensku tvoria mikropodniky do 10 zamestnancov, vláda sa pri podpore podnikania venuje najmä veľkým firmám, ktorých je len vyše šesťsto. Len veľmi váhavo sa však pritom púšťa do riešenia najboľavejších problémov ako je zlá vymáhateľnosť práva, neuhrádzanie faktúr za tovary a služby, obrovská byrokracia či korupcia vo verejnom sektore.

Práve tieto vážne prekážky v slobodnom podnikaní najviac dopadajú na hlavu malých podnikateľov, ktorí za sebou nemajú armádu právnikov, účtovníkov a poradcov, ktorých si môžu veľké firmy dovoliť. Vyplýva to z viacerých prieskumov medzi podnikateľmi z posledných mesiacov.

Slovensko sa v rebríčkoch konkurencieschopnosti umiestňuje už roky na posledných miestach v EÚ a výrazne zaostáva za svojimi susedmi okrem Maďarska a Ukrajiny. Podnikatelia bariéry podnikania cítia zhoršením konkurencieschopnosti, spomalením rastu a investícií, ako aj budovania technologickej vyspelosti. Po nástupe ekonomickej krízy sa to môže prejaviť krachmi podnikov, masívnym prepúšťaním a vysokou nezamestnanosťou.

Opatrenia na podporu podnikania sú skôr kozmetické, upravujú rámcové podmienky, ale neriešia podstatu a skutočné problémy podnikateľov. Žiadame vládu, aby predstavila program dôkladných reforiem ekonomiky vrátane zjednodušenia podnikania pre malé firmy, daňovo-odvodovej reformy, reálneho boja proti klientelizmu vo verejnom obstarávaní a dotačných schémach, ako aj stability a predvídateľnosti zákonov.

Novela zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja zavádza nové pravidlá
4. apríla 2018

Diskriminačná daňová novela ide na ústavný súd
4. apríla 2018

Parlament na jeseň minulého roka prijala novelu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorá zaviedla niekoľko nových problematických pravidiel, čím podkopáva už aj tak zhoršujúce sa podnikateľské prostredie. Časť týchto pravidiel vstúpila do účinnosti 1. apríla 2018.

Trh s pohonnými látkami si vyžaduje, rovnako ako mnohé iné podnikateľské segmenty, aby mal podnikateľ osobitné povolenie na takúto podnikateľskú činnosť. Táto podmienka je legitímny nástrojom regulácie. Aktuálna úprava zákona, platná od apríla, môže viesť k tomu, že povolenie by mohlo byť podnikateľom poľahky a bez opodstatneného dôvodu pozastavené. A to tým, že začalo platiť pravidlo, že Kriminálny úrad finančnej správy pozastaví povolenie každému subjektu, voči ktorému bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu.

Zdroj: Novela zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Vládna koalícia napriek kritike prijala kontroverznú novelu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorá umožňuje účelovú elimináciu konkurencie. Diskriminačné opatrenie začalo platiť v apríli. Trh s pohonnými látkami vyžaduje, aby mal podnikateľ osobitné povolenie na takúto podnikateľskú činnosť. Podľa novely môže Kriminálny úrad finančnej správy pozastaviť takéto povolenie každému subjektu, voči ktorému bolo začaté trestné stíhanie už len pre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu. Takýmto spôsobom môže veľmi ľahko dôjsť k nespravodlivému pozastaveniu spomínaného povolenia. Hrozí, že v najbližšej dobe môže dôjsť k vykonštruovaným trestným oznámeniam s cieľom eliminovať konkurenciu. Táto novela podkopáva už aj tak zhoršujúce sa podnikateľské prostredie. Nové pravidlá v mnohom pripomínajú nemiestny až cynický žart na úkor poctivých podnikateľov na trhu s pohonnými hmotami. A toto je pre budovanie zdravého a spravodlivého podnikateľského prostredia neprijateľné.

Pozastavenie povolenia znamená zatvorenie prevádzky, čo spôsobí viaceré problémy ako podnikateľom, tak aj ľuďom. Poškodení tak budú zákazníci. Čerpacia stanica príde o svojich zákazníkov a tým pádom aj o tržby, čo môže byť pre ňu likvidačné. Je len veľmi ťažko predstaviteľné, že podnikateľ by sa dokázal bez problémov pozviechať po niekoľko mesačnej nútenej „prestávke.“

Zákon nerieši ani postup v prípade podnikateľov, u ktorých sa následne preukáže nevina. V dôsledku pozastaveného povolenia im vznikne finančná a majetková škoda. Otázka znie, či je štát pripravený a ochotný kompenzovať tieto škody.

Daňové priznanie sa dá podať do utorka, no Finančnej správe nefungujú elektronické služby
2. apríla 2018

Miliónový systém by mal zniesť nápor daňových priznaní
4. apríla 2018

Daňové priznanie sa dá podať do utorka 3. apríla vrátane, no ako uvádza na svojom portáli Denník N, Finančnej správe nefungujú elektronické služby. Kedy by mali byť opäť v prevádzke, úrad neoznámil. Finančná správa o výpadku informovala na svojom Facebooku.
Elektronické podávanie je povinné pre platiteľov DPH a právnické osoby, ktoré sú zapísané v Obchodnom registri. Živnostníci ešte daňové priznanie nemusia elektronicky podávať.

Hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová tvrdí, že v pondelok dopoludnia zaznamenali nedostupnosť portálu, ktorá bola spôsobená výpadkom na strane externého dodávateľa. „Túto chybu sme však už odstránili a pracujeme na znovuobnovení elektronických služieb,“ povedala Skokanová pre Denník N.

Finančná správa bude včas informovať, kedy budú elektronické služby dostupné. Na otázku, aký je odhad, kedy by zhruba mohli byť opäť dostupné, neodpovedala. Za výpadok sa ospravedlnila. Neodpovedala ani na to, či pre výpadok predĺžia termín, dokedy budú môcť firmy či platitelia DPH podávať priznanie.

Daňové priznanie treba podať do 3. apríla, ľudia aj firmy majú čas aj v utorok. Finančná správa posilnila v posledný deň call-centrum, ktoré by malo byť dostupné až do polnoci, ale aj úradné hodiny na daňových úradoch.

Viac na: https://mynitra.sme.sk/c/20794121/danove-priznanie-sa-da-podat-do-utorka-no-financnej-sprave-nefunguju-elektronicke-sluzby.html#ixzz5Bi1WRlit

 

Softvérový systém pre elektronické podávanie daňových priznaní mal v posledných dňoch opäť niekoľkohodinové výpadky. Systém zlyhal aj v posledný deň pred ukončením lehoty na priznanie dane za minulý rok, za čo je zodpovedná nielen Finančná správa, ale aj rezort financií na čele s Petrom Kažímírom.

Elektronizácia by mala život ľuďom aj podnikateľom uľahčiť a nie im ho komplikovať a v kľúčových situáciách stresovať. O to viac, keď už podnikatelia nemajú inú alternatívu. Preto je plnou zodpovednosťou štátu, aby sa na tieto očakávané a nárazové situácia pripravil a zabezpečil dostatočnú kapacitu a dostupnosť elektronických systémov finančnej správy alebo dočasné náhradné riešenie tak, aby nevytváral zbytočný stres a chaos ľuďom, ktorí si chcú poctivo splniť svoje zákonné povinnosti.

Daňový systém elektronickej komunikácie zjavne nefungoval, preto očakávame jasné stanovisko v tom, aká zodpovednosť bude vyvodená voči vedeniu Finančnej správy, resp. tomu, kto za túto chybu zodpovedá. A taktiež, aké opatrenia budú podniknuté, aby sa takáto situácia neopakovala.

Do daňových informačných systémov sa posledných rokoch investovali desiatky miliónov eur daňových poplatníkov, na základe čoho je oprávnené očakávať, že budú plne funkčné a schopné zvládať i očakávané náporové situácie, medzi ktoré podávanie daňových priznaní určite patrí.

Už dnes preto upozorňujeme, že ak Finančná správa so súčasným vedením nezvládla zavedenie povinnej elektronickej komunikácie firiem, môže vzniknúť oveľa väčší problém na budúci rok, pretože od júla sú s daňovými úradmi povinní komunikovať elektronicky aj všetci živnostníci.

Ľudia aj firmy si zaslúžia kvalitný a spoľahlivo fungujúci systém, ktorý vzbudzuje dôveru, že financie štátu sa spravujú bezpečne a efektívne.

Únia je na štarte ďalšieho behu na dlhú trať: Komisia predstavila „digitálnu daň“
26. marca 2018

Spravodlivé zdaňovanie je základom zdravého systému.
27. marca 2018

Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine.

Rozpočty európskych krajín prichádzajú na daniach od veľkých digitálnych spoločností ako Facebook, Amazon či Apple každoročne o stovky miliónov eur. Kým firmy z tradičného hospodárstva v EÚ odvádzajú v priemere 23 percent zo svojich ziskov, efektívna daňová sadzba v digitálnej ekonomike nie je ani polovičná.

Komisia chce preto na digitálnu revolúciu odpovedať revolúciou v daňových pravidlách. Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici v strede týždňa predstavil dlhoočakávaný návrh na spravodlivé zdaňovanie veľkých internetových spoločností.  Novým daniam by sa vyhnúť nemali ani platformy sprostredkujúce služby medzi užívateľmi ako Uber, či AirBnB.

Nie všetky členské krajiny Únie sú v tejto snahe s Bruselom na jednej lodi. Zásah takéhoto rozsahu si podľa nich vyžaduje spoluprácu celého sveta.

Zdaňovaním internetových spoločností sa vo štvrtok zaoberali aj hlavy štátov členských krajín na summite Európskej rady v Bruseli. Slovensko návrh európskej exekutívy privítalo.

Viac na: https://euractiv.sk/section/danova-politika/news/unia-je-na-starte-dalsieho-behu-na-dlhu-trat-komisia-predstavila-digitalnu-dan/

Priame zdanenie tržieb digitálnych spoločností, ktoré navrhuje Európska komisia, môže byť jednoduchý a efektívny spôsob, ako zdaňovať nové ekonomické odvetvia. Členským štátom má umožniť zdaňovať zisky technologických firiem aj bez ich fyzickej prítomnosti v danej krajine. Kamenné sídlo má pri internetových firmách suplovať „virtuálna stála prevádzkareň“.
Tržby takýchto firiem by sa zdanili priamou sadzbou 3%, pričom by sa týkali troch základných aktivít – online reklamy, predaja používateľských údajov a vyberania poplatkov digitálnymi platformami, ktoré sprostredkujú interakciu medzi používateľmi. Systém by sa nemal povinne týkať malých firiem, ale len tých, ktoré splnia jednu z troch podmienok – tržby z online predaja nad 7 mil. eur ročne, počet používateľov nad 100-tisíc alebo počet online firemných zákazníkov nad 3000.
Obrat digitálnej ekonomiky na Slovensku v oblasti online reklamy bol vlani 120 miliónov eur, v oblasti digitálnych platforiem sa odhaduje na 80 miliónov eur ročne. Krajine by teda nové pravidlá mohli priniesť daňové príjmy za zhruba 4 až 5 miliónov eur ročne. Táto oblasť ekonomiky by však mala v budúcnosti prudko rásť. Jednoduché a spravodlivé zdanenie je preto veľmi dôležité. Podporujeme preto tento návrh EK, ktorý by mal nahradiť komplikovaný a deravý koncept ministra financií Petra Kažimíra, s ktorým nedávno prišiel.

Kažimír: Momentálne nepracujeme na znížení DPH v cestovnom ruchu
7. marca 2018

Reštauráciám zdražejú zamestnanci, vláda by im mala uľahčiť život
9. marca 2018

Ministerstvo financií momentálne nepracuje na znížení sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na služby v cestovnom ruchu. Po stredajšom zasadnutí vlády to uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

„Nepracujeme na takomto koncepte,“ konštatoval Kažimír. Zníženie sadzby DPH na služby v cestovnom ruchu pritom už dlhšie požaduje Zväz cestovného ruchu (ZCR) SR.

Najnovšie túto požiadavku vzniesli predstavitelia zväzu v utorok (6. 3.) na tlačovej konferencii v Bratislave. „Potrebujeme niekoľko zásadných zmien. Napríklad jednou z nich by mohlo byť zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH),“ uviedol prezident ZCR SR Marek Harbuľák.

 Slovensko je totiž podľa zväzu jednou z troch európskych krajín, ktoré nemajú zníženú sadzbu na služby v cestovnom ruchu. Predstavitelia zväzu argumentovali, že subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu trápia príliš vysoké náklady. Napríklad aj vyššie príplatky za prácu v noci a počas víkendov, či ďalšie legislatívne opatrenia.

To brzdí podľa ZCR SR investície v turizme a rast zamestnanosti. Cestovný ruch tak podľa zväzu stagnuje a služby v turizme prestávajú byť konkurencieschopné. Zväz preto navrhoval niekoľko opatrení a jedným z nich bolo aj zníženie sadzby DPH.

Zdroj: denník Sme

Čítajte viac: https://ekonomika.sme.sk/c/20775837/kazimir-momentalne-nepracujeme-na-znizeni-dph-v-cestovnom-ruchu.html#ixzz5AIif8lNF

Zavádzanie rôznych sadzieb DPH však vnáša do daňového systému neprehľadnosť a tiež ohrozuje dosiahnutie vyrovnaného štátneho rozpočtu. Zvýšené mzdové náklady by však mal štát reštauračným podnikom vynahradiť zlepšením podnikateľského prostredia, najmä zrušením alebo obmedzením zbytočných povinností v hygiene, administratíve, štatistike a podobných oblastiach. Podnikom by to ušetrilo čas, energiu a neefektívne náklady na právnikov, účtovníkov a kancelárske sily.

Príkladom sú rozsiahle štatistické prehľady, ktoré musia firmy vypĺňať. Nezdá sa pritom, že by štát takto získané údaje dokázal nejako zmysluplne využiť. Podnikateľov otravuje aj obrovská administratívna záťaž vykazovania odpadu, ktorá nevedie k lepšiemu triedeniu, ale skôr k plytvaniu papierom a produkovaniu neefektívnych hlásení. Pomohlo by aj výrazné zjednodušenie mzdovej a odvodovej agendy, odpisových pravidiel, evidencie alkoholu či vykazovania DPH a tržieb.

Stravovacie a ubytovacie služby na Slovensku vytvárajú zhruba 150-tisíc pracovných miest a produkujú približne dve a pol percenta HDP. Ich dôležitosť pre ekonomiku bude rásť v súvislosti s rastom príjmov domácností a väčším záujmom o dovolenkové pobyty a stravovanie v reštauráciách. Veľkú perspektívu má odvetvie aj pre export, pozícia Slovenska v turistickom ruchu je stále veľmi slabá v porovnaní s jeho potenciálom a krajinami ako Rakúsko, Maďarsko alebo Česko.

Vláda by sa teda mala pustiť do radikálnych reforiem, ktoré by tomuto odvetviu uľahčili život a výrazne zlepšili podnikateľské prostredie. Navrhujeme tiež zjednodušenie podnikania – živnostenské licencie a daňové paušály pre malé firmy, zníženie daní a odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov, či zmeny ekonomických zákonov s dátumom vstupu do platnosti iba raz v roku.

Štát by mal mať povinnosť ukladať si všetky verejné listiny firmy a nežiadať ich od jej predstaviteľov. Štátne inštitúcie by nemali od firiem vyžadovať žiadne výpisy či potvrdenia, ktoré vydávajú iné verejné inštitúcie, ale mali by si ich samy získať od iných štátnych inštitúcií.

Komisia: problém daňovej medzery DPH pretrváva
7. marca 2018

Daňová medzera na DPH stále neklesla pod hodnotu z roku 2006
8. marca 2018

Európska komisia uverejnila svoju každoročnú analýzu hospodárskej a sociálnej situácie v členských štátoch, v ktorej je zahrnutý aj pokrok dosiahnutý pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny a posúdenie možných nerovnováh. Ide o tzv. Zimný balík európskeho semestra, v rámci ktorého nám Komisia stále vyčíta pretrvávanie “DPH GAP” (daňovej medzery na dani z pridanej hodnoty), a pretrvávanie štrukturálnych nedostatkov na trhu práce a iných problémov.

Zdroj: Európska komisia

Slovenské verejné financie dlhodobo zápasia s daňovými podvodmi, ktoré sa podpisujú pod slabý výber dane z pridanej hodnoty. Daňová medzera na DPH je rozdiel, koľko by štát mohol vybrať podľa platnej legislatívy a tým, koľko reálne vyberie. Výhrada Komisie v tejto oblasti má svoje opodstatnenie, nebolo by dobré, keby sa minister financií uspokojil s doterajšími výsledkami.

Počas rokov 2006 – 2010, kedy bol pán Kažimír štátnym tajomníkom ministerstva financií, daňová medzera rástla. Dnes (rok 2016) chýba v rozpočte 28,6 % potenciálne vyrúbenej dane z pridanej hodnoty, pričom v roku 2006 to bolo len 26,6 %. Hoci za posledné roky táto daňová medzera postupne klesala, stále je vyššia, ako keď pán Kažimír nastupoval na ministerstvo ako štátny tajomník. Z tohto pohľadu sa teda o zlepšení výberu DPH hovoriť nedá.

Dopravci mají šanci na výjimku z povinnosti platit západní minimální mzdu. Brusel vyhověl Čechům
1. marca 2018

Česká poslankyňa pomohla aj slovenským kamionistom
9. marca 2018

Dálková kamionová doprava nebude součástí chystané novely směrnice EU o vysílání pracovníků. Po devíti hodinách jednání, které skončilo až dnes kolem jedné hodiny v noci, se na tom dohodlo bulharské předsednictví EU a zástupci europarlamentu a Evropské komise.

Europoslankyně Martina Dlabajová (ANO), která se schůzky zúčastnila, ráno připomněla, že Česká republika právě o vyjmutí tranzitní dopravy dlouhodobě usilovala.

„Věřím, že uzavřená dohoda je vyvážená a respektuje hlavní výhrady, které k návrhu měly jednotlivé instituce,“ uvedla na dopolední tiskové konferenci komisařka pro zaměstnanost a sociální záležitosti Marianne Thyssenová. Kompromis se podle ní drží představy komise, umožňuje ale lepší boj se zneužíváním pravidel.

Viac na: https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/evropsky-parlament/dopravci-nebudou-muset-ridicum-platit-zapadni-minimalni-mzdu/r~d458366e1d3111e880d30cc47ab5f122/?redirected=1520957285

Dopravcovia nebudú musieť vodičom kamiónov platiť rovnakú mzdu bežnú v krajine, kde sa práve nachádzajú. Európska únia tak po niekoľkohodinových rokovaniach predsa len vyhovela požiadavkám, ktoré presadzovali najmä krajiny V4 vedené Českou republikou, ale aj Španielsko a Portugalsko. Dohodlo sa na tom bulharské predsedníctvo EÚ so zástupcami europarlamentu a Európskej komisie.

Diaľková kamiónová doprava tak nebude súčasťou chystanej novely smernice EÚ o vysielaní pracovníkov. Pre takúto dopravu sa pripravia špeciálne pravidlá, ktorými sa odmeňovanie jej pracovníkov bude riadiť. Už skôr sa Brusel vyjadril, že tranzit cez členskú krajinu nemožno pokladať za vyslanie pracovníka, takže sa pracovnoprávne predpisy tranzitnej krajiny na tranzitujúcich vodičov kamiónov nevzťahujú.

Výsledok je najmä úspechom českej europoslankyne Martiny Dlabajovej. Na Slovensku za vyňatie diaľkovej dopravy zo smernice o vyslaní pracovníkov bojovalo najmä združenie ČESMAD. Odmietalo, aby dopravcovia museli vodičov odmeňovať na úrovni cieľovej krajiny vyslania. Slovenská vláda sa do leta minulého roka stotožňovala s pozíciou združenia dopravcov. Po augustovom stretnutí s francúzskym prezidentom Emanuelom Macronom sa však premiér Róbert Fico pridal k jeho postoju a vyhlásil, že treba zabrániť sociálnemu dumpingu, ktorému neskôr môže čeliť aj Slovensko zo strany východoeurópskych krajín.

Vybojovanie osobitných pravidiel pre diaľkovú dopravu je dôkazom, že trpezlivé a sebavedomé rokovanie s Bruselom môže priniesť hmatateľné výsledky a môže podporiť konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Ušetrí im to najmä zbytočnú byrokraciu a náklady na právnikov a účtovníkov, ktorí by museli študovať predpisy cieľových krajín.

Žiaľ, slovenskí vládni politici a ekonomická diplomacia k tomuto výsledku neprispeli a môžu ďakovať najmä českej strane za neústupčivosť pri rokovaniach. Naopak, porazenecký postoj predsedu vlády, ktorý sa pokúšal získať si za každú cenu priazeň nového francúzskeho prezidenta bol gólom do vlastnej siete a hrozil zhoršením podnikateľského prostredia pre slovenské firmy. Slovenská vláda musí bojovať za záujmy domácich firiem a pracovníkov, nie za záujmy ekonomicky silných krajín a ich politikov.

Rozpočet EÚ: chceme ho navýšiť, pripúšťame európsku daň
20. februára 2018

Je načase zaoberať sa zmenou fungovania mechanizmu DPH
22. februára 2018

Slovensko žiada, aby bol európsky rozpočet po 2020 vyšší, ako terajší. Akceptujeme zvýšenie príspevkov členských krajín, aj diskusiu o nejakej forme európskej dane. Diskusie o európskom rozpočte po roku 2020 sa naplno rozbiehajú. Európska komisia zverejnila pred časom oznámenie s alternatívami financovania spoločných aktivít.

Svoje pozície postupne špecifikujú aj členské krajiny. Podľa portugalského premiéra má výpadok príjmov po brexite, a navýšenie výdavkov v dôsledku nových úloh EÚ, napríklad v oblasti obrany, či migrácie, riešiť zavedenie európskej dane na finančné transakcie, znečisťovateľov životného prostredia, alebo online platformy s nadnárodným pôsobením.

Vlády Rakúska či Holandska zas volajú po ďalšom skresaní výdavkov. Nové aktivity sa majú financovať presunom prostriedkov z kapitoly poľnohospodárstva, či kohéznej politiky.

Vláda SR chce v rokovaniach presadzovať nárast celkovej výšky viacročného finančného rámca a podporujeme, aby všetky členské štáty EÚ prispievali viac, ako v súčasnosti. Celková výška rozpočtu by tak mala narásť nad súčasné jedno percento hrubého národného dôchodku EÚ.

Zdroj: euractiv.sk

Navýšenie rozpočtu EÚ za účelom posilnenia spoločnej obrany či ochrany spoločných hraníc pred nekontrolovanou migráciou vieme podporiť. Za efektíny spôsob zvýšenia príjmov považujem zrušenie fakturácie DPH medzi platileľmi DPH, ktoré do značnej miery eliminuje karuselové podvody s DPH na území únie.

Plán Únie pre naše bane: zavrite ich skôr a ušetríte
15. februára 2018

Baníctvo nie je perspektívne odvetvie, vláda strká hlavu do piesku
14. februára 2018

Viac ako päťdesiatka regiónov v ôsmich členských štátoch Európskej únie sa borí s prechodom od uhlia na iné energetické zdroje. Jedným z nich je aj horná Nitra. Hoci štát má v pláne dotovať uhlie až do roku 2030, podľa najnovšej štúdie Spoločného výskumného centra Európskej komisie by ukončenie prevádzky Novák už v roku 2023 ušetrilo viac ako 300 miliónov eur na systémových nákladoch. A ďalších 170 miliónov eur by bol celkový trhový aj netrhový prínos už v prvom roku po ukončení prevádzky.

Zdroj: Hospodárske noviny

Vláda dlhodobo odkladá problematiku útlmu baníctva u nás, hoci rekordne nízka nezamestnanosť poskytuje na to ideálny priestor. Za desaťročie Ficových vlád sa im ani len nepodarilo dať dokopy ucelený program útlmu baníctva, k čomu nás nepriamo vyzýva aj Európska únia.

Ak chceme zvýšiť životnú úroveň hornonitrianskeho regióny, podporou baníctva sa to určite nepodarí. Treba sa zamerať na odvetvia s vyššou pridanou hodnotou zo spracovateľského priemyslu alebo na cestovný ruch. Zvýšenie vzdelanosti v regióne, ktoré by určite podporila aj reforma školstva, je ďalší kľúč k lepšiemu zamestnaniu a vyšším platom v regióne. Na ňu sa nechce odhodlať.

Ak by sme baníkom a ľuďom z odvetví, ktoré sú na baníctvo v regióne nadviazané, vyplácali celý rok štedré príspevky v nezamestnanosti nad úrovňou priemernej mzdy a k tomu im ešte zaplatili rekvalifikačné kurzy, vyšlo by to menej ako cca 80 – 90 miliónov. To je totiž ročná suma, ktorou sa všetci ľudia na Slovensku skladajú na toto neperspektívne odvetvie cez vyššie ceny elektrickej energie.

IFP: Dane a odvody prinesú v nasledujúcich rokoch viac ako 150 mil. eur
14. februára 2018

Keynes by sa pri pohľade na rozpočtovú politiku našej vlády v hrobe obracal
16. februára 2018

Daňové a odvodové príjmy budú v nasledujúcich troch rokoch vyššie o 150 až 297 miliónov eur alebo 0,2 až 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Avizuje to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR, ktorý aktualizoval svoju predchádzajúcu daňovú prognózu zo septembra minulého roka.

„Rast platov a spotreby domácností sa pozitívne prejaví na príjmoch verejnej správy. Dodatočné príjmy získajú najmä Sociálna poisťovňa a verejné zdravotné poistenie, zatiaľ čo štátna kasa má zo silnejšieho trhu práce menší úžitok,“ konštatoval Inštitút v stredu zverejnenom komentári k aktuálnej prognóze.

Vyšší odhad vychádza podľa IFP z aktuálneho výberu daní a odvodov, ako aj novej makroekonomickej prognózy. Za vyšším výberom stojí najmä pozitívna situácia na trhu práce a rastúca spotreba domácností. „Aktualizácia legislatívy už uvažuje s postupným oslobodením 13. a 14. platu od daní a odvodov a má celkovo negatívny vplyv na príjmy,“ doplnil inštitút. Naopak, pokračuje zlepšenie efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty (DPH).

 

Ministerstvo financií predstavilo tento týždeň novú daňovú prognózu na nasledujúce tri roky. Daňové príjmy verejného rozpočtu majú v porovnaní s jesennou prognózou stúpnuť tento rok o 150 miliónov eur, budúci o takmer 300 miliónov a vo volebnom roku 2020 až o vyše 250 miliónov.

Pri tak priaznivom vývoji daní je od vlády a ministra financií nezodpovedné, keď nemyslí na horšie časy, hoci sám priznáva, že určite prídu. Časť z tohto zvýšenia by vláda mala použiť na zníženie štátneho dlhu, ktorý dosahuje už 43 miliárd eur, čo je v prepočte na jedného obyvateľa až 8-tisíc eur a pohybuje sa na hranici sankčných pásiem.

Keby známy ekonóm Keynes, ktorý presadzoval šetrenie v dobrých časoch a míňanie v zlých, vedel, čo naša vláda s verejnými financiami v týchto rokoch robí, zrejme by sa v hrobe obracal.

Ďalšia časť peňazí z daňových „prebytkov“ by mala ísť na zmysluplné reformy, najmä v školstve, zdravotníctve. Práve vďaka odkladaniu týchto potrebných zmien už tri roky stagnujeme v dobiehaní vyspelej Európy, ako to ukazujú dáta Eurostatu o vývoji HDP na hlavu.

Práve v týchto dobrých časoch, keď do rozpočtu každým rokom nateká viac peňazí, je zavádzanie nových daní prejavom nezáujmu v realitu, v ktorej mnohí ľudia na Slovensku žijú. Veď práve oni generujú tieto vyššie príjmy. A štát sa im za to poďakuje daľšími daňami a siahne im ešte hlbšie do vrecka.

Preto vyzývam ministra financií, aby pritlačil na svojich ministerských kolegov a pri zostavovaní rozpočtu na najbližší rok presadil, aby sa ministri sústredili i na výdavkovú časť svojich rozpočtov. Pretože inventúra výdavkov zatiaľ súčasnej vláde nevoňala.

Kažimír: Daň z poistenia je súčasťou plánu k vyrovnanému rozpočtu
11. februára 2018

Vláda šetriť nehodlá, v dobrých časoch siaha ľuďom hlbšie do vrecka
12. februára 2018

Minister financií Peter Kažimír dnes v TA3 uviedol, že príjem dane z poistenia je súčasťou plánu, ktorý smeruje k vyrovnanému hospodáreniu a služby poisťovní sú z nášho pohľadu veľmi výnimočné, oslobodené od akéhokoľvek ďalšieho typu zdanenia. To sa podľa ministra môže vnímať ako dodatočná alebo nejaká alternatívna daň k dani z pridanej hodnoty alebo k spotrebnej dani. „Ak sa pozeráme na ziskovosť poisťovní, tak stále budeme tvrdiť, obzvlášť po zavedení odvodu z poistenia, ktorý už funguje. Čiže to nemá a nemusí spôsobiť navýšenie cien poistiek,“ povedal Kažimír.

Zdroj: TA3

Konsolidovať verejné financie primárne cez zavádzanie nových daní alebo zvyšovaním už existujúcich považujeme za nesprávne, pretože bremeno nevyhnutnej konsolidácie sa takto presúva prevažne na plecia ľudí a podnikateľov. Aj preto odmietame zavedenie novej dane z poistenia.

Vidíme, že vláda na sebe šetriť nehodlá. Minister financií Peter Kažimír sa pod tlakom vlády stráni robiť konsolidáciu na strane výdavkov, hoci jeho rezort má na to cez projekt hodnoty za peniaze vytvorené ideálne predpoklady.

Daň z poistenia je ukážka toho ako vláda hľadí na svoje vrecká bez ohľadu, čo to spôsobí. Odvolávať sa na dobré časy v ekonomike, a tým podmieňovať opodstatnenie ďalšej dane, je okrem iného aj spochybňovanie toho, že na strednom a východnom Slovenskú sú regióny, kde stále úraduje dvojciferná miera nezamestnanosti.

Toto opatrenie spôsobí, že ľudia sa budú poisťovať menej a vystavia sa väčšiemu riziku v prípade akýchkoľvek poistných udalostí. Na Slovensku je táto miera poistenia v porovnaní s vyspelými krajinami Európy stále nízka. Hovorí o tom aj štatistika OECD. V západných krajinách je dlhá história poistenia aj sporenia, a preto tam táto daň má za určitých predpokladov svoje miesto. Slovensko na ňu však ešte nie je pripravené.

Navrhnutá daň ide opačným smerom aj v porovnaní s nedávnou minulosťou, keď boli občania Slovenska motivovaní sporiť si na dôchodok, napríklad formou životného poistenia, ktoré malo daňovú úľavu do výšky cca 400 Eur ročne. Nielenže toto opatrenie bolo zrušené, no vláda prichádza s  opačným návrhom, ktorý daňou trestá dlhodobé sporenie. Je to trest za to, že človek sa rozhodne byť zodpovedný. A to tým, že sa dá poistiť, aby sa vyhol pasci chudoby v prípade nepríjemných životných udalostí, alebo že si sporí na svoj dôchodok formou životného poistenia, aby štát nemusel zaťažovať naše deti vysokými daňami, keď pôjde do dôchodku.

Štátni analytici predpovedali, ako sa bude tento rok dariť slovenskej ekonomike
6. februára 2018

Ekonomika rastie napriek, nie vďaka Ficovej vláde
6. februára 2018

BRATISLAVA. Slovenská ekonomika zrýchli v tomto roku tempo rastu na úroveň 4,2 percenta. A to najmä vďaka rastúcej spotrebe domácností, exportu, ale aj súkromným investíciám. Vyplýva to z najnovšej makroekonomickej prognózy, ktorú v pondelok zverejnil Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Rast ekonomiky bude postavený na dvoch pilieroch. K pokračujúcemu vývoju spotreby domácností pribudne export, ťažiaci z pozitívnych vyhliadok rastu v Európe a z nábehu novej výroby vo Volkswagene.

Podľa premiéra Roberta Fica sú tieto údaje dôkazom, že slovenskej ekonomike sa výnimočne darí, čo potvrdzujú aj hodnotenia ratingových agentúr z posledných dvoch týždňov. Prejavuje sa to najmä na trhu práce, kde sa podľa Fica darí prekonávať všetky očakávania. „Ja som presvedčený, že už sme prekonali hranice, o ktorých sme ani nesnívali,“ uviedol na pondelňajšej tlačovej konferencii na margo vývoja zamestnanosti, ktorá dosahuje historicky najlepšie čísla.

Zdroj: sme.sk/sita.sk

 

Dobrá správa je, že slovenská ekonomika rastie a to aj napriek politike premiéra Fica. Vďačíme za to skutočnosti, že sme otvorená ekonomika, závislá na exporte a vezieme sa na vlne rastu Nemecka a veľkých ekonomík EÚ.

Nebyť zlej hospodárskej politiky vlády, ktorá prehliada problémy v školstve či zdravotníctve a zanedbáva podnikateľské prostredie, mohol by byť náš rast ešte vyšší.

Keď premiér Fico preberal vládu v roku 2006, boli sme tigrom Európy, dnes nás však predbiehajú okolité krajiny. Premiér so svojou vládou nevedia využiť potenciál Slovenska.

Prognóza hovorí, že nás čakajú najlepšie tri roky za posledných desať rokov. Dobrý hospodár využije tieto dobré časy aj na to, aby odložil na časy zlé.

Zároveň od tejto vlády očakávame, že sa bude prikrývať takou perinou, na akú máme, ale to sa jej ani jeden rok nepodarilo. Za celé svoje 10-ročne pôsobenie neodložili ani jedno euro pre naše deti.

Minister Kažimír správne poznamenal, že žiadna párty netrvá večne. Už v roku 2020 sa očakáva citeľné spomalenie rastu, na čo vláda nie je pripravená. Je to len vláda do dobrého počasia.

PRIESKUM: Transparentnosť v oblasti rozpočtovej politiky je na Slovensku nedostatočná
30. januára 2018

Nie je to len opozícia, ktorá vytýka vláde slabú transparentnosť rozpočtu
31. januára 2018

Podľa správy organizácie Medzinárodné partnerstvo pre verejné rozpočty patrí Slovenská republika medzi krajiny, kde je účasť verejnosti na tvorbe a kontrole verejných rozpočtov limitovaná.

Organizácia so sídlom vo Washingtone v rámci Prieskumu otvorených rozpočtov (Open Budget Survey) od roku 2006 posudzuje rozpočtové politiky dotknutých krajín na základe troch kritérií, ktorými sú transparentnosť, dohľad a participácia verejnosti. Podľa aktuálnych výsledkov vo väčšine krajín verejnosť nemá primerané možnosti zapojiť sa do tvorby rozpočtových politík, ani kontroly ich plnenia. Priemerné globálne skóre rozpočtovej transparentnosti (na 100-bodovej škále) bolo iba 12 bodov, keď slabý výsledok pod 41 bodov vykázalo až 111 krajín. Primeranú úroveň dohľadu zo strany zákonodárnych a kontrolných úradov správa konštatovala iba v 32 krajinách.

Slovenská republika dosiahla v indexe rozpočtovej transparentnosti skóre 59 bodov, čím sa umiestnila v skupine krajín, kde je dostupnosť informácií limitovaná. Situáciu by mohlo zlepšiť napríklad zverejňovanie správ o plnení rozpočtu na polročnej báze, tvrdí organizácia.

Zdroj: SITA

Koncom novembra sme zdôrazňovali argumenty Európskej komisie, ktorá vo svojich materiáloch hovorila o znakoch netransparentnosti rozpočtu verejnej správy v SR. Vyčítala mu rozdielnosť údajov o príjmov a výdavkoch, ktoré menia číslo o deficite rozpočtu. Podobné argumenty adresovala vláde aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pomenúva riziká pri konkrétnych rozpočtových opatreniach. V prípadoch ako Spotrebná daň z poistného, zavedenie 13. a 14. platu, zvýšenie príspevku na opatrovanie ZŤP chýbala príslušná legislatíva, a tým aj konkrétne parametre a ich dosah na rozpočet. Rada upozornila aj na narastajúcu výšku rozpočtových rezerv, ktoré znižujú transparentnosť a možnosť kontroly NR SR nad výdavkami rozpočtu.

Najnovšie poukázala na nízku transparentnosť rozpočtu Organizácia pre medzinárodné partnerstvo pre verejné rozpočty. Slovenská republika dostala 59 bodov zo 100. Pred nami sú v oblasti rozpočtovej transparentnosti krajiny ako Uganda (69. bodov), Mexiko (79. bodov), Juhoafrická republika (89. bodov). Môžeme diskutovať o relevancii týchto ukazovateľov. Na druhej strane každý rebríček je zostavený na základe určitých kritérií a výsledkov. Európska komisia nemôže zostavovať rebríček krajín podľa kvality jej rozpočtu, ani posudzovať kvalitu predkladaných rozpočtov. Môže hovoriť len o splnených a nesplnených kritériách, ktoré krajiny plnia vo vzťahu ich záväzkov znižovať deficity a dlhy krajín. Preto iniciatívy ako Open Budget Survey aspoň čiastočne vnášajú svetlo do medzinárodného porovnania rozpočtov a len ďalej potvrdzujú názory viacerých inštitúcií, že transparentnosť nášho rozpočtu slabá.

Minister Žiga predstavil priority na rok 2018
11. januára 2018

O energetickej politike by sme radi s ministerstvom debatovali
12. januára 2018

Minister Peter Žiga predsavil priority rezortu v 4. oblastiach. V energetike ministerstvo plánuje predložiť nový zákon o energetike, kde zapracuje dodatočné požiadakvy Európskej komisie z tretieho energetického balíčka. Taktiež predstaví novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energií, kde sa pripravuje zapracovať nové ciele vo výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdorojov. Do roku 2020 malo Slovensko znížený záväzok a malo by vyrábať 14 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2030 Európska komisia tlačí, aby sme vyrábali až 27 % elektriny z obnoviteľných zdrojov.
V investíciách minister konštatoval, že bolo za uplynulý rok vytvorených asi 7.000 pracovných miest, pričom v roku 2018 má záujem investovať na Slovensku asi 100 nových investorov, pričom 2/3 z nich majú záujem investovať na východnom a strednom Slovensku.
Podnikateľské prostredie pocíti v roku 2018 nových 25 opatrení zameraných na zjednodušenie podnikateľského prostredia, pričom ministerstvo predstaví aj Stratégiu RIA 2020, ktorá má posúdiť a odbúrať prebytočné regulácie.
Ministerstvo chce tiež prijať nové strategické dokumenty, konkrétne „Hospodársku politiku štátu do roku 2030“, ktorého súčasťou bude aj surovinová politika krajiny. Medzi predsavzatie ministerstva ešte patrí vybudovanie energetického holdingu a báze plynárenského podniku SPP, ktorý by sa mal podobať na ČEZ alebo OMW.

Zdroj: TA3

Včera predstavil minister hospodárstva Peter Žiga priority na rok 2018. Prikladám pár mojich postrehov k tomu, čo odznelo v tlačovke na margo energetiky. Plán zvýšiť kapacitu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov z doterajších 14 % na 27% do roku 2030 je príliš ambiciózny. Ak Slovensko v mnohých aspektoch zaostáva za krajinami západnej Európy, je na mieste klásť otázku, či dokážeme takéto navýšenie financovať. Predovšetkým, či dokážu domácnosti zaplatiť zo svojich príjmov stále pomerne drahú energiu z obnoviteľných zdrojov. Zdôrazňujem, že v otázke príjmov obyvateľstva sa nemôžeme orientovať na priemerné hodnoty za hospodárstvo, ale musíme sa zaoberať najmä skupinou nízkopríjmových domácností, ktorých je pomerne veľa.

Minister ohlásil, že ma spracovaný strategický dokument – Hospodárska politika Slovenska do roku 2030. O dlhodobej hospodárskej stratégii sa už povedalo veľa, nejaké dokumenty vypracovala aj Slovenská akadémia vied. Kvalitná hospodárska stratégia krajiny je potrebná, ale obávam sa, aby sa z toho nestala popisná štúdia, ktorá sa založí niekde do šuflíka. Pripomínam, že už v roku 2013 mala byť podľa vládneho uznesenia hotová Stratégia hospodárskej politiky do roku 2016, no ministerstvo hospodárstva sľub nedodržalo.

Trh práce je napätý, podnikateľom chýbajú ľudia
14. decembra 2017

Absencia reformy školstva sa odráža na trhu práce
15. decembra 2017

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v druhom kvartáli tohto roka opäť zhoršilo, a to najvýraznejšie za posledné tri štvrťroky. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) medzi podnikateľmi.

Index podnikateľského prostredia, ktorý sa zostavuje na základe tohto prieskumu, klesol na úroveň 49,6 bodu a prvýkrát v histórii sa dostal pod polovicu pôvodnej štartovacej hodnoty. Informoval o tom výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Oproti poslednému hodnoteniu klesol index o 2,22 %. Najhoršiu známku si vyslúžil indikátor Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-7,15 %). Podobný pokles zaznamenali aj položky Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva či Funkčnosť politického systému v štáte. Výrazne sa zhoršila aj položka Úroveň korupcie na úradoch (-5,86 %), ktorá klesla najviac od tretieho kvartálu 2015. „Protikorupčná rétorika vlády sa tak míňa účinku, vnímanie korupcie zo strany podnikateľov je stále vyššie,“ uviedol Kremský. Podľa Kremského prieskum odhalil aj fakt, že stále rastúcim problémom podnikateľov je nedostatok pracovnej sily. Odrazilo sa to na historicky najvýraznejšom zhoršení položky Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily (o 5,78%).

Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska

Vláda mešká s reformou školstva a táto zanedbaná úloha si vyberá svoju vysokú daň. Index podnikateľského prostredia klesol, pričom najhorší výsledok od roku 2001 zaznamenal indikátor kvality a dostupnosť vstupov pracovnej sily – pokles o 7,23 %. Okrem chýbajúcej reformy vzdelávania musia zamestnávatelia už dnes dovážať pracovnú silu z iných krajín a predpokladám, že táto potreba bude narastať. Peniaze, ktoré títo cudzinci na Slovensku zarobia väčšinou vyvezú do svojich domovských krajín.

Zatiaľ čo ostatné štáty v Európe zlepšujú svoje podnikateľské prostredie, u nás je zanedbávané. Slovensko z dlhodobého hľadiska stráca konkurencieschopnosť. Klesajúci trend indexu podnikateľského prostredia, ktorý sa dostal na úroveň 48,6 bodu, je výsledkom politiky vlády, ktorá so zamestnávateľmi nekomunikovala o zvýšení minimálnej mzdy. Taktiež sa bráni diskusii o zvyšovaní sumy na odpočítateľné položky, hoci ekonomika zažíva dobré časy a štátu každoročne pritekajú vyššie príjmy z daní.

Slovensko má štátny rozpočet, deficit klesne pod jedno percento
13. decembra 2017

Z rozpočtu sa stáva marketingový nástroj vládnych strán, minister financií tomu nevie zabrániť
13. decembra 2017

Parlament schválil návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 a návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Slovensko by tak v budúcom roku malo hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý by mal postupne klesať na 0,1 % HDP v roku 2019 a vyrovnané hospodárenie by sme mali dosiahnuť v roku 2020. Zo 142 poslancov za prijatie rozpočtu hlasovalo 82, proti bolo 59 poslancov a 1 nehlasoval.

Zdroj: Pravda

Vláda si od roku 2013 opakovane plánuje menší deficit verejných financií, ale na konci roka je deficit vždy vyšší, než plánovali. Takýmto spôsobom prekračuje vlastné ciele. Napríklad v minulom roku si naplánovala deficit 1,9 % HDP, no nakoniec to bolo až 2,2 %. Aj deficit na rok 2017 bol naplánovaný na 1,29 % HDP, očakávaná skutočnosť je 1,63 % HDP.

V úvodných analýzach rozpočtu sa hovorí, v akej dobrej kondícii je naša, aj globálna ekonomika. Vidíme, že do štátneho rozpočtu priteká viac príjmov. Napríklad v roku 2016 stúpli príjmy verejnej správy z daní a odvodov medziročne o takmer 450 miliónov eur. S ďalším rastom počítala vláda aj v návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý predložila do parlamentu v októbri 2017. V ňom sa uvádza, že príjmy z daní o odvodov by tento rok mali byť o 1,2 miliardy eur vyššie ako vlani. Nie je preto dôvod, aby sme tak dlho odkladali vyrovnaný rozpočet.

Podľa Eurostatu až dve tretiny krajín EÚ hospodária s rozpočtami lepšie ako Slovensko. Viditeľne priaznivejší rozpočet má aj Česká republika, ktorá hospodári s prebytkom. To, že Slovensko vypadlo z klubu najlepších krajín z pohľadu dodržiavania rozpočtových kritérií Európskej únie ukazuje, že rozpočet je čoraz závislejší od politického marketingu a chúťok predstaviteľov vládnej koalície. Je to zreteľný signál, že vláda nedokáže zužitkovať dobré časy v prospech ľudí a prehlbuje zadlžovanie budúcich generácií. Rozpočet je selektívny, vyberá si len určité skupiny obyvateľstva.

Nepredpokladám, že vláde sa podarí dosiahnuť stanovený cieľ vyrovnaného rozpočtu na rok 2020.

Európska únia uvažuje o ministrovi financií
7. decembra 2017

Nová funkcia potrebné zmeny bez reforiem neprinesie
8. decembra 2017

Európska komisia dnes predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Plánuje vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

Hospodárska a finančná kríza, ktorá postihla Európu, sa nezačala v eurozóne, odhalila však niektoré jej inštitucionálne nedostatky. O necelých desať rokov neskôr všetky európske štáty rastú a nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2008.

„V prípade eurozóny stojíme pred základnou otázkou, či budeme schopní projekt eura ako spoločnej jednotnej meny dotiahnuť. To znamená prijať ako fakt, že o silu a stabilitu každej meny sa treba starať a vytvoriť nato treba aj nástroje. Platí to pre každú menu na svete, platí to aj pre euro. Ak nechceme eurozónu ponechať zraniteľnú voči ďalším výkyvom, ktoré nepochybne prídu, mali by sme dobudovať bankovú úniu. Prakticky nie je možné, aby sme mali silnú a stabilnú spoločnú menu, ale pravidlá a prostriedky na ochranu bankového systému si bude každá krajina riešiť po svojom.” povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Zdroj: Zastúpenie Európskej Komisie v SR

Súčasný návrh rieši len otázky Európskej komisie (EK) a neprináša potrebné reformné zmeny v eurozóne. Zo strany EK ide iba o formálne zmeny, týkajúce sa personálneho obsadenia, avšak bez dlhodobej vízie riešenia reálnych problémov.

Eurozóna má takmer 20 rokov. Za toto obdobie si už prešla aj vážnymi existenčnými problémami počas nedávnej finančnej krízy. V ekonomicky priaznivom období, cez ktoré v súčasnosti eurozóna prechádza, je nevyhnutné realizovať zásadnejšie zmeny, ktoré by vytvorili priestor, aby sme sa pripravili na horšie časy, pretože tie sú prirodzenou súčasťou ekonomického cyklu.

Pre existujúce spoločné výdavky je napríklad potrebné dôsledne uplatniť prístup hodnoty za peniaze. Treba doriešiť problematiku bankovej únie hneď potom, ako si národné štáty dajú do poriadku bankové sektory.

Ďalšou výzvou je nastavovanie verejných financií s dôrazom na dlhodobú udržateľnosť, čo by zároveň umožnilo podporiť stabilizačnú úlohu fiškálnej politiky a zvýšiť pozitívnu motiváciu pre uskutočňovanie štrukturálnych reforiem.

Rovnako je potrebné nastaviť prísne minimálne štandardy pre nezávislé fiškálne rady a posilniť fiškálnu radu v eurozóne, vrátane možnosti efektívneho vymáhania pravidiel. V neposlednom rade je nevyhnutné pripraviť podmienky pre riadený proces pre bankrot členského štátu, ak by k tomu v budúcnosti došlo.

Brusel upozorňuje, že Ficova vláda o rozpočte zavádza
28. novembra 2017

Transparentnosť rozpočtu z roka na rok klesá
29. novembra 2017

BRATISLAVA. Stalo sa to opakovane. Slovensko poslalo Európskej komisii rozpočet, ktorý nebol reálny. Už pri jeho odosielaní bolo isté, že naše príjmy či výdavky, a teda aj deficit budú nakoniec iné. Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra zo Smeru totiž do posielaných návrhov rozpočtu nezapočítalo viaceré legislatívne zmeny.

Tento rok Komisia prvýkrát na rozdielnosť čísel upozornila aj vo svojom hodnotení štátnych rozpočtov krajín Únie. Európska komisia poukázala na to, že vláda neznižuje deficit tak, ako si to zaumienila v rozpočte pred rokom. A všimla si aj to, že sa líšila výška deficitov napísaných v štátnom rozpočte a v dokumente program stability, z ktorého vlastne Kažimír vychádza pri tvorbe každého nového rozpočtu, upozornil Denník N. „Návrh rozpočtového plánu predpokladá pokles deficitu v roku 2017 na 1,6 percenta a v roku 2018 ďalší pokles na 0,8 percenta. Ciele v obidvoch rokoch sú vyššie v porovnaní s posledným programom stability o 0,4 a 0,3 percenta,“ píše Komisia vo svojom hodnotení.

Zdroj: SME

To, že Slovensko vypadlo z klubu najlepších krajín z pohľadu dodržiavania rozpočtových kritérií Európskej Únie, ukazuje, že rozpočet je čoraz viac závislý od politického marketingu a chúťok predstaviteľov vládnej koalície. Minister financií Peter Kažimír už nie je schopný odolávať tlakom koaličných lídrov a musí akceptovať ich nesystémové zásahy do financovania štátnej a verejnej správy.

Do návrhu rozpočtu sa dostali aj také zmeny v daniach, ktoré neprešli hodnotením nezávislého výboru pre daňové prognózy. To ukazuje, že transparentnosť rozpočtu z roka na rok klesá. Vláda tiež tají v rozpočte veľa dôležitých čísel a do parlamentu predkladá návrh vo forme polotovaru. Pri viacerých rezortoch nenájdete zmienku o tom, aká suma ide na ten-ktorý verejný statok alebo službu. Márne by ste napríklad hľadali údaj o tom, koľko presne budeme dávať na diaľnice zo štátneho rozpočtu a koľko z eurofondov. Ak chcete napríklad zistiť, prečo ide tento rok do železničnej dopravy 253 miliónov eur, keď vlani tam bolo alokovaných 210 miliónov eur a na budúci rok sa plánuje tiež iba 210 miliónov eur, tak v rozpočtovej knihe sa vám odpoveď nájsť nepodarí. Takýchto „skrytých“ detailov je tam viac.

Z tohto môžeme vidieť, že čím bližšie budeme k voľbám, tým viac bude rozpočet zneužívaný na predvolebné “rozdávanie” a zabráni nám vrátiť sa medzi najlepšie krajiny EÚ. Naznačuje to aj jesenná notifikácia Eurostatu, podľa ktorej sme z pohľadu deficitu mali minulý rok jeden z najhorších rozpočtov v únii. Až 20 z 28 členských krajín mali prebytok, resp. nižší deficit verejných financií ako Slovensko.

Do rozpočtu sa dostávajú nesystémové opatrenia, ktoré znižujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je to zreteľný signál toho, že súčasná vláda nevie vládnuť v prospech občanov, nevie zužitkovať dobré časy na konsolidáciu verejných financií a fakticky prehlbuje zadlžovanie. Vláda neustále mení svoje rozpočtové ciele tak, že rok čo rok dochádza k zvyšovaniu plánovaných rozpočtových deficitov a to, že chce raz dospieť k vyrovnanému rozpočtu, jej už nik neverí. Takto sa dobrý hospodár nespráva.

Európska komisia: Jesenný balík opatrení
22. novembra 2017

Heger: Už nie sme najlepší z pohľadu Európskej komisie
23. novembra 2017

Európska komisia dnes predstavila hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok, vydala politické odporúčania pre eurozónu a dokončila posúdenie návrhov rozpočtových plánov členských štátov eurozóny.
Spolu s Estónskom, Írskom, Cyprom a Maltou patrí Slovensko k druhej skupine krajín, ktorých návrhy rozpočtových plánov sú vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu na rok 2018. „Tieto krajiny predložili plány, ktoré by mohli viesť k určitej odchýlke od ich strednodobého rozpočtového cieľa alebo od ich postupu úprav smerom k tomuto cieľu.“
Zdroj: Európska komisia

Komisia vo svojom vyjadrení k návrhu Slovenského rozpočtu na rok 2018 upozorňuje, že vláda neznižuje deficit tak, ako si to zaumienila pred rokom. Vláda rozhodla, že viac peňazí nasmeruje do kapitálových výdavkov, sociálnych transferov a do platov učiteľov. Naša krajina potrebuje však potrebuje aj omnoho razantnejšie riešenia v boji s dlhodobou nezamestnanosťou, efektívnosťou v zdravotníctve a hlavne v boji proti korupcii. V navrhnutom rozpočte tieto priority z jarného balíčka opatrení vôbec nevidieť. Tento postoj prezentovala v tzv. jarných odporúčaniach, adresovaných slovenskej vláde, aj Rada Európskej únie.